Kalendár je rozdelenie času do väčších celkov podľa zvolených, spravidla astronomických kritérií súvisiacich s obehom Mesiaca okolo Zeme (mesiac) a Zeme okolo Slnka (rok). Najstarší známy kalendár vznikol v Egypte v 4. tisícročí pred Kr. V Číne sa vytvorenie kalendára pripisuje cisárovi Fu Simu. Mayovia používali špecifický mayský kalendár. V staroveku sa roky často počítali podľa vlády panovníkov. V Grécku sa počítali od prvých olympijských hier, čiže 776 pred Kr. V Ríme sa roky počítali od založenia mesta Rím (ab urbe condita), čiže od 753 pred Kr. Pre Arabov je to od roku 622, čiže od Hidžry. V Európe sa roky počítajú od (údajného) narodenia Krista. Toto počítanie zaviedol mních Dionysius Exiguus okolo roku 532. V roku 1582 sa začal používať gregoriánsky kalendár, predtým sa používal juliánsky kalendár.


Juliánsky kalendár je kalendár, ktorý zaviedol v roku 46 pred Kr. Julius Caesar. Dĺžka dvanástich mesiacov bola stanovená tak, aby dala 365 dní v obyčajnom roku, v priestupných rokoch bol pridaný jeden deň vo februári a rok mal 366 dní. Astronomická skutočnosť je však mierne odlišná, preto sa s ňou Juliánsky kalendár rozchádza rýchlosťou približne 1 deň za 125 rokov. Používal sa až do konca 16. storočia, keď už odchýlka kalendára bola neúnosná. Preto pápež Gregor XIII. nariadil jeho úpravu a zaviedol Gregoriánsky kalendár. V niektorých krajinách, napríklad v Rusku, sa juliánsky kalendár používal až do prvých dekád dvadsiateho storočia. Preto sa napríklad októbrová revolúcia, podľa juliánskeho kalendára, odohrala v novembri podľa gregoriánskeho kalendára. Juliánsky kalendár dodnes používa napríklad pravoslávna cirkev na výpočet dátumu Veľkej noci.