Pri dopravnej nehode v zahraničí je potrebné s ostatnými účastníkmi dopravnej nehody vyplniť európsky formulár o škodovej udalosti, tzv. Správu o nehode (ak je k dispozícii). Ak takýto formulár je v slovenčine a ostatní účastníci dopravnej nehody ho majú v iných jazykoch, je potrebné ho vyplniť v slovenčine, ako aj v cudzom jazyku. Ide o obsahovo zhodné formuláre. Pred oddelením originálu od kópie je veľmi dôležité formulár nielen podpísať, ale tiež označiť vyplnené body k dopravnej nehode. Aj v tomto prípade je potrebný plán či nákres miesta nehody, fotodokumentácia a pod. K dopravnej nehode je vždy potrebné zavolať políciu. Protokol účastník podpíše iba vtedy, ak mu rozumie a v plnom rozsahu súhlasí s jeho znením. V opačnom prípade do protokolu je nutné uviesť v slovenčine svoje vlastné vyjadrenie o dopravnej nehode. Pre dôkladné objasnenie dopravnej nehody je potrebné si zapísať mená, priezviská a adresy vodičov ostatných poškodených vozidiel, údaje o týchto motorových vozidlách a svedkoch dopravnej nehody. Pri uplatnení svojho nároku na poistné plnenie je potrebné obrátiť sa na poisťovateľa osoby, ktorá je zodpovedná za spôsobenú škodu. Ak to okolnosti umožňujú aj na národnú kanceláriu poisťovateľa krajiny, v ktorej sa stala dopravná nehoda. Adresa národnej kancelárie poisťovateľa, telefónne a faxové čísla sú uvedené na zadnej strane Zelenej karty. Pri dopravnej nehode je potrebné požiadať osobu zodpovednú za škodu o nasledujúce údaje: meno, priezvisko a trvalý pobyt, obchodné meno a sídlo jeho zamestnávateľa, ak škodu spôsobil pri výkone pracovnej činnosti, meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo obchodné meno a sídlo držiteľa motorového vozidla, obchodné meno a sídlo poisťovateľa, u ktorého bolo uzavreté poistenie zodpovednosti, číslo poistnej zmluvy, evidenčné číslo, resp. štátnu poznávaciu značku motorového vozidla a medzinárodnú poznávaciu značku krajiny registrácie vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, číslo Zelenej karty alebo číslo poistnej zmluvy hraničného poistenia, ak ide o cudzozemské motorové vozidlo škodcu (prípadne si vyhotovte kópie týchto dokladov).
Vzťah cestnej dopravy k životnému prostrediu
Výrazné hospodárske zmeny súvisiace s transformačným procesom v našej krajine v uplynulých rokoch sa prejavili aj značným nárastom počtu motorových vozidiel. Sprievodným prejavom dopravných aktivít, hlavne v mestách a obytných zónach, je zvyšovanie zaťaženia životného prostredia a ovplyvňovanie zdravotného stavu obyvateľstva. Dôležitú úlohu má aj poloha komunikácie, lebo je po výstavbe nemenná, preto jej treba venovať pozornosť pri komunikačnom riešení sídel. Znečisťovanie ovzdušia emisiami z dopravy sa citlivo vníma aj v medzinárodnom kontexte. Štatistiky uvádzajú, že doprava a dopravný priemysel v Európe spotrebúvajú 20% z celkového množstva energie, z tohto až 83 % cestná doprava, ktorá vyprodukuje 81% oxidu uhoľnatého (CO) a 51% oxidov dusíka. Z pohľadu hustoty dopravnej infraštruktúry patrí Slovenská republika k priemeru v rámci krajín EÚ.
Cestná doprava
Výrazné zmeny vo vzťahu dopravy k životnému prostrediu sa v SR prejavili značným nárastom počtu motorových vozidiel. Kým v roku 1995 bol tento počet 1 015 794 kusov vozidiel, v roku 2003 to bolo už 1 356 185 kusov vozidiel, čo predstavuje 33% nárast. S tým súvisiace zmeny v dopravnej situácii sa prejavili hlavne v mestách a obytných zónach, kde dochádza k zvyšovaniu zaťaženia životného prostredia a ovplyvňovaniu zdravotného stavu obyvateľstva, ako aj v exponovaných úsekoch s prekročenou dopravnou intenzitou, čím dochádza k vzniku kongescií a zvyšovaniu nehodovosti.
Vo vývoji počtu dopravných nehôd v roku 2003 možno oproti predchádzajúcemu roku pozorovať mierny nárast. Rovnaký vývoj bol okrem počtu ťažko zranených osôb, zaznamenaný aj z hľadiska analýzy následkov dopravných nehôd, kde došlo oproti roku 2002 k nárastu usmrtených osôb a ľahko zranených osôb (tabuľka č. 10 a graf č. 10 v prílohe).
Cestná doprava sa podieľa na znečisťovaní ovzdušia v rámci dopravy v najväčšej miere. Najvýraznejšie je to pri produkcii emisií CO (oxid uhoľnatý) až 98,75 %, ako aj pri emisiách CO2 (oxid uhličitý), kde je podiel cestnej dopravy 94,67% celkových emisií CO2 z dopravnej prevádzky.
Hluk z dopravy
Hluk z dopravy je významným rizikovým faktorom ovplyvňujúcim kvalitu života a zdravia ľudí. Hlukovými vplyvmi z dopravy sú postihnuté najmä územia tesne ležiace pri exponovaných dopravných trasách. Problematikou zaťaženia obyvateľov SR hlukom sa zaoberá Štátny zdravotný ústav Slovenskej republiky. Podľa ročného výkazu o zaťažení obyvateľstva hlukom, bol za rok 1999 hluk monitorovaný v 63 mestách a obciach s celkovým počtom obyvateľov 1 627 306 a za rok 2003 bol hluk z cestnej dopravy monitorovaný v 82 mestách a obciach s celkovým počtom obyvateľov 2 351 379.
Technické možnosti pri znižovaní nepriaznivých hladín akustického tlaku sú veľmi obmedzené a v zásade sú tri reálne alternatívy:
•znížením hlučnosti u zdroja (modernizáciou infraštruktúry, znížením hlučnosti dopravných prostriedkov)
•opatreniami u exponovaných objektov (zvýšenie neprie zvučnosti obvodového plášťa objektu)
•výstavbou umelých prekážok medzi zdrojom a príjemcom (proti hlukové bariéry)
Zhrnutie negatívnych a pozitívnych trendov vývoja v doprave v SR:
NEGATÍVNE-POZITÍVNE
•výrazný rast individuálnej automobilovej dopravy
•útlm verejnej hromadnej dopravy
•presun výkonov nákladnej dopravy zo železničnej na cestnú
•vznik kongescií v mestách a na hlavných dopravných ťahoch
•zásah do životného prostredia výstavbou dopravnej infraštruktúry
•postupná obnova vozidlového parku a zavádzanie ekologickejších vozidiel
•modernizácia a rozvoj dopravnej infraštruktúry s dopadom na plynulosť a bezpečnosť (obchvaty sídelných útvarov, elektrifikácia železničných tratí)
•zavádzanie moderných technológií v doprave (inteligentných dopravných systémov a pod.)
Produkcia ostatných emisií z dopravnej prevádzky v SR v rokoch 1995-2006
(tis. t)
