Dopravná nehodovosť
Ročne na slovenských cestách vyhasne vyše 600 ľudských životov, z toho je približne 60 detí. Každým rokom takto vymrie jedna malá obec a dve školské triedy detí. Škoda, že až takto kruto vykreslená skutočnosť nás donúti zamyslieť sa nad tým, ako ďalej.
Život na cestách so všetkými jeho následkami a dôsledkami funguje ako veľký trojuholník: vodič – cesta – automobil. Hlavnou príčinou dopravných nehôd je vodič, ktorý sa nevie vysporiadať s nárastom hustoty premávky a stále výkonnejšími automobilmi. Za posledných pätnásť rokov sa do značnej miery obnovil vozidlový park, pribudli nové kilometre diaľnic a rýchlostných ciest, zvýšila sa hustota premávky a z učebných osnov takmer úplne vypadla dopravná výchova. Dopravné ihriská sú nefunkčné, dopravná výchova v troskách. Prudké zmeny v doprave si žiadajú stále lepších a vzdelanejších účastníkov cestnej premávky. Trend sa však posúva úplne iným smerom. Dopravná výchova detí, mládeže a dospelých sa stala vecou dobrovoľnosti, a to je jedna z vážnych príčin nezvládnutia nárastu hustoty dopravy a tým pádom i dopravnej nehodovosti. Spoločenská objednávka na zlepšenie dopravnej výchovy existuje a vyplýva z alarmujúceho počtu dopravných nehôd. Otázka však znie, kto sa zhostí tejto neľahkej úlohy. Všetci sme účastníkmi cestnej premávky. Paradoxne, ak dieťa neabsolvuje na základnej škole systematickú dopravnú výchovu a v dospelosti nezíska vodičský preukaz, už nikdy sa s otázkami dopravnej výchovy nestretne. Pritom je celý život ako chodec alebo cyklista účastníkom cestnej premávky. Z tohto pohľadu sme v súčasnosti na Slovensku dopravní analfabeti, pretože napríklad v Rakúsku existuje dopravná výchova ako jeden z predmetov učebných osnov. Pribúdajúci počet nových automobilov na našich cestách svedčí o istej ekonomickej sile Slovenska a o mierne vzrastajúcej životnej úrovni. Ročný prírastok viac ako sedemdesiattisíc nových automobilov má však za následok prehusťovanie slovenskej cestnej siete. Dnes už aj malé mestá veľmi dobre vedia, čo je to ranná a popoludňajšia dopravná zápcha. Samozrejme budovanie nových rýchlostných komunikácií ide v porovnaní s rozvojom motorizmu oveľa pomalšie ako by bolo žiadúce. Týmto skutočnostiam musíme prispôsobiť dopravnú výchovu a prevenciu, inak nie je možné zvrátiť stav, ktorý tu máme. Veď dopravná nehodovosť v dôsledku vysokej hustoty premávky z roka na rok stúpa. Napríklad od roku 2002 do roku 2004 stúpol počet dopravných nehôd o 4002 na celkový počet 61 602. Za tri roky bolo na cestách SR usmrtených 1862 ľudí. Pričom rok 2003 bol mimoriadne kritický a tragické číslo dosiahlo 645 ľudských životov.
Dopravná nehodovosť nie je iba problémom Slovenska a Európska charta je dokument vydaný Európskou komisiou, ktorého cieľom je znížiť nehodovosť s tragickými nehodami na cestách Európy do roku 2010 o 50%. To znamená, že do roku 2010 by sa malo v Európe zachrániť 20 000 ľudských životov. Mimochodom, na svete zahynie pri dopravných nehodách ročne 1,2 milióna ľudí a v Európe 40 000. Podľa ustanovení Európskej charty by teda mal počet úmrtí na slovenských cestách klesnúť na 300, súčasný vývoj to však nenaznačuje. Podľa nás, k problematike dopravy, dopravnej nehodovosti a jej riešenia treba vyvolať celospoločenskú diskusiu. Dopravná výchova má byť predmetom celoživotného vzdelávania. Dopravné povedomie by mal každý občan SR dostávať už od škôlky cez základnú a strednú školu až do neskoršieho veku, keď si sadne za volant. Európsku chartu vnímame ako významný dokument, ktorý nám dáva návody, metódy a formy ako dosiahnuť zníženie dopravnej nehodovosti.
Vo vzťahu vodič – auto - cesta chceme mať „vzdelaného vodiča , bezpečné automobily a lepšie cesty. Technický stav automobilov sa zlepšuje, ale občas vidieť na našich cestách autá , ktoré mali byť dávno v šrote.
Asi budeme všetci súhlasiť, že mnohým dopravným nehodám sa dá predchádzať, a ak už vzniknú, tak sa dá predchádzať zbytočným závažným dopadom na zdravie, vyústením ktorých môže byť smrť - mnohokrát smrť zbytočná. Počet dopravných nehôd z roka na rok rastie. Fakty o dopravných nehodách.
Následky dopravných nehôd na ľudských životoch
Následky dopravných nehôd za rok 2002 vo svete:
1 260 000 mŕtvych
2 400 000 zranených
3 500 000 invalidných
60% z celkového počtu úrazov sú úmrtia pri dopravných nehodách
70% z celkového počtu obetí je vo vekovej kategórii 17 - 44 rokov
90% z celkového počtu obetí sú nevodiči
3x častejšie sú obeťami dopravných nehôd muži
Hlavné rizikové faktory:
neprimeraná rýchlosť
jazda pod vplyvom alkoholu
nedostatočné zviditeľnenie
podceňovanie používania bezpečnostných pásov a detských sedačiek
nepoužívanie heliem u cyklistov a motocyklistov
nevhodné plánovanie ciest
nedostatočná implementácia bezpečnostných predpisov
nedostatočný záchranný zdravotný systém
Opatrenia na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky sú členené do týchto oblastí:
• bezpečnosť cestných vozidiel
• bezpečnosť pozemných komunikácií
• dopravná výchova a osveta
• zdravotná výchova a dopravná psychológia
• dopravno-bezpečnostná legislatíva
• dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky
• propagácia v médiách
• národná koordinácia
• medzinárodná spolupráca
Postup pri nehode v zahraničí
Pri dopravnej nehode v zahraničí je potrebné s ostatnými účastníkmi dopravnej nehody vyplniť európsky formulár o škodovej udalosti, tzv. Správu o nehode (ak je k dispozícii). Ak takýto formulár je v slovenčine a ostatní účastníci dopravnej nehody ho majú v iných jazykoch, je potrebné ho vyplniť v slovenčine, ako aj v cudzom jazyku. Ide o obsahovo zhodné formuláre. Pred oddelením originálu od kópie je veľmi dôležité formulár nielen podpísať, ale tiež označiť vyplnené body k dopravnej nehode. Aj v tomto prípade je potrebný plán či nákres miesta nehody, fotodokumentácia a pod. K dopravnej nehode je vždy potrebné zavolať políciu. Protokol účastník podpíše iba vtedy, ak mu rozumie a v plnom rozsahu súhlasí s jeho znením. V opačnom prípade do protokolu je nutné uviesť v slovenčine svoje vlastné vyjadrenie o dopravnej nehode. Pre dôkladné objasnenie dopravnej nehody je potrebné si zapísať mená, priezviská a adresy vodičov ostatných poškodených vozidiel, údaje o týchto motorových vozidlách a svedkoch dopravnej nehody. Pri uplatnení svojho nároku na poistné plnenie je potrebné obrátiť sa na poisťovateľa osoby, ktorá je zodpovedná za spôsobenú škodu. Ak to okolnosti umožňujú aj na národnú kanceláriu poisťovateľa krajiny, v ktorej sa stala dopravná nehoda. Adresa národnej kancelárie poisťovateľa, telefónne a faxové čísla sú uvedené na zadnej strane Zelenej karty. Pri dopravnej nehode je potrebné požiadať osobu zodpovednú za škodu o nasledujúce údaje: meno, priezvisko a trvalý pobyt, obchodné meno a sídlo jeho zamestnávateľa, ak škodu spôsobil pri výkone pracovnej činnosti, meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo obchodné meno a sídlo držiteľa motorového vozidla, obchodné meno a sídlo poisťovateľa, u ktorého bolo uzavreté poistenie zodpovednosti, číslo poistnej zmluvy, evidenčné číslo, resp. štátnu poznávaciu značku motorového vozidla a medzinárodnú poznávaciu značku krajiny registrácie vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, číslo Zelenej karty alebo číslo poistnej zmluvy hraničného poistenia, ak ide o cudzozemské motorové vozidlo škodcu (prípadne si vyhotovte kópie týchto dokladov).
Vzťah cestnej dopravy k životnému prostrediu
Výrazné hospodárske zmeny súvisiace s transformačným procesom v našej krajine v uplynulých rokoch sa prejavili aj značným nárastom počtu motorových vozidiel. Sprievodným prejavom dopravných aktivít, hlavne v mestách a obytných zónach, je zvyšovanie zaťaženia životného prostredia a ovplyvňovanie zdravotného stavu obyvateľstva. Dôležitú úlohu má aj poloha komunikácie, lebo je po výstavbe nemenná, preto jej treba venovať pozornosť pri komunikačnom riešení sídel. Znečisťovanie ovzdušia emisiami z dopravy sa citlivo vníma aj v medzinárodnom kontexte. Štatistiky uvádzajú, že doprava a dopravný priemysel v Európe spotrebúvajú 20% z celkového množstva energie, z tohto až 83 % cestná doprava, ktorá vyprodukuje 81% oxidu uhoľnatého (CO) a 51% oxidov dusíka. Z pohľadu hustoty dopravnej infraštruktúry patrí Slovenská republika k priemeru v rámci krajín EÚ.
Cestná doprava
Výrazné zmeny vo vzťahu dopravy k životnému prostrediu sa v SR prejavili značným nárastom počtu motorových vozidiel. Kým v roku 1995 bol tento počet 1 015 794 kusov vozidiel, v roku 2003 to bolo už 1 356 185 kusov vozidiel, čo predstavuje 33% nárast. S tým súvisiace zmeny v dopravnej situácii sa prejavili hlavne v mestách a obytných zónach, kde dochádza k zvyšovaniu zaťaženia životného prostredia a ovplyvňovaniu zdravotného stavu obyvateľstva, ako aj v exponovaných úsekoch s prekročenou dopravnou intenzitou, čím dochádza k vzniku kongescií a zvyšovaniu nehodovosti.
Vo vývoji počtu dopravných nehôd v roku 2003 možno oproti predchádzajúcemu roku pozorovať mierny nárast. Rovnaký vývoj bol okrem počtu ťažko zranených osôb, zaznamenaný aj z hľadiska analýzy následkov dopravných nehôd, kde došlo oproti roku 2002 k nárastu usmrtených osôb a ľahko zranených osôb (tabuľka č. 10 a graf č. 10 v prílohe).
Cestná doprava sa podieľa na znečisťovaní ovzdušia v rámci dopravy v najväčšej miere. Najvýraznejšie je to pri produkcii emisií CO (oxid uhoľnatý) až 98,75 %, ako aj pri emisiách CO2 (oxid uhličitý), kde je podiel cestnej dopravy 94,67% celkových emisií CO2 z dopravnej prevádzky.
Hluk z dopravy
Hluk z dopravy je významným rizikovým faktorom ovplyvňujúcim kvalitu života a zdravia ľudí. Hlukovými vplyvmi z dopravy sú postihnuté najmä územia tesne ležiace pri exponovaných dopravných trasách. Problematikou zaťaženia obyvateľov SR hlukom sa zaoberá Štátny zdravotný ústav Slovenskej republiky. Podľa ročného výkazu o zaťažení obyvateľstva hlukom, bol za rok 1999 hluk monitorovaný v 63 mestách a obciach s celkovým počtom obyvateľov 1 627 306 a za rok 2003 bol hluk z cestnej dopravy monitorovaný v 82 mestách a obciach s celkovým počtom obyvateľov 2 351 379.
Technické možnosti pri znižovaní nepriaznivých hladín akustického tlaku sú veľmi obmedzené a v zásade sú tri reálne alternatívy:
•znížením hlučnosti u zdroja (modernizáciou infraštruktúry, znížením hlučnosti dopravných prostriedkov)
•opatreniami u exponovaných objektov (zvýšenie neprie zvučnosti obvodového plášťa objektu)
•výstavbou umelých prekážok medzi zdrojom a príjemcom (proti hlukové bariéry)
Zhrnutie negatívnych a pozitívnych trendov vývoja v doprave v SR:
NEGATÍVNE-POZITÍVNE
•výrazný rast individuálnej automobilovej dopravy
•útlm verejnej hromadnej dopravy
•presun výkonov nákladnej dopravy zo železničnej na cestnú
•vznik kongescií v mestách a na hlavných dopravných ťahoch
•zásah do životného prostredia výstavbou dopravnej infraštruktúry
•postupná obnova vozidlového parku a zavádzanie ekologickejších vozidiel
•modernizácia a rozvoj dopravnej infraštruktúry s dopadom na plynulosť a bezpečnosť (obchvaty sídelných útvarov, elektrifikácia železničných tratí)
•zavádzanie moderných technológií v doprave (inteligentných dopravných systémov a pod.)
Produkcia ostatných emisií z dopravnej prevádzky v SR v rokoch 1995-2006
(tis. t)
