Vysokotatranský región cestovného ruchu
Vysokotatranský región sa rozkladá na ploche 2 250 km² a má celoročnú využiteľnosť. Hlavnými funkciami vysokotatranského regiónu sú: dlhodobá rekreácia, zimné športy, kúpeľná liečba, pešia turistika, horolezectvo a prírodné pozoruhodnosti. Jeho subregiónmi sú: Západné Tatry, Vysoké Tatry, Magursko-pieninský subregión. Hlavné centrá cestovného ruchu sú: Štrbské Pleso, Smokovec, Tatranská Lomnica, Ždiar, Poprad, Červený Kláštor. Vysokotatranský región cestovného ruchu zaberá turisticky najatraktívnejšiu časť Slovenska na severe jeho územia pri hraniciach s Poľskom. Jadro tvoria Tatry, ktoré sú najvyšším masívom celej horskej sústavy Karpát. Skladajú sa z dvoch častí, zo Západných a Východných Tatier. Na západe sa nad Liptovskú kotlinu dvíhajú Západné Tatry. Ich prírodné prostredie je zatiaľ zásahmi človeka pomerne málo narušené. V centrálnej časti tatranského oblúka sa týči podstatná časť Východných Tatier. Tvorí ich hradba Vysokých Tatier s viacerými charakteristickými štítmi. Sú to Kriváň, 2494m; Gerlachovský štít, 2655m; Slavkovský štít, 2452m; Lomnický štít, 2632m. Vrcholová časť Vysokých Tatier sa odlišuje od iných našich pohorí najmä tým, že ju tvoria mohutné štíty s vysokými skalnými stenami. Spolu so širokými a dlhými dolinami ich v minulosti vymodelovali ľadovce. Súčasť Východných Tatier je neveľký masív Belianskych Tatier ohraničený zo severu východnou časťou úzkej Podtatranskej brázdy. Za ňou leží podstatne nižší a menej atraktívny masív Spišskej Magury. Na hraniciach s Poľskom sa ťahá prírodne veľmi cenný, vápencový masív Pienin. Južnú časť Vysokotatranského regiónu tvorí Podtatranská kotlina. Jej dno leží asi o 1800-2000m nižšie ako najvyššie vrcholy Tatier, preto je z kotliny veľmi pekný výhľad na tatranské štíty. Masív Tatier je najchladnejšou oblasťou Slovenska. Vzhľadom na nadmorskú výšku sa na stráňach Tatier udrží sneh viac ako pol roka (október-apríl), čo vytvára veľmi dobré podmienky na rozvoj lyžovania. Vo výškach asi 1400m n.m. ustupujú ihličnaté lesy kosodrevine a holiam, z ktorých majú turisti široké výhľady do okolia. Čistý vysokohorský vzduch prispel k vzniku klimatických kúpeľov, napr. Štrbské Pleso, Smokovec, Lučivná. Medzi najatraktívnejšie prvky tatranskej krajiny patria početné plesá, morské oká, ktoré vznikli činnosťou niekdajších ľadovcov. Celkovo je v našej časti Tatier asi 100 plies. Najrozsiahlejšie je Veľké Hincovo pleso, má 20 ha. Do Vysokotatranskej oblasti patrí aj vodná nádrž Liptovská Mara (27km²) na Váhu neďaleko Liptovského Mikuláša. Vybudovali ju v rokoch 1969-1975. Na ochranu vzácnej tatranskej prírody vznikol v roku 19č9 Tatranský národný park (TANAP) ako prvý národný park na území Slovenska. V súčasnosti zaberá rozlohu 769 km². S úlohami a výsledkami práce správy TANAP-u sa možno najlepšie oboznámiť v Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici. V oblasti Pienin v roku 1967 zriadili Pieninský národný park (PIENAP) na území s rozlohou 21km². Zaručuje najmä ochranu cenného rastlinstva vápencových pohorí. Vysokotatranský región patrí k najvýznamnejším a najnavštevovanejším oblastiam cestovného ruchu na Slovensku. Turisti z domova i zo zahraničia ho navštevujú po celý rok. V letnom polroku sú to najmä záujemcovia o turistiku, v zimnom polroku milovníci športového lyžovania. Na ochranu pred negatívnymi dôsledkami vysokej návštevnosti boli v tomto regióne prijaté opatrenia. Tie na jednej strane čiastočne obmedzujú pohyb turistov (na cestách i na turistických chodníkoch) ale na druhej strane sú nevyhnutné na záchranu tatranskej prírody.
Subregióny
Subregión Západných Tatier
Do subregiónu Západných Tatier patrí západná časť Vysokotatranského regiónu s pomerne veľkými rezervami pre rozvoj cestovného ruchu. Jej hlavnými turistickými centrami sú obce Hybe, Východná a severné pobrežie vodnej nádrže Liptovská Mara. V tejto podoblasti sú veľké rozdiely medzi vysokou intenzitou cestovného ruchu v letnom období a pomerne malou návštevnosťou v zimnom. Východná je dejiskom celoslovensky významných folklórnych slávností (v júli).
Subregión Vysokých Tatier
Jadrom Vysokotatranského regiónu cestovného ruchu je subregión Vysokých Tatier. Možno ich označiť za kolísku rozvoja cestovného ruchu na Slovensku. Prvé letovisko v nich vzniklo koncom 18. storočia na mieste dnešného Starého Smokovca. Koncom 19. storočia vznikli v podhorí Tatier mnohé nové rekreačné strediská, ktoré mali liečebnú i rekreačnú funkciu. Patria k nim Štrbské Pleso, Dolný Smokovec, Tatranská Kotlina, Tatranské Matliare, Kežmarské 6ľaby, Nový Smokovec, Tatranská Polianka, Tatranská Lomnica. V súčasnosti vystupujú v sieti vysokotatranských stredísk cestovného ruchu štyri hlavné strediská, z ktorých každé má osobitnú funkciu. Najzápadnejším a najvyššie položeným centrom je Štrbské Pleso (1355m n.m.). Rozvíja sa v okolí rovnomenného, druhého najrozľahlejšieho plesa našej časti Tatier ako hlavné centrum zimných športov na Slovensku. Zaujímavosťou je športový Areál snov s dvoma lyžiarskymi mostíkmi. V strednej časti podhoria Vysokých Tatier vzniklo viacero rekreačných a liečebných lokalít, napr. Starý, Nový, Dolný, Horný Smokovec. V súčasnosti vytvárajú najväčšie rekreačné centrum Vysokých Tatier – Smokovce (1000m n.m.). V tomto centre sa prelína liečebná i rekreačná funkcia. Starý Smokovec je významným východiskom pre turistov do Veľkej a Malej Studenej doliny, ktoré patria k najkrajším v Tatrách. S lyžiarskym areálom na Hrebienku (1263 m n.m.) ho spája ozubnicová železnica. Asi 8km na východ od Starého Smokovca leží tretie významné centrum subregiónu Vysoké Tatry – Tatranská Lomnica (850m n.m.). Rozvíja sa aj ako dôležité stredisko podnikovej a mládežníckej rekreácie. Je východiskom na túry do východnej časti Vysokých Tatier. Z Tatranskej Lomnice vedie lanovka na Skalnaté pleso (1761m) a Lomnický štít (2632m). Oblasť Skalnatého plesa a Lomnického sedla (2189m) patria k najlepším lyžiarskym areálom na Slovensku. Svojrázne postavenie medzi centrami Vysokotatranského subregiónu má malebná obec Ždiar v doline oddeľujúcej Belianske Tatry od Spišskej Magury. Na rozdiel od Štrbského Plesa. Smokovcov a Tatranskej Lomnice, ktoré vznikli ako rekreačné strediská, bol Ždiar pôvodne valašskou dedinou. V súčasnosti je významným strediskom folklóru a ľudovej architektúry. Zo stredísk cestovného ruchu v Podtatranskej kotline má vo Vysokotatranskom subregióne najväčší význam Poprad. Jeho železničná stanica a letisko sú dôležitými vstupnými bránami do Tatier. Vzácne kultúrnohistorické pamiatky sa nachádzajú v mestských pamiatkových rezerváciách Spišská Sobota (časť Popradu) a Kežmarok.
Magursko-pieninský subregión
Magursko-pieninský subregión Vysokotatranského regiónu je navštevovaný prevažne v letnom období. Záujem turistov sa sústreďuje hlavne na oblasť Pienin a prielomovú dolinu Dunajca, ktorú možno splaviť na pltiach. Hlavnými strediskami cestovného ruchu v tomto subregióne sú Červený Kláštor (s kláštorom kartuziánov) a mestská pamiatková rezervácia Podolínec. Kúpele Vyšné Ružbachy (majú kúpalisko s termálnou vodou) sa využívajú hlavne na liečenie nervových ochorení.
