Vysokotatranský región cestovného ruchu

Vysokotatranský región sa rozkladá na ploche 2 250 km² a má celoročnú využiteľnosť. Hlavnými funkciami vysokotatranského regiónu sú: dlhodobá rekreácia, zimné športy, kúpeľná liečba, pešia turistika, horolezectvo a prírodné pozoruhodnosti. Jeho subregiónmi sú: Západné Tatry, Vysoké Tatry, Magursko-pieninský subregión. Hlavné centrá cestovného ruchu sú: Štrbské Pleso, Smokovec, Tatranská Lomnica, Ždiar, Poprad, Červený Kláštor. Vysokotatranský región cestovného ruchu zaberá turisticky najatraktívnejšiu časť Slovenska na severe jeho územia pri hraniciach s Poľskom. Jadro tvoria Tatry, ktoré sú najvyšším masívom celej horskej sústavy Karpát. Skladajú sa z dvoch častí, zo Západných a Východných Tatier. Na západe sa nad Liptovskú kotlinu dvíhajú Západné Tatry. Ich prírodné prostredie je zatiaľ zásahmi človeka pomerne málo narušené. V centrálnej časti tatranského oblúka sa týči podstatná časť Východných Tatier. Tvorí ich hradba Vysokých Tatier s viacerými charakteristickými štítmi. Sú to Kriváň, 2494m; Gerlachovský štít, 2655m; Slavkovský štít, 2452m; Lomnický štít, 2632m. Vrcholová časť Vysokých Tatier sa odlišuje od iných našich pohorí najmä tým, že ju tvoria mohutné štíty s vysokými skalnými stenami. Spolu so širokými a dlhými dolinami ich v minulosti vymodelovali ľadovce. Súčasť Východných Tatier je neveľký masív Belianskych Tatier ohraničený zo severu východnou časťou úzkej Podtatranskej brázdy. Za ňou leží podstatne nižší a menej atraktívny masív Spišskej Magury. Na hraniciach s Poľskom sa ťahá prírodne veľmi cenný, vápencový masív Pienin. Južnú časť Vysokotatranského regiónu tvorí Podtatranská kotlina. Jej dno leží asi o 1800-2000m nižšie ako najvyššie vrcholy Tatier, preto je z kotliny veľmi pekný výhľad na tatranské štíty. Masív Tatier je najchladnejšou oblasťou Slovenska. Vzhľadom na nadmorskú výšku sa na stráňach Tatier udrží sneh viac ako pol roka (október-apríl), čo vytvára veľmi dobré podmienky na rozvoj lyžovania. Vo výškach asi 1400m n.m. ustupujú ihličnaté lesy kosodrevine a holiam, z ktorých majú turisti široké výhľady do okolia. Čistý vysokohorský vzduch prispel k vzniku klimatických kúpeľov, napr. Štrbské Pleso, Smokovec, Lučivná. Medzi najatraktívnejšie prvky tatranskej krajiny patria početné plesá, morské oká, ktoré vznikli činnosťou niekdajších ľadovcov. Celkovo je v našej časti Tatier asi 100 plies. Najrozsiahlejšie je Veľké Hincovo pleso, má 20 ha. Do Vysokotatranskej oblasti patrí aj vodná nádrž Liptovská Mara (27km²) na Váhu neďaleko Liptovského Mikuláša. Vybudovali ju v rokoch 1969-1975. Na ochranu vzácnej tatranskej prírody vznikol v roku 19č9 Tatranský národný park (TANAP) ako prvý národný park na území Slovenska. V súčasnosti zaberá rozlohu 769 km². S úlohami a výsledkami práce správy TANAP-u sa možno najlepšie oboznámiť v Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici. V oblasti Pienin v roku 1967 zriadili Pieninský národný park (PIENAP) na území s rozlohou 21km². Zaručuje najmä ochranu cenného rastlinstva vápencových pohorí. Vysokotatranský región patrí k najvýznamnejším a najnavštevovanejším oblastiam cestovného ruchu na Slovensku. Turisti z domova i zo zahraničia ho navštevujú po celý rok. V letnom polroku sú to najmä záujemcovia o turistiku, v zimnom polroku milovníci športového lyžovania. Na ochranu pred negatívnymi dôsledkami vysokej návštevnosti boli v tomto regióne prijaté opatrenia. Tie na jednej strane čiastočne obmedzujú pohyb turistov (na cestách i na turistických chodníkoch) ale na druhej strane sú nevyhnutné na záchranu tatranskej prírody.