- individuálne športové odvetvie, v ktorom sa v doskovej hre na štvorcovej šachovnici so 64 poľami stretávajú dvaja súperi usilujúci sa o to, aby pri pravidlami predpísanom chode svojich kameňov dali súperovi (resp. jeho kráľovi) mat. Hra má pôvod v 5. storočí v Indii, veľký rozkvet zaznamenala v 7. storočí v Perzii a do Európy sa šach dostal výbojmi Maurov cez Carihrad. Pravidlá sa ustálili najmä v 17. a 18. storočí. Rozvoj športového šachu sa datuje od r. 1851, keď v Londýne usporiadali veľký medzinárodný turnaj. Zakladateľom modernej šachovej stratégie bol pražský rodák Wilhelm Steinitz, ktorého r. 1866 vyhlásili ako prvého za majstra sveta. V druhej polovici 20. storočia dominovali svetovým súťažiam okrem iných Anatolij Karpov, Garri Kasparov, Robert Fischer. Stretnutím dvoch šachistov je šachová partia, ktorá sa začína ťahom bieleho a končí sa víťazstvom jedného zo šachistov alebo remízou (nerozhodným výsledkom). V turnajoch alebo zápasoch na určitý počet partií sa za víťazstvo udeľuje 1 bod, za remízu 1/2 boda. Zápasy o titul majstra sveta sa konajú vždy raz za tri roky. Rebríček hráčov a hráčok sa zostavuje podľa osobných koeficientov tzv. klasifikácie ELO. Najvyššie tituly sú medzinárodný veľmajster, medzinárodný majster a majster FIDE.