Pod pojmom odpad si predstavíme niečo nepoužiteľné, čo treba iba vyhodiť. Odpad je vec, ktorej sa majiteľ chce zbaviť alebo tiež hnuteľná vec, ktorej odstránenie je potrebné z hľadiska ochrany životného prostredia. Odpad existuje odkedy existuje život. V prírode sú odpady zvierat alebo rastlín surovinami pre ďalšie organizmy. Pokiaľ by neexistovali rozkladne organizmy, zem našich listnatých lesov by bola pokrytá vrstvou lístia do výšky 1 metra.
Rozoznáme dva druhy odpadu:
- Prírodný odpad v kolobehu látok rastliny – bylinožravce – mäsožravce – chrobáky - mikroorganizmy je teoreticky dokonalý. Každý prírodný odpad ma svojho odberateľa.
- Odpad vzniknutý v dôsledku ľudskej činnosti predstavuje však výrazný problém. Pre ľudský odpad neexistuje takmer žiaden odberateľ, ktorý by ho prirodzenou cestou vedel spracovať a využiť pre seba. Ľudia, na rozdiel od prírody, vytvárajú také druhy odpadu, s ktorými si príroda sama nevie poradiť.
Vieme čo vyhadzujeme?
Každý Slovák vyprodukuje ročne približne 290 kg komunálneho odpadu. Spoločne teda vytvoríme každý rok cca 1,6 milióna ton komunálnych odpadov. Zoženie našej odpadovej nádoby je:
45% .......... biologický odpad - využiteľný kompostovaním
20% .......... papier - dobre recyklovateľný
12% .......... sklo - dobre recyklovateľné
7% ............ plasty - recyklovateľné v obmedzenej miere
4% ............ textil - recyklovateľný v obmedzenej miere
4% ............ kovy - dobre recyklovateľné
4% ............ anorganický odpad - dobre recyklovateľný
3% ............ drevo, guma, koža - recyklovateľné v obmedzenej miere
1% ............ nebezpečný odpad - recyklovateľný v obmedzenej miere
Každý živý organizmus niečo prijíma a vylučuje. Odpad je prirodzená vec, ktorá v prírode tvorí súčasť cyklu života. Spočiatku ľudia odhadzovali odpad, kde sa im zachcelo. Bolo ich oveľa menej a nevyrábali nič trvanlivejšieho ako sama príroda. Kríza prišla v 60. rokoch 20. storočia, keď produkcia odpadov začala prudko rásť. Príčinou prúdenia odpadov je hlavne vzostup priemyselnej výroby, rozširovanie miest a masové používanie plastov, teda materiálov ktoré nie sme schopní 100%-ne zužitkovať, ale ani bezo zvyšku zlikvidovať.
Napríklad PVC (polyvinylchlorid) sa používa na výrobu tašiek, vreciek, pršiplášťov... Polyetylén slúži na výrobu plastových fliaš. Z polystyrénu sú jednorázové misky, poháriky, obaly. Nylon sa používa na výrobu odevov, kobercov... Tieto všetky materiály človek nie je schopný zužitkovať naplno, napriek tomu ich ďalej vyrába a používa. Po použití ich nechá rozložiť sa časom. Tento čas však môže byť rôzne dlhý, niekoľko desiatok, stoviek rokov. Napríklad len ohorok z bežnej cigarety sa rozkladá okolo 100 rokov.
Dôsledky hromadenia odpadov
Najväčším nebezpečenstvom sú odpadové látky ohrozujúce život. Ilúzia, že more a oceány vo svojej rozlohe všetko skryjú, je veľmi naivná. V prírode prebieha neustály kolobeh látok. Všetko, čo sa týmto spôsob uložilo do oceánov, sa k nám z niekoľko medzistupňov znovu vráti. Ak sa nejaké škodlivé látky objavia na jednom mieste neznamená, že tam aj všetky v takej forme zostanú. Ak znečistíme jednu zložku prostredia, znečistenie sa roznesie aj na ostatné a zasiahne všetky formy existencie života na Zemi. Nevyhne sa mu ani človek.
Skládky
Dôsledok veľkého rastu odpadov je aj vznik neorganizovaných divokých skládok. Takéto obzvlášť ohrozujú prírodu, pretože odpad nie je triedený z hľadiska nebezpečnosti, ale všetko je na jednej hromade. Takéto skládky zamorujú pôdu, ovzdušie, povrchovú aj spodnú vodu. Často v oblasti takýchto skládok dochádza k premnoženiu škodcov, akými môžu byť napr. potkany. Pri kontakte so škodlivými látkami sa ale môže stať, ak nie obeťami, tak nositeľmi rôznych chorôb a infekcií, ktoré následne rozširujú. Najlepším druhom skládok sú triedené skládky, po vytriedení sa tam ukladajú iba odpady, ktoré nie sú nebezpečné a nedajú sa recyklovať ani inak využiť. Preto je potrebné nazhromaždené odpady zneškodňovať takým spôsobom, aby nebolo poškodzované zdravie ľudí a ŽP. Na Slovensku sa v skládkach skladuje takmer 80% všetkého odpadu. Viac odpadu skladujú na skládkach v Taliansku až 90%, ale napríklad v Japonsku skladujú len 31%, v Švajčiarsku 15% a v Rakúsku asi len 10% odpadu.
V niektorých prípadoch je možné použiť odpad na získanie energie. Môže to byt napr. spaľovaním alebo kompostovaním.
Spaľovanie
Spaľovaním sa zníži objem odpadu o 80- 90%. Niektorí ľudia, uvedomujúc si problémy so skládkami, považujú spaľovne odpadov za najlepší spôsob zneškodňovania odpadov. Skutočnosť je však taká, spaľovňa skoncentruje množstvo škodlivých látok a tak spálený odpad sa opäť objaví v iných, niekedy ešte nebezpečnejších formách (nebezpečné plyny, ktoré majú za následok vznik rakoviny).
Kompostovanie
Je mimoriadne šetrný spôsob zneškodňovania odpadov z poľnohospodárstva a domácnosti. Je to najstaršia a najpoužívanejšia recyklačná technika. Kompostovanie je riadený proces v priebehu ktorého sú, odpady premieňané na hnojivo- kompost. Bioodpad vhodný na kompostovanie tvorí 30 až 45% z celkového množstva odpadu. Konečný produkt kompost môže byť použitý
pri pestovaní rastlín ako humusové hnojivo vracajúce do pôdy výživné látky, ktoré sme z nej predtým pri pestovaní odobrali.
Recyklácia
Iný spôsob zbavovania sa odpadov je ich recyklácia. Týmto spôsobom by sa mali nepoužiteľné veci vyrobiť znovu. Recyklácia je ekologické, ale často nie veľmi ekonomické. Niekedy nerieši problém odpadu, iba ho odsúva do budúcnosti. Recyklácia papiera a skla ja ekonomická, ale recyklacia plastov a osobitného odpadu je zvyčajne stratová. Recyklovaný papier a plasty v časti prípadov nedosahujú potrebnú kvalitu materiálov. Prieskumy ukázali, že až 80% z toho, čo dnes väčšinou vyhadzujeme ako nepotrebné, by sme ešte vedeli bez problémov využiť. To by sme však museli prestať hádzať všetko do jedného koša a tak produkovať problémový odpad. Práve kvôli pretrvávaniu tohto prístupu v súčasnosti v SR končí 93% nami vyhadzovaných vecí ako komunálny odpad na skládkach a v spaľovniach. Iba niečo cez 2% sa recykluje a 5% sa kompostuje. Po ťažbe surovín a priemyselnej výrobe tak začína nové kolo problémov.
Riešenie?
1. Minimalizujme vznik a škodlivosť odpadov
2. Opätovne používajme veci použiteľné
3. Separujme odpad pre recykláciu a kompostovanie
Pokúsme sa zbaviť zlozvyku - vyhadzovania na prvý pohľad nepotrebných vecí do jednej odpadovej nádoby. Ako ste si mohli vypočuť, takéto správanie spôsobuje len samé problémy.
