Pod pojmom odpad si predstavíme niečo nepoužiteľné, čo treba iba vyhodiť. Odpad je vec, ktorej sa majiteľ chce zbaviť alebo tiež hnuteľná vec, ktorej odstránenie je potrebné z hľadiska ochrany životného prostredia. Odpad existuje odkedy existuje život. V prírode sú odpady zvierat alebo rastlín surovinami pre ďalšie organizmy. Pokiaľ by neexistovali rozkladne organizmy, zem našich listnatých lesov by bola pokrytá vrstvou lístia do výšky 1 metra.

Rozoznáme dva druhy odpadu:

• Prírodný odpad v kolobehu látok rastliny – bylinožravce – mäsožravce – chrobáky - mikroorganizmy je teoreticky dokonalý. Každý prírodný odpad ma svojho odberateľa.
• Odpad vzniknutý v dôsledku ľudskej činnosti predstavuje však výrazný problém. Pre ľudský odpad neexistuje takmer žiaden odberateľ, ktorý by ho prirodzenou cestou vedel spracovať a využiť pre seba. Ľudia, na rozdiel od prírody, vytvárajú také druhy odpadu, s ktorými si príroda sama nevie poradiť.

Vieme čo vyhadzujeme?
Každý Slovák vyprodukuje ročne približne 290 kg komunálneho odpadu. Spoločne teda vytvoríme každý rok cca 1,6 milióna ton komunálnych odpadov. Zoženie našej odpadovej nádoby je:
45% .......... biologický odpad - využiteľný kompostovaním
20% .......... papier - dobre recyklovateľný
12% .......... sklo - dobre recyklovateľné
7% ............ plasty - recyklovateľné v obmedzenej miere
4% ............ textil - recyklovateľný v obmedzenej miere
4% ............ kovy - dobre recyklovateľné
4% ............ anorganický odpad - dobre recyklovateľný
3% ............ drevo, guma, koža - recyklovateľné v obmedzenej miere
1% ............ nebezpečný odpad - recyklovateľný v obmedzenej miere

Každý živý organizmus niečo prijíma a vylučuje. Odpad je prirodzená vec, ktorá v prírode tvorí súčasť cyklu života. Spočiatku ľudia odhadzovali odpad, kde sa im zachcelo. Bolo ich oveľa menej a nevyrábali nič trvanlivejšieho ako sama príroda. Kríza prišla v 60. rokoch 20. storočia, keď produkcia odpadov začala prudko rásť. Príčinou prúdenia odpadov je hlavne vzostup priemyselnej výroby, rozširovanie miest a masové používanie plastov, teda materiálov ktoré nie sme schopní 100%-ne zužitkovať, ale ani bezo zvyšku zlikvidovať.

Napríklad PVC (polyvinylchlorid) sa používa na výrobu tašiek, vreciek, pršiplášťov... Polyetylén slúži na výrobu plastových fliaš. Z polystyrénu sú jednorázové misky, poháriky, obaly. Nylon sa používa na výrobu odevov, kobercov... Tieto všetky materiály človek nie je schopný zužitkovať naplno, napriek tomu ich ďalej vyrába a používa. Po použití ich nechá rozložiť sa časom. Tento čas však môže byť rôzne dlhý, niekoľko desiatok, stoviek rokov. Napríklad len ohorok z bežnej cigarety sa rozkladá okolo 100 rokov.

Dôsledky hromadenia odpadov
Najväčším nebezpečenstvom sú odpadové látky ohrozujúce život. Ilúzia, že more a oceány vo svojej rozlohe všetko skryjú, je veľmi naivná. V prírode prebieha neustály kolobeh látok. Všetko, čo sa týmto spôsob uložilo do oceánov, sa k nám z niekoľko medzistupňov znovu vráti. Ak sa nejaké škodlivé látky objavia na jednom mieste neznamená, že tam aj všetky v takej forme zostanú. Ak znečistíme jednu zložku prostredia, znečistenie sa roznesie aj na ostatné a zasiahne všetky formy existencie života na Zemi. Nevyhne sa mu ani človek.