- knítlač sa po prvý raz objavila v Číne. V r. 868 sa knihy tlačili pomocou drevených štočkov s reliéfne vyrezaným textom a ilus-tráciami. O dve storočia neskôr čínski al-chymisti tlačili knihy pomocou hlinených blokov, na ktorých boli vyryté zrkadlové ob-razy jednotlivých znakov čínskeho písma. Bloky sa mohli preskupovať a používať viackrát po sebe. Nezávisle od Číňanov Johann Gutenberg rozpracoval okolo r. 1450 rovnakú myšlienku - tlačiť texty a obrázky pomocou viacnásobne použiteľných čiže pohyblivých typov. Gutenbergova kníhtlač mala niekoľko štádií. Najprv sa na kúsok kovu vyryl zrkadlový reliéfny obraz jedného písmena. Z takýchto kúskov sa zostavili bloky písmen. Tie sa natreli tlačiarensko čerňou a potom sa odtlačili na papier. Táto metóda, známa ako kníhtlač, sa v súčasnosti už prakticky nepoužíva. Vo veľkej miere ju nahradila ofsetová tlač. V tomto prípade sa tlačová doska vyhotovuje z vhodne zvole-ného materiálu, aby sa mastná farba zachy-tila iba na miestach pokrytých zobrazeným písmom alebo ilustráciou. Potom sa pred-loha prenesie na gumený poťah a z neho sa tlačí na papier. Ďalšou tlačiarskou metódou je hĺbkotlač, založená na princípe, ktorý je opakom kníhtlače. Predloha sa vyleptá alebo vyryje do povrchu tlačovej dosky. Do prie-hlbín sa naleje tlačiarenská farba, ktorá sa potom prenesie na papier. Od druhej polo-vice 60. rokov 20. storočia sa v polygrafii vo vel'kom rozsahu využívajú počítače. Pri po-čítačovej sadzbe sa text a grafika skombinujú na monitore počítača. Potom sa hotová stránka zobrazí na fotosádzacom zariadení. Napokon sa fotosadzba prenesie elektronicky na fotografický film, používaný pri výrobe tlačových dosiek. Moderné tlačiarenské stroje pracujú veľkou rýchlosťou.