· vyhýbame sa neočakávanému výraznému výkonu záťaže, zmeny pracovného tempa
· zvyšovanie výkonnosti zabezpečujeme primeranými nástrojmi po ergonomickej stránke
· dodržiavanie rytmizácie práce – pravidelné striedanie pracovných úkonov s mikropauzami
· pravidelne striedame prácu a oddych
Predmetom hygieny práce je pracovné prostredie, ktoré musí spĺňať potrebné hygienické požiadavky týkajúce sa fyzikálnych podmienok:
· farebnosť prostredia
Farebné rozlíšenie podporuje priestorové vnímanie, využíva sa na označenie nebezpečného miesta, rieši i osvetlenie, príťažlivosť prostredia a pracovnú pohodu – zvýšenie výkonu, zníženie úrazovosti. Správna farebná úprava prispieva k zníženiu zrakovej únavy, pomáha vytvoriť kladný vzťah k učeniu, k práci, zvyšuje čistotnosť a poriadok na pracovisku. Harmonické usporiadanie farieb zvyšuje efektívnosť výkonu, nesúlad medzi farbami pôsobí tlmivo a nepriaznivo pôsobí na výkon. Za harmonické sa považujú také farby, pri ktorých je jedna farba neutrálna a druhá pestrá (modrá s bielou; čierna so žltou) alebo dve farby v tom istom tóne, ale odlišnej sýtosti. Vo všeobecnosti sa rizikové miesta (miesta, kde sa môže stať najskôr úraz) sa označujú oranžovou farbou (chemické látky, plynové potrubie).
Z hľadiska bezpečnosti práce sa farby delia na :
farby bezpečia: studené farby – zelená a modrá
farby nebezpečia: teplé farby – žltá, oranžová a červená
· hlučnosť prostredia
Za hluk považujeme taký zvuk, ktorý svojou intenzitou nepriaznivo ovplyvňuje pohodu človeka svojimi nežiadúcimi a škodlivými účinkami. Hluk sa meria a hodnotí podľa príslušných hygienických predpisov, v ktorých sú určené najvyššie prípustné hodnoty hodnotu hluku a vibrácie na pracovisku.
Neočakávaný hluk pôsobí obzvlášť rušivo, najmä pri jemných pohyboch pri zrakovom vnímaní. Bežný hovor má hlasitosť okolo 60 dB, poškodenie sluchu nastáva ak hluk prevyšuje 90 dB. Pri hlasitosti do 80 dB sa nepreukázali poruchy sluchu, hoci rušivé vplyvy sú aj pod touto hranicou. Nadmerný hluk pôsobí na pokles výkonu, aktivity, zvyšuje podráždenie, nervozitu, čo všetko
súvisí s nebezpečím úrazu Optimálne v učebniach by mala byť hladina hluku od 45 do 50 dB.
· teplota prostredia
Teplota vzduchu musí zodpovedať činnosti človeka v danom prostredí. Pri nízkych teplotách je nedostatočné prekrvenie kože
a pri vysokých teplotách je prekrvenie zvýšené. Účinok teploty nepociťujú všetci ľudia rovnako. Závisí to od telesnej konštitúcie, aklimatizácie, obtiažnosti práce a oblečenia. I napriek tomu sú isté hranice, v ktorých sa pracuje dobre a príjemne a v ktorých sa podáva najvyšší výkon.
Pre učebne je optimálna teplota prostredia od 18 do 21 º C. Dôležité je i vetranie a to kratšie a intenzívnejšie, pričom sa počíta výmena vzduchu od 2 do 5 m3 za 1 hodinu a na 1 osobu. Ideálna je klimatizácia. Za optimálnu vlhkosť vzduchu sa považuje hodnota od 40 do 65 %. Minimálny životný priestor na 1 človeka v učebni je od 1,2 do 2m2.
· osvetlenie pracoviska
Nesprávne osvetlenie spôsobuje únavu človeka a zhoršuje sa jeho výkon. Únava očí vyvolaná nesprávnym osvetlením sa prejavuje nepríjemnými pocitmi v očiach (pálenie, svrbenie) a pocitom všeobecnej únavy. Práca v tomto stave si vyžaduje väčšiu sústredenosť a vôľové vypätie, čím sa znižuje jeho výkon. Avšak nielen intenzita osvetlenia vplýva na výkon pracovníka, medzi ďalšie činitele patrí: druh svetla, spôsob osvetlenia, tvar svetelného zdroja, rovnomernosť osvetlenia, oslnenie a stálosť osvetlenia. Najvýhodnejšie býva denné svetlo. Na kvalitu svetla vplýva i farba stien – ich svetlou farbou sa dosiahne až o
25 % lepšie osvetlenie. Najčastejším zdrojom osvetlenia sú elektrické žiarovky (skresľujú zafarbenie prostredia) a žiarivky (široko zaužívané, ich kombináciou je možné celkom napodobniť denné svetlo – nevýhodné je ich kmitanie svetla).
