· predchádzajú požiarom
· zamedzujú šírenie požiarov
· zabezpečia evakuáciu osôb, zvierat a materiálu
· zabezpečia rýchle a účinné zdolanie požiaru
Horenie vzniká za podmienky, že príde súčasne ku kontaktu 3 komponentov: horľavej látky, oxidačného prostriedku a dostatočného zdroja tepla – iniciátora horenia.
Základné spôsoby iniciácie procesu horenia:
· vzplanutie: iniciácia vonkajším zdrojom zapálenia (otvorený plameň, plameň, iskra) s tým, že horenie po prvom vzplanutí sa po prerušení pôsobenia iniciátora samovoľne ukončí
· zapálenie: iniciácia vonkajším zdrojom zapálenia (otvorený plameň, plameň, iskra) s tým, že horenie po prerušení pôsobenia iniciátora pokračuje
· vznietenie: iniciácia vonkajším tepelným zdrojom (horúci povrch)
· samovznietenie: iniciácia bez konečného pôsobenia vonkajšieho tepelného zdroja (napríklad vnútorné fyzikálno-chemické pochody)
Proces horenia látok je závislý od požiarnotechnických vlastností látok a od podmienok, v akých má horenie vznikať a prebiehať. Takýmito vlastnosťami sú najmä: horľavosť; teplota vzplanutia; teplota vznietenia; koncentračné medze výbušnosti zmesí horľavých plynov a pár horľavých kvapalín so vzduchom; rýchlosť odhorievania; bod varu
Nežiadúci proces horenia je možné spomaliť pomocou znižovania horľavosti: stabilizáciou rozkladu na horľavé produkty; ohňovzdorné alebo ťažko horľavé ionizujúce látky; prídavky aditív, ktoré sa pôsobením tepla tavia a tvoria nehorľavé povlaky; prídavky aditív, ktoré majú antioxidačný efekt – ich rozkladom vzniká inertný obal zhášajúci plameň; podpora vzniku uhlíkovej
štruktúry – bráni šíreniu horenia do hĺbky materiálu; prídavky aditív, ktoré prerušujú mechanizmus reťazových reakcií tým, že viažu voľné radikály
Hasiace látky určené na hasenie sú podľa hasiacich účinkov tieto:
1. chladiace – ochladzujú zónu reakcie alebo horiacu látku
2. dusivé (zrieďovacie) – zamedzujú prístup vzdušného kyslíka alebo zrieďuje horiacu látku
3. antikatalytické – spomaľujú chemické reakcie
4. stenové (izolujúce) - oddeľujú zónu chemických reakcií od horiacej látky
Na dosiahnutie maximálnej účinnosti hasenia je potrebné okrem vhodne zvolenej hasiacej látky stanoviť spôsob jej dodávky do zóny horenia, jej množstvo a intenzitu.
Základné hasiace látky:
· hlavný hasiaci účinok je chladivý; v uzatvorených miestnostiach pôsobí vodná para, ktorá má dusivý účinok; niektoré látky nie je možné hasiť vodou, vtedy sa použije voda so zmáčadlami; sa používa na hasenie:
a) tuhých organických látok horiacich plameňom alebo tlejúcich
b) vykurovacích olejov a horľavých uhľovodíkov s bodom varu nad 80 °C
c) v uzatvorených priestoroch (roztrieštený prúd, vodná para)
· pena: hasiaci účinok spočíva v oddelení horľavej látky od vzduchu; má i chladiaci účinok; ľahko sa dostáva do neprípustných miest; vytvára sa z vodného roztoku s penidlom a prisávaním vzduchu alebo oxidu uhličitého; penidlá sú rôzneho chemického zloženia; rozlišuje sa ťažká, stredná a ľahká pena; pena sa nesmie používať pri hasení požiarov elektrických zariadení
z dôvodu dobrej elektrickej vodivosti penidiel
· inertné plyny: patrí sem predovšetkým oxid uhličitý a dusík; majú dusivý hasiaci účinok; oxid uhličitý sa používa vo forme plynu, aerosólovej hmloviny alebo v tuhom stave (sneh); oxid uhličitý sa používa na hasenie elektrických zariadení pod
prúdom, ale nehasí tlejúce požiare a malý účinok na voľných priestranstvách; dusík sa používa na objemové hasenie požiarov horľavých látok všetkých skupenstiev.
