Šok vzniká následkom ťažkých poranení. Spôsobuje ho bolesť, strata krvi a tvorba škodlivých látok v poškodených tkanivách. Dochádza k poruchám krvného obehu, dýchania, látkovej výmeny. Príznaky: bledá pokožka, studený pot, chladné končatiny, nepokoj alebo apatia, rýchly, slabo hmatateľný tep, niekedy zvracanie. V prvom rade odstránime príčinu šoku (zastavíme krvácanie, znehybníme zlomeniny), uložíme zraneného do polohy na chrbte, zabezpečíme pokoj, zabalíme ho do prikrývky. Pri bezvedomí alebo zvracaní zraneného uložíme do stabilizovanej polohy. Pri šoku sa dodržiava tzv. 5T – 1. ticho (dostatočný
pokoj, vetranie); 2. teplo (zabrániť podchladnutiu postihnutého) 3. tíšenie bolesti; 4. tekutiny (nesmú sa podávať tekutiny!, navlhčíme ústa); 5. transport
Popáleniny
Sú poranenia spôsobené vysokou teplotou alebo chladom.. Môžu vzniknúť i pri poraneniach elektrickým prúdom a bleskom. Odev čo najšetrnejšie vyzlečieme, priškvarené časti odevu obstriháme. Popáleniny I. stupňa
(sčervenanie pokožky) chladíme studenou tečúcou vodou, obviažeme. Popáleniny II. stupňa (pľuzgiere) a popáleniny III. stupňa prekryjeme sterilným obväzom a obviažeme. Pľuzgiere neprepichujeme. Popálenej kože sa nedotýkame (možnosť infekcie).
Zlomeniny
Hlavným príznakom zlomeniny je porucha tvaru v mieste zlomeniny. Prvá pomoc spočíva v neodkladnom a šetrnom ošetrení zlomeniny a to znehybnením zlomeniny. Zlomeninu dolnej končatiny znehybníme priložením dláh, alebo priviazaním k zdravej
končatine. Znehybníme kĺby nad a pod zlomeninou. Zlomenú hornú končatinu ohneme v lakti (90°), priložíme ju k hrudníku a priviažeme ju k nemu. Zlomeniny chrbtice znehybníme uložením zraneného na tvrdú podložku do polohy na chrbte.
Zasiahnutie elektrickým prúdom
V tomto prípade o ohrození života rozhoduje veľkosť elektrického prúdu. Životu nebezpečný prúd je pre jednosmerný prúd 25mA a pre obojsmerný prúd 10mA. Zasiahnutie elektrickým prúdom sa prejavuje miestnymi (sčervenanie pokožky v mieste vodiča) a celkovými účinkami (zovretie vodiča pod napätím), prípadne zastavením dýchania alebo srdcovej činnosti. Zásadou je
vypnúť zdroj elektrického napätia a prúdu a resustitácia.
5. ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY HYGIENY PRÁCE
Hygiena práce je špeciálny lekársky odbor, ktorý študuje zákonitosti vzťahov medzi ľudským organizmom a pracovným prostredím. Výsledkom štúdia je vypracovanie takých noriem, ktoré zabezpečia dobrý zdravotný stav pracovníkov, vysokú produktivitu a bezpečnosť práce. Zaoberá sa prevenciou pri navrhovaní: pracovných zariadení, pracovných priestorov, korektívnych zásahov, a kontrolou hygienických podmienok (napr. mikroklímy, osvetlenie pracoviska, hluku, vibrácie, prachu, toxických látok…)
Vytvorenie optimálneho pracovného prostredia je významnou podmienkou pre dosahovanie vyšších výkonov nielen v práci, ale i vo vzdelávaní. Bližšie sa optimalizáciou vzťahov a väzieb v systéme človek – stroj – prostredie zaoberá ergonómia, medziodborová vedná disciplína o zákonitostiach ľudskej práce, ktorá s prihliadnutím na biologické vlastnosti ľudského organizmu hľadá možnosti prispôsobenia práce človeka a človeka práci.
Častou príčinou úrazov býva únava, ktorú môže vyvolať zácvik, dlhodobá namáhavá práca, stereotyp a iné faktory. Fyziologickou podstatou únavy pri pracovnom úkone je vznik vzruchu (podráždenie v nervových centrách), ktorý vyšle signál do svalu na pracovný úkon. Súčasne vzniká miestny vzruch (v nervových centrách miestne podráždenie), ktorý pretrváva vo forme
stopového procesu. Ďalší povel svalom prichádza, keď ešte doznieva miestne stopové podráždenie, ktoré sa týmto zosilňuje a tým sa zvyšuje funkčná pohyblivosť. Únava nastáva po 1 – 2 hodinách, ak práca trvá bez prestávky. Proces začína pôsobiť opačným smerom – pocit únavy. Únava sa prejavuje sčervenaním pokožky, potením, prudkým a rýchlym dýchaním a stratou
pozornosti.
