Nástrojom pri vŕtaní je vrták, ktorý vykonáva dva pohyby a to otáčavý okolo svojej osi a priamočiary v smere osi. Priamočiary pohyb sa nazýva posuvom a udáva sa v mm/ot. Najstarší kopijovitý vrták, ktorý sa používa na otvory s priemerom do 0,8 mm, má hrot s dvomi reznými hranami, ktoré spolu zvierajú vrcholový uhol ε = 90 až 130° a sú spojené priečnym ostrím.
Skrutkovitý vrták má na valcovom telese dve skrutkovité drážky, ktorých šikmé plochy zvierajú s kužeľovými plochami hrotu uhol ostria β a s osou vrtáka uhol čela γ. Uhol chrbta α vznikne podbrúsením kužeľových plôch hrotu.
Hlavné ostria, vytvorené drážkami s chrbtovými plochami vnikajú do materiálu a odoberajú triesky. Vrcholový uhol ε, ktorý
spolu zvierajú, sa volí podľa materiálu výrobku. Hlavné ostria spája priečne ostrie, ktoré materiál neuberá, ale len stláča smerom k hlavným ostriam. Preto sa priečne ostrie, ktorého šírka sa rovná hrúbke duše, t.j. telesa vrtáka medzi obidvomi drážkami, často zužuje vybrúsením.
Ostria vytvorené stenou drážok a valcovou plochou vrtáka, obrábajú stenu diery. Valcová plocha vrtáka je preto podfrézovaná tak, aby na nej zostala úzka fazetka, ktorá vrták pri práci vedie. Drážkami sa privádza rezná kvapalina a odvádzajú triesky. Odvádzanie triesok je tým ľahšie, čím menšie je stúpanie skrutkovice a preto sa vyrábajú vrtáky s rôznymi uhlami sklonu
drážok k osiam vrtáka. Vrtáky s bežnou skrutkovicou sú vhodné na oceľ a liatinu, vrtáky so strmou skrutkovicou na mosadz, bronz a plastové hmoty a vrtáky s miernym stúpaním skrutkovice na meď a hliník.
Vrtáky sa používajú z nástrojovej ocele alebo z rýchloreznej ocele, ktoré sú podstatne výkonnejšie. Od správneho naostrenia vrtáka závisí nielen jeho výkonnosť, ale i jeho trvanlivosť. Ručné ostrenie je málo spoľahlivé, častejšie sa robí strojovo.
Vŕtačky sa rozdeľujú na prenosné a stabilné
Prenosné ručné vŕtačky s upnutým vrtákom sa ručne pritláčajú k vŕtanému materiálu. Okrem svidríka, ktorý sa používa na diery do priemeru 2 mm, patrí k nim aj kolovrátok, ktorý je vhodný na vŕtanie dier v mäkkom materiáli a na zrážanie hrán dier. Výhodnejšie sú vŕtačky s ozubeným prevodom, ktorým možno vŕtať diery do priemeru 10 mm. Vŕtačka sa oporou oprie o prsia, ľavou rukou sa drží za rukoväť a pravou rukou sa poháňa vreteno kľukou cez kužeľové súkolesie. Dokonalejšie typy majú dva
prevody.
Elektrické ručné vŕtačky sú výkonnejšie a vyrábajú sa na vŕtanie dier do priemeru 25 mm v plnej oceli. Vreteno poháňa vstavaný elektromotor cez ozubený prevod, takže pri práci s ním sa môžeme sústrediť na vedenie nástroja. Vŕtačkou bežného typu sa vŕtajú diery do 10 mm. Vŕtačka sa drží pravou rukou za rukoväť, na ktorej je tlačidlový vypínač, ovládaný
ukazovákom. Najväčšie typy vŕtačiek sa držia za dve rukoväti a pritláčajú sa buď hrudníkom alebo vratidlom.
Pneumatické vŕtačky sa podobajú elektrickým vŕtačkám. Menšie typy vŕtačiek majú otáčavý motor s lopatkovým rotorom a veľké typy majú piestový motor. Zväčša sa pri nich posuv ovláda skrutkou s vratidlom.
Strojových vŕtačiek je veľa druhov. Odlišujú sa najmä konštrukciou, pracovným rozsahom a počtom vretien.
Stolové vŕtačky sú na vŕtanie dier do priemeru 20 mm. Pri najmenších typoch sú dôležité dostatočne vysoké otáčky vretena, aby sa dosiahla primeraná rezná rýchlosť. Väčšie typy majú vretenník, ktorý sa podľa výšky výrobku prestavuje na valcovom stĺpe a majú ručný posuv.
Stĺpové vŕtačky ľahšieho typu majú stĺp predĺžený tak, aby sa dali postaviť na zem. Stôl vŕtačky je na stĺpe zvislo prestaviteľný
a otočný. Väčšie typy majú strojový posuv, ktorého mechanizmus je hnaný zvislým hriadeľom od vretenníka. Pri stĺpových vŕtačkách možno stôl pootočiť nabok a upínať veľké výrobky priamo na základovú dosku.
Stojanové vŕtačky sú podstatne tuhšie stroje a sú určené pre veľké výkony. Vretenník je rozdelený na pevnú časť a na
prestaviteľnú časť s posuvovým mechanizmom. Túto časť možno po zvislom vedení stojana nastaviť čo najbližšie k výrobku. Namiesto zvislo prestaviteľného stola môže byť stôl krížový, ktorým možno pozdĺžne aj naprieč posúvať, takže výrobok sa dá rýchlo a presne nastavovať.
Pri vŕtaní sa používajú upínacie náradia a to: zveráky, úpinky, podložky so zárezmi, uholníky, zvierky a podobne. Zvislú a správne umiestnenú dieru môžeme vyvŕtať len vtedy, ak výrobok leží vodorovne a keď je stred diery priamo pod vrtákom.
Pri vŕtaní priechodných dier sa musí výrobok podložiť drevenou podložkou alebo dvomi rovnobežnými podložkami, aby mal hrot vrtáka voľný výbeh a nepoškodil stôl vŕtačky. Malé výrobky sa upínajú v ručnej zvierke, ktorá sa pri vŕtaní drží v ľavej ruke. Dlhšie ľahšie predmety sa môžu držať priamo a opierajú sa o narážku, ktorá sa upne v drážke stola. Ploché výrobky upíname v strojovom zveráku, ktorého posuvnú čeľusť ovláda skrutka so štvorhranom pre nasadenie ručnej kľuky. Menšie valcové výrobky sa upínajú vo zveráku, ktorý má čeľuste so zárezmi pre vodorovné a zvislé upnutie. Väčšie valcové výrobky sa upínajú pomocou podložiek so zárezmi. Zložitejšie výrobky sa niekedy musia upnúť na uholníku pomocou zvierok. Uholník sa na stole stroja upína úpinkami. Neupnuté možno vŕtať len ťažké výrobky, ktoré vlastnou tiažou ležia pevne na stole vŕtačky.
