Podľa priemeru a hĺbky diery sa zvolí vrták, ktorý má označenie priemeru vyrazené na stopke. Ak údaj nie je čitateľný môžeme ho odmerať posuvným meradlom nad výbehom drážok, nie na fazetkách. Vrták nesmie byť veľmi krátky, aby drážky mohli bezpečne odvádzať triesky, ani zbytočne dlhý, pretože sa potom v dôsledku väčšieho chvenia ľahšie otupuje, prípadne sa môže lámať. Pri voľbe vrtáka musíme počítať s tým, že vyvŕtaná diera je vždy o niečo väčšia ako priemer vrtáka. Pri priemeroch 5 až 30 mm býva príslušný rozdiel asi 0,1 až 0,2 mm pri oceli a 0,4 až 1 mm pri hliníku. Pred upnutím vrtáka sa kontroluje vhodnosť a presnosť naostrenia. Upnutý vrták kontrolujeme či nehádže, aby nevyvŕtal nepresnú dieru.

Teplo vznikajúce trením nástroja o výrobok spôsobuje ohrev ostria vrtáka a jeho otupenie. Preto sa na ostrie vrtáka privádza rezná kvapalina, ktorá odvádza teplo a súčasne svojím mazacím účinkom zväčšuje rezné schopnosti vrtáka a zlepšuje povrch diery. Najlepšie sa chladí vodnými roztokmi - emulziami, ktorých prísady mydla a emulzného oleja majú mazací účinok. Väčší mazací a menší chladiaci účinok má vŕtací olej. Na oceľ sa používa vŕtacia emulzia alebo vŕtací olej, liatina sa spravidla vŕta
bez reznej kvapaliny. Meď a jej zliatiny sa vŕtajú bez reznej kvapaliny alebo s vŕtacou emulziou. Hliník a jeho zliatiny sa vŕtajú s emulziou alebo s vŕtacím olejom. Ručne sa rezná kvapalina na vrták nanáša štetcom. Ak majú vŕtačky čerpadlo, možno prúd kvapaliny presne nastaviť.

Vrták musí mať  primerané otáčky a posuv. Otáčky sa volia podľa reznej rýchlosti  a priemeru vrtáka. Rezná rýchlosť pri vŕtaní je dráha vonkajšieho krajného bodu hlavného ostria udaná v metroch a vykonaná za sekundu ( m/ s). Pre jej výpočet platí vzorec:

                                                              v  =  π . D . n / 1000 . 60                       

                        z toho otáčky                 n  =  1000 . 60 v /  π . D

Rezná rýchlosť závisí od materiálu výrobku aj vrtáka. Volí sa podľa tabuliek zostavených na základe skúšok. 

Vyhrubovanie a zahlbovanie je zväčšovanie predvŕtaných alebo hrubých dier v odliatkoch a výkovkoch výhrubníkmi a záhlbníkmi.  Vyhrubovaním sa získajú presnejšie rozmery a lepšia akosť obrábaného výrobku ako pri vŕtaní. Steny zahĺbených dier majú takú akosť, ako hrubované plochy.  

Výhrubníky sú nástroje podobné vrtákom, ale bez hrotu. Sú trojrezné s kužeľovou stopkou alebo štvorrezné nástrčkové, ktoré sa nasadzujú na tŕň s kužeľovou stopkou. Pracujú pokojnejšie ako vrtáky a lepšie obrábajú dieru.

Záhlbníky sú nástroje na zahĺbenie pre hlavy skrutiek, na čelné plochy náliatkov, na zrazenia hrán a podobne.

Vystružovanie je konečné obrábanie diery mnohorezným nástrojom, ktorý uberá veľmi jemné triesky a dodáva vyvŕtanej a vyhrubovanej diere určitý presný rozmer, správny tvar a hladký povrch. Diera, ktorá sa má vystružovať, musí sa vyvŕtať menšia o 1/ 100 priemeru diery. Nástroje na vystruhovanie sa vyrábajú z nástrojových a rýchlorezných ocelí.