Pri práci s technickými materiálmi je často potrebné, aby sme vyhotovili diery a otvory rôznych tvarov. Za dieru považujeme otvor kruhového prierezu. Môže byť zhotovená ako slepá t.j. navŕtaná do určitej hĺbky, alebo priebežná t.j. navŕtaná naprieč celou hrúbkou materiálu. Otvor býva zväčša priebežný a môže mať rozličný tvar, napr. štvorec, obdĺžnik, trojuholník a podobne.
Diery a otvory najčastejšie zhotovujeme:
- vŕtaním
- prebíjaním
- vysekávaním
Vŕtanie je pracovná operácia, počas ktorej rezné hrany otáčajúceho sa vrtáka plynulo vnikajú do materiálu a odoberajú triesku, čím vzniká otvor kruhového prierezu. Pri vŕtaní technických materiálov je vhodné použiť rôzne druhy zariadení a nástrojov.
Postup pri vŕtaní:
1. Narysovaním dvoch navzájom kolmých čiar označíme priesečník, stred budúcej diery. V priesečníku zhotovíme strediacu jamku –
prvé vedenie vrtáka, v kovoch jamkovačom, v dreve a v plastoch stolárskym hrotom, v omietke a betóne oceľovým hrotom.
2. Veľmi dôležité je vŕtaný materiál pevne a kolmo upnúť a súčasne podložiť mäkššou podložkou, čím zabránime jeho posunutiu a poškodeniu. Malé predmety, súčiastky upíname do vhodných pomôcok. Ohrobky sa nemôžu držať v ruke, lebo môžu spôsobiť zranenie. Podmienkou úspešného vŕtania je dodržanie kolmého nastavenia pozdĺžnej osi vrtáka (alebo vŕtačky) na vŕtaný materiál. Nedodržanie kolmosti spôsobuje zlomenie vrtáka alebo navŕtanie otvoru mimo priesečníka.
3. Pohľadom musíme skontrolovať ostrosť rezných strán vrtáka. Nástroj vsunieme celou stopkou do skľučovadla a kľúčom
pevne upneme. Nedostatočne upnutý vrták s valcovou stopkou počas vŕtania v skľučovadle preklzáva, čo poškodzuje stopku aj skľučovadlo. Vrtáky s ihlanovou stopkou upevňujeme do kolovrátku nasunutím stopky až do štvorhranného otvoru skľučovadla, ktoré dotiahneme.
4. Počet otáčok vrtáka závisí od priemeru vrtáka a vŕtaného materiálu. Čím je väčší priemer vrtáka, tým volíme menší počet
otáčok a naopak, aby obvodová rýchlosť vrtáka stála. Zlé vedenie v strediacej jamke a trenie, najmä vrtákov s priemerom vyše
10 mm, odstránime pri vŕtaní kovov a plastov predvŕtaním menšej diery, napríklad priemeru 3 - 5 mm. Trenie vrtáka po materiáli spôsobuje zvýšenie teploty a otupenie pracovnej časti nástroja. Ostrie preto počas vŕtania kovov a plastov chladíme rezným olejom.
5. Pohyb vrtáka do materiálu v smere osi otvoru sa nazýva posuv. Vrták zaťažujeme rovnomerne. Pri nadmernom zaťažení alebo pri práci s tupým nástrojom sa vrták môže zlomiť. Posuv prerušujeme len počas chladenia alebo pri vzniku dlhších plynulých
triesok. Pri dovŕtavaní zmiernime tlak na vrták. Vyštiepeniu a vylomeniu časti materiálu pri vŕtaní dreva a plastov predchádzame
tým, že vŕtanie dokončujeme z opačnej strany, alebo vŕtaný materiál pevne podložíme podložkou z opačnej strany.
6. Ostré hrany z oboch strán diery po vŕtaní odstránime pilovaním alebo zrazením hrán vrtákom s väčším priemerom.
Aby sme pri vŕtaní, predchádzali poraneniam, je treba dodržať tieto zásady:
· používať ochranné okuliare a štíty
· triesky odstraňujeme štetcom, nie rukou alebo fúkaním
· otáčajúce sa vŕtačky môžu strhnúť voľné časti odevu a dlhé vlasy. Priliehavý odev a šatka nás chránia pred možným úrazom.
Na vŕtanie väčšieho počtu dier rôznych priemerov sa používajú rôzne zariadenia. Napríklad pri obrábaní kovov sa používajú strojové vŕtačky stojanové, stĺpové, viacvretenové, príklepové - vŕtanie do betónu, dlabačky - vŕtanie do dreva a podobne.
Diery s priemerom do 50 mm zvyčajne vŕtame, ich priemer ďalej zväčšujeme na vyvrtávačkách. Diery a otvory rôznych tvarov v rozličných technických materiáloch -ako sú drevo, kovy, plasty, kameň, sklo, korok, koža, robíme s veľkou presnosťou
pomocou nových technológií ako je drôtikové vyrezávanie, laser, vodný lúč, hĺbenie a podobne. Použitie týchto technológií je výkonné, ale veľmi drahé.
