Sviatosť birmovania

Keď Ježiš prišiel medzi nás, mal veľké poslanie – rozšíriť vieru v Boha po celom svete. Vybral si na to 12 apoštolov, ktorým po svojej smrti zoslal Ducha Svätého na posilnenie. Poďme sa však pozrieť, ako to bolo. Dokázali by to aj bez neho?
Určite nie. Veď sa len stačí pozrieť, akí učeníci boli: keď Ježiš v Getsemanskej záhrade prežíval najhoršie chvíle, chvíle pred svojou smrťou, nemali ani toľko síl, aby s ním ostali bdieť. Ďalej je tu príklad Petra. Ten Ježišovi sľúbil, že ho nikdy neopustí a ešte v ten deň si radšej vybral zradu Ježiša, jeho strach vyhral. A kde boli apoštoli, keď Ježiš umieral? V Písme sa spomína iba Ján. Ostatní boli príliš zbabelí, čo napokon dokazuje aj ich správanie po Učiteľovej smrti – ustráchaní sa schovávali za zamknutými dverami.
Takto by teda všetka božia námaha vyšla nazmar, čo sa však nestalo. Veď na svete sú milióny kresťanov, dobrá zvesť, čiže evanjelium sa rozniesla po celom svete. Tisíce mladých ľudí zasväcujú svoj život Bohu a ešte viac sa ich snaží nasledovať Krista. Ako je to možné?
Odpoveďou je Duch Svätý. Pozrime sa do Písma: „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť. Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: "Čo to má znamenať?" Ale iní s úsmeškom hovorili: "Sú plní mladého vína."“
A Čo sa stalo potom? „Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: "Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno. Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci“ Áno, bol to presne ten istý Peter, ktorý bol ešte pred pár dňami zbabelý priznať sa, že je Ježišovým učeníkom. Presne ten Peter teraz obhajoval Krista pred zástupom ľudí. Už sa viac nebál, že sa mu vysmejú, ani že mu hrozí nebezpečie, smelo hovoril o zmŕtvychvstaní a všetkých nabádal k obráteniu.

A výsledok čítame na konci kapitoly: „ Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byt' spasení“.
Toto je teda prvé pôsobenie Ducha Svätého. Ani zďaleka však nie je posledné, veď ho onedlho prijmete a aj vy budete cítiť silu jeho darov. Veď čo je sviatosť birmovania? To, že nás Boh prijíma ako dospelých vo viere. A aby naša viera viac nebola detská, aby to neboli len akýsi anjelikovia, čertík s rožkami, modlitbičky, ktoré sme sa naučili naspamäť, ale ozajstný pocit božej prítomnosti, priateľstvo s ním a šťastie, že sme jeho deťmi, Boh nám na pomoc dáva svoje dary. A aké dary to vlastne od Boha dostaneme?
Nuž, týchto sedem:

DAR MÚDROSTI, čiže schopnosť pochopiť, že v našom živote má najväčší zmysel Boh, že on je najdôležitejší a vždy a vo všetkom vidieť jeho nekonečnú lásku.

DAR ROZUMU, čiže lepšie chápanie Svätého Písma, ktoré je slovom Božím a cez ktoré sa nám Pán prihovára. Ďalej je to Svätá omša, naučíme sa v nej nachádzať krásu, užitočnosť a posilu pre náš život s Bohom. A nakoniec je to hlbšie poznanie Ježišovho života a účinkovania apoštolov. DAR RADY, čiže väčšiu schopnosť rozlíšiť dobré od zlého, akýsi vnútorný inštinkt – Duch Svätý, ktorý nám radí ako sa zachovať. Je to ako radca, ktorý pomáha kráľovi spravovať krajinu.

DAR SILY, máme viac odvahy a vôle vytrvať v dobrom, hriech sa nám viac protiví a viac nám záleží na tom, aby sme konali spravodlivo.

DAR POZNANIA, ktorý nám umožňuje pocítiť božiu lásku a starostlivosť v bežnom živote. Otvára naše srdce, aby sa nechalo ľúbiť naším otcom. Oveľa viac konáme z lásky k Bohu alebo k našim blížnym.

DAR NÁBOŽNOSTI, ktorý v nás znásobuje dôveru v Boha, upevňuje naše priateľstvo s ním a tak sa s ním oveľa radšej rozprávame a sme radi, keď ho cítime pri sebe, napríklad vo svätom prijímaní.

DAR BÁZNE BOŽEJ, čiže viac nám záleží na pánovi, uvedomujeme si jeho veľkosť a nechceme ho ničím uraziť a uvedomujeme si, aký strašný je hriech.

A tak prijmime od Boha všetky tieto dary, ktoré nám s láskou dáva a smelo vykročme za Ježišom. Táto cesta je síce ťažká a nepohodlná, ale to, čo nás čaká na konci určite stojí za to.