Futbal - história

Futbal - História futbalu


Slovenský futbal je vlastne unikátny kokteil. Formoval sa totiž (do prelomu tretieho tisícročia) v piatich štátnych útvaroch: Rakúsko-Uhorská monarchia, Československo, Slovenský štát, Česko-Slovensko, Slovenská republika. To malo podstatné klady i zápory. Keďže futbal prišiel na kontinent v 19. storočí z Anglicka cez Holandsko - a vzápätí Viedeň, Budapešť a Prahu - aj na územie dnešného Slovenska, mali sme hneď v jeho začiatkoch vynikajúcich učiteľov, ktorí namiešali prvý slastný nápoj lopty pre našich predkov. Pomáhali nám, ale aj ignorovali, podceňovali, ba aj ukracovali slabšieho suseda. Trvalo dlhé roky kým sa slovenský futbal zaradil po ich boku ako rovnocenný partner. Musel sa postaviť celkom na vlastné nohy a v zložitých ekonomických podmienkach prežiť. O futbale na Slovensku sa v počiatkoch neviedli záznamy, nepísali o ňom historici, hoci existoval a rýchlo sa vzmáhal. Prvú brožovanú knižku o slovenskom futbale poznáme z roku 1933 (285 strán) z pera prvého profesionálneho športového redaktora na Slovensku Štefana Jakubca a jeho spoluautora Ľudovíta Mutňanského.

Vydali ju pod titulom Futbalový šport a jeho organizácia na Slovensku. Až ďalšia generácia publicistov - najmä Štefan Mašlonka a Jozef Kšiňan - dala dejinám slovenského futbalu vedecký rámec a úctu k faktografii. S problémami však hľadala spoľahlivé korene najpopulárnejšej hry u nás. Je veľmi pravdepodobné, že práve v Bratislave (vtedajšom Prešporku), na petržalskom brehu Dunaja, sa objavila prvá lopta u nás - z Viedne. V meste valčíkov totiž 22. augusta 1894 založili v hostinci Hohe Warte prvý klub - First Vienna Football club - a fascinujúca hra sa rozletela do našich končín. V novinách Pressburger Zeitung zasa v tých časoch napísali, že na Slovensku videli prvý futbal 25. mája 1898 na telocvičných slávnostiach v Prešove, kde hrali ukážkový zápas budapeštianske tímy BTC a Óbudai TE.

Faktom je, že na sklonku roka 1898 vznikol v Prešove futbalový odbor (a teda prvý náš klub) v telocvičnej a šermiarskej jednote Eperjesi Torna és Vívó Egyesület. Spolok založil istý Ferenc Pethe a ten aj pozval spomínané budapeštianske mužstvá, aby odohrali na cvičisku pri Toryse prvý zápas na Slovensku. Pethe zorganizoval prvý futbalový zájazd na Slovensku. Ako hráč (pravé krídlo) priviedol svoje mužstvo ETVE do Prešporka za dva dni s prenocovaním v Žiline. Prešporský tím PTE a ETVE zohrali 22. mája 1899 prvý zápas našich celkov. Mužstvo PTE vyhralo 2:1 a hralo sa v Petržalke. Monarchia síce zanikla vyhlásením Československa 28.10.1918, ale nástup nových úradníkov bol pomalší. Faktická moc ostávala v rukách Maďarov, čoho dokladom je vznik prvého slovenského futbalového zväzu - s maďarským názvom, ba i maďarskými zástupcami, ktorí v Prahe rokovali za Slovákov s Čechmi - po nemecky. Slovenský futbalový zväz vznikol 12. októbra 1919 a menoval sa Szlovenszkói Labdarúgók Szövetsége.


PRVÉ SÚŤAŽE

Rozbehli sa v troch župách (Západoslovenskej, Stredoslovenskej, Východoslovenskej) a prvým majstrom Slovenska sa roku 1922 stal I. Čs.ŠK Bratislava. Mal právo štartovať na tzv. zväzových majstrovstvách za účasti ďalších piatich majstrov žúp z Čiech a Moravy. Bratislavčania narazili na najlepší mimopražský tím SK Hradec Králové. Na jeho pôde prehrali 2:4, hoci sa ujali vedenia. Pikantériou bolo, že dva posledné góly domácich dal Šrůtek, ktorý hral v súťaži aj za Český Kostelec. Protest Bratislavčanov bol však márny. Vo finále o majstra republiky potom Hradec prehral na Letnej so Spartou 0:7. Hoci bol futbal v plienkach, už sa hlásil k profesionalizmu. Až 17 klubov chcelo mať roku 1924 platených hráčov (ani jeden tím nebol zo Slovenska).

Až vyriešením tohto problému sa mohla rozbehnúť naozajstná celoštátna súťaž, ktorú ČSAF schválila 5. apríla 1925 ako amatérsku. Zo Slovenska štartoval majster Slovenska a majster MLSz (maďarských zväzových klubov). I. ČsŠK Bratislava naozaj hral, ale Maďari nestihli včas absolvovať kvalifikáciu, nuž súťaž prebehla bez nich. Aj neskôr bol východ republiky, teda Slovensko, značne diskriminovaný v počte účastníkov - dostal miestenku pre jediný tím. V slovenských župách si držali vedúce postavenie I. ČsŠK Bratislava, ŠK Žilina a Slávia Košice. Roku 1927 získal konečne slovenský tím po prvý raz titul amatérskeho majstra ČSR. Bol to I. ČsŠK Bratislava po finálovom víťazstve 20. novembra 1927 nad majstrom nemeckého zväzu DSV Budweiss (České Budějovice) 4:2. Zostava úspešného mužstva: Hollý - Čulík, Mutňanský - Kaulich, Karácsonyi, Träger - Šoral, Poláček, Čambal, Uher. K tímu patrili aj útočník Čabelka a brankári Pajer a Havránek. Najvýraznejšou postavou bol najstarší Štefan Príboj (1894 - 1957). Benjamínom tímu bol Štefan Čambal (1908), nevšedný talent, neskôr v drese pražskej Slavie prvý slovenský profesionálny futbalista pôsobiaci v Česku.
Prvým slovenským profesionálom vôbec bol Ajo Bulla, kanoniér I.ČsŠK, ktorý sa vrátil do Bratislavy z Viedne roku 1928. To už bolo obdobie, keď sa na slovenskej scéne uchytili rivali belasých z Trnavy, či Žiliny. Práve Žilinčania reprezentovali aj ako majstri Slovenska, kde neskôr podľahli doma tretiemu tímu Stredočeskej župy SK Kročehlavy 1:2.


PRVÝ REŠPEKT

Prvý májový deň 1929 dal Európe prvý vážny signál zo Slovenska. I. ČsŠK Bratislava porazil budapeštiansky Újpest 5:2, keď všetky gólové akcie založil práve Štefan Príboj. Ešte väčšia sláva bola 26 mája 1929, keď prišiel do Petržalky v plnej zostave slávny anglický profesionálny tím Newcastle United, štvornásobný majster krajiny, ktorá dala svetu futbal. Výsledok 8:1 pre slovenské mužstvo omráčil futbalovú Európu. Bol to najslávnejší zápas ranej histórie a odohrala ho zostava: Hollý - Čulík, Zeumenn - Horký, Poláček, Trägerf - Šoral, Bulla, Príboj, Čambal, Uher.


MEDZIVOJNOVÁ BILANCIA

Pred 2. svetovou vojnou sa v čekoslovenských súťažiach najviac presadil I. ČsŠK Bratislava. Majstrom Slovenska ČSAF sa stal do roku 1938 päťkrát (1926, 1927, 1930, 1932, 1935). Dvakrát (1928, 1929) triumfovala Žilina a ŠK Rus Užhorod (1933, 1936), po jednom víťazstve mali maďarský SC Ligeti (1931), FTC Fiľakovo (1937) a KAC Košice (1938). Majstrovstvá ČSR amatérov vyhral I. ČsŠK dvakrát (1927, 1930). Za Slovensko ešte hrali v tejto súťaži bez zisku titulu Ligeti SC, ŠK Žilina, ŠK Rus Užhorod. Od sezóny 1935/36 fungovala celoštátna liga. Zo Slovenska v nej hrali I. ČsŠK Bratislava a ŠK Rus Užhorod. Odohrali tri ročníky a necelých štrnásť kôl štvrtého ročníka do 15. marca 1939. Užhorod štartoval iba v sezóne 1936/37 a obsadil predposledné 11. miesto. Bratislavčania skončili postupne na 7., 4., 5. a 9. priečke.

Medzi vojnami sa futbal na Slovensku, ako všade v Európe, rozvíjal veľmi búrlivo a už vtedy sa stal najpopulárnejšou zábavou v mestách i na dedinách pod Tatrami. Vstupom I.ČsŠK do celoštátnej ligy sa celé Slovensko stalo jeho fanúšikom. Z bratislavských kaviarní sa ozýval nový futbalový šláger M. Dalloša Tempo, Bratislava, do toho! - a tieto slová podnietili širokú obec fanúšikov na tradičný povzbudzujúci pokrik žijúci dodnes na futbalových štadiónoch: Do toho! Do toho! V medzivojnovom období zasiahli futbalisti slovenských klubov už i do sveta veľkého futbalu. Prvým Slovákom v reprezentácii ČSR bol 28.októbra 1929 v Prahe pravý krídelník Pavol Šoral proti Juhoslávii (4:3). Celkove boli v tých časoch šiesti reprezentanti zo slovenských klubov: Pavol Šoral, Fedinand Kardoš, Ferdinand Daučík, Leopold Šťastný, Ervín Kováč, Jozef Luknár. Absolútnou hviezdou však bol profesionál v drese českej Slavie Praha, Bratislavčan Štefan Čambal. V rokoch 1932-35 zohral 21 medzištátnych stretnutí, medzi nimi všetky štyri na MS 1934, kde získalo Československo strieborné medaily!