Pohybové schopnosti

„Pohybové schopnosti považujeme za základné, všeobecné psychomotorické vlastnosti osobnosti človeka, ktoré vytvárajú predpoklady pre podávanie výkonov v pohybových činnostiach.“ (Chromík et al, 1993, s. 90). Podobne aj Peráčková (in: kolektív, 2001) definuje pohybové schopnosti ako vlastnosti osobnosti, ktoré sa prejavujú v možnostiach človeka využívať telesné, funkčné a psychické predpoklady v pohybovej činnosti a v podávaní výkonov. Chromík, Šimonek, Šutka (1998) uvádzajú, že pohybové schopnosti relatívne samostatné súbory vnútorných predpokladov pre pohybovú činnosť. Sú však ovplyvniteľné, geneticky podmienené a stále v čase. Znamená to, že sa v krátkom čase nemôžu meniť, no možno ich ovplyvňovať z dlhodobého hľadiska pravidelnou činnosťou, cvičením a tréningom.

Predpokladmi pre pohybovú činnosť rozumieme somatické, funkčné, pohybové a psychické predpoklady človeka. Ich podiel v jednotlivých pohybových schopnostiach je rozdielny. Od úrovne ich rozvoja závisí telesná, pohybová, športová a pracovná výkonnosť človeka. Okrem spomínaných genetických vplyvov a pravidelnej pohybovej činnosti pôsobí na úroveň rozvoja pohybových schopností aj zdravotný stav, vek, pohlavie, životospráva, regenerácia a iné činitele. (Chromík et al, 1993)
Štruktúra pohybových schopností je pomerne zložitá a s prehlbovaním ľudského poznania sa rozvíjala a menila. Mnohí autori, ktorí sa zaoberajú problematikou rozvoja pohybových schopností, sa v názoroch rozchádzajú a pri rozdelení pohybových schopností nachádzame v rôznych prameňoch rozličné delenie.

Měkota a Blahuš (1983) rozdelili pohybové schopnosti nasledovne:
- kondičné schopnosti – silové, rýchlostné, vytrvalostné;
- obratnostné (koordinačné) schopnosti – orientačné, rytmické, rovnováhové, reakčné, kinesteticko-diferenciačné.
Podľa Mleczka (1992, podľa: Belej, 2006a) vytvára pohybový potenciál človeka kvalita nasledujúcich procesov:
- informačných (riadenie a regulácia),
- energetických (premena matérií na energiu),
- orientačných (procesy percepčné, kognitívne),
- stimulujúcich (procesy motivačné, emocionálne, vôľové).

Vychádzajúc z týchto procesov vyčlenil Raczek (1993, podľa: Belej, 2006a) tri skupiny predispozícií pohybových schopností:
- pohybové schopnosti energetické (kondičné) - pozostávajú z predispozícií energetických a morfologicko-štrukturálnych,
- pohybové schopnosti koordinačné (informačné) – pozostávajú z predispozícií neurosenzorických a psychických,
- pohybové schopnosti komplexné (hybridné) – bez výraznejšej dominancie niektorého zo štyroch uvedených procesov.

Na základe týchto východísk sa Belej (2001, podľa: Belej, 2006a) pokúsil o prístup ku klasifikácii a vymedzeniu štruktúry pohybových schopností:
- kondičné schopnosti – sila, vytrvalosť, čiastočne rýchlosť – primárne podmienené energetickými a morfologicko-štrukturálnymi procesmi;
- kondično-koordinačné (hybridné) schopnosti – čiastočne rýchlostné, čiastočné koordinačné a pohyblivostné) – nejednoznačne podmienené energetickými, morfologicko-štrukturálnymi a riadiacimi, adaptačnými procesmi;
- koordinačné schopnosti – kinesteticko-diferenciačné, rovnováhové, priestorovo-orientačné, rytmické, spájania pohybov, prestavby pohybov, rýchlej reakcie, frekvencie a docility.

Měkota (2000, podľa: Belej, 2006b) sa opäť pokúsil o vymedzenie štruktúry pohybových schopností, ktorá pozostáva zo štyroch úrovní:

1.Nadschopnosť (Schmidt, 1991, podľa: Belej, 2006b), ktorá nie je konkrétne vymedzená.

2.Triedy schopností (Raczek, 1993, podľa Belej, 2006b), ktorými sú kondičné (energetické), hybridné (zmiešané) a koordinačné (informačné) schopnosti.
3.Primárne, základné schopnosti):
- Kondičné (Bös, 1983, Hirtz, 1994, podľa: Belej, 2006b) - vytrvalostné (aeróbne, anaeróbne, silovo-vytrvalostné), silové (silovo-vytrvalostné, maximálna sila, rýchlostná sila);
- Hybridné (rýchlostná sila, akčná rýchlosť, reakčná rýchlosť);
- Koordinačné (reakčné, rovnovážne, rytmické, diferenciačné, orientačné) (Waškiewicz, Juraš, Raczek, 1999, podľa: Belej, 2006b).

4.Podschopnosti – orientačné (rýchlosť orientácie, presnosť hodnotenia vzdialenosti, presnosť identifikácie tvaru, presnosť hodnotenia uhlu, komplexná orientácia).

Stotožňujeme sa s názorom autora, ktorý považuje za rozhodujúcu úroveň primárne, základné schopnosti.
Peráčková (in: kolektív, 2001) člení pohybové schopnosti schopnosti na:
- Silové schopnosti
- Rýchlostné schopnosti
- Vytrvalostné schopnosti
- Koordinačné schopnosti
- Kĺbová pohyblivosť a ohybnosť

Rozvoj a senzitívne obdobia rozvoja pohybových schopností

Pohybové schopnosti sa vyvíjajú na základe vrodených dispozícií, je však možné ich ovplyvňovať cieľavedomým telovýchovným procesom. Na rozvoji pohybových schopností sa podieľa viacero faktorov ako sú formy, metódy, prostriedky, ale tiež obsah, objem a intenzita cvičenia. Efektívnou možnosťou rozvoja pohybových schopností je využitie senzitívnych období rozvoja jednotlivých pohybových schopností.

Za senzitívne obdobia rozvoja pohybových schopností vo všeobecnosti môžeme považovať tie obdobia života jedinca, kedy sú priaznivejšie podmienky rozvíjania jednotlivých pohybových schopností a osvojovania určitých pohybových zručností. Winter (1984, podľa: Junger, 2001) zaujal k senzitívnym obdobiam rozvoja pohybových schopností tieto stanoviská:

- rozvoj pohybových schopností je nerovnomerný, v citlivom období je dynamika rozvoja určitej pohybovej schopnosti vyššia ako v iných obdobiach rozvoja,
- je účinnejšie rozvíjať schopnosti vyvíjajúceho sa organizmu ako dospelého jedinca,
- je dôležitý správny výber didaktických metód a ich použite v citlivom období, opak môže mať za následok škodlivejšie následky ako v inom období,
- tak ako v každom období, tak obzvlášť v citlivom je nutné prihliadať na individuálne osobitosti a pohlavné rozdiely.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk