Pohybové schopnosti

„Pohybové schopnosti považujeme za základné, všeobecné psychomotorické vlastnosti osobnosti človeka, ktoré vytvárajú predpoklady pre podávanie výkonov v pohybových činnostiach.“ (Chromík et al, 1993, s. 90). Podobne aj Peráčková (in: kolektív, 2001) definuje pohybové schopnosti ako vlastnosti osobnosti, ktoré sa prejavujú v možnostiach človeka využívať telesné, funkčné a psychické predpoklady v pohybovej činnosti a v podávaní výkonov. Chromík, Šimonek, Šutka (1998) uvádzajú, že pohybové schopnosti relatívne samostatné súbory vnútorných predpokladov pre pohybovú činnosť. Sú však ovplyvniteľné, geneticky podmienené a stále v čase. Znamená to, že sa v krátkom čase nemôžu meniť, no možno ich ovplyvňovať z dlhodobého hľadiska pravidelnou činnosťou, cvičením a tréningom.

Predpokladmi pre pohybovú činnosť rozumieme somatické, funkčné, pohybové a psychické predpoklady človeka. Ich podiel v jednotlivých pohybových schopnostiach je rozdielny. Od úrovne ich rozvoja závisí telesná, pohybová, športová a pracovná výkonnosť človeka. Okrem spomínaných genetických vplyvov a pravidelnej pohybovej činnosti pôsobí na úroveň rozvoja pohybových schopností aj zdravotný stav, vek, pohlavie, životospráva, regenerácia a iné činitele. (Chromík et al, 1993)
Štruktúra pohybových schopností je pomerne zložitá a s prehlbovaním ľudského poznania sa rozvíjala a menila. Mnohí autori, ktorí sa zaoberajú problematikou rozvoja pohybových schopností, sa v názoroch rozchádzajú a pri rozdelení pohybových schopností nachádzame v rôznych prameňoch rozličné delenie.

Měkota a Blahuš (1983) rozdelili pohybové schopnosti nasledovne:
- kondičné schopnosti – silové, rýchlostné, vytrvalostné;
- obratnostné (koordinačné) schopnosti – orientačné, rytmické, rovnováhové, reakčné, kinesteticko-diferenciačné.
Podľa Mleczka (1992, podľa: Belej, 2006a) vytvára pohybový potenciál človeka kvalita nasledujúcich procesov:
- informačných (riadenie a regulácia),
- energetických (premena matérií na energiu),
- orientačných (procesy percepčné, kognitívne),
- stimulujúcich (procesy motivačné, emocionálne, vôľové).

Vychádzajúc z týchto procesov vyčlenil Raczek (1993, podľa: Belej, 2006a) tri skupiny predispozícií pohybových schopností:
- pohybové schopnosti energetické (kondičné) - pozostávajú z predispozícií energetických a morfologicko-štrukturálnych,
- pohybové schopnosti koordinačné (informačné) – pozostávajú z predispozícií neurosenzorických a psychických,
- pohybové schopnosti komplexné (hybridné) – bez výraznejšej dominancie niektorého zo štyroch uvedených procesov.

Na základe týchto východísk sa Belej (2001, podľa: Belej, 2006a) pokúsil o prístup ku klasifikácii a vymedzeniu štruktúry pohybových schopností:
- kondičné schopnosti – sila, vytrvalosť, čiastočne rýchlosť – primárne podmienené energetickými a morfologicko-štrukturálnymi procesmi;
- kondično-koordinačné (hybridné) schopnosti – čiastočne rýchlostné, čiastočné koordinačné a pohyblivostné) – nejednoznačne podmienené energetickými, morfologicko-štrukturálnymi a riadiacimi, adaptačnými procesmi;
- koordinačné schopnosti – kinesteticko-diferenciačné, rovnováhové, priestorovo-orientačné, rytmické, spájania pohybov, prestavby pohybov, rýchlej reakcie, frekvencie a docility.

Měkota (2000, podľa: Belej, 2006b) sa opäť pokúsil o vymedzenie štruktúry pohybových schopností, ktorá pozostáva zo štyroch úrovní:

1.Nadschopnosť (Schmidt, 1991, podľa: Belej, 2006b), ktorá nie je konkrétne vymedzená.

2.Triedy schopností (Raczek, 1993, podľa Belej, 2006b), ktorými sú kondičné (energetické), hybridné (zmiešané) a koordinačné (informačné) schopnosti.