Podnebie je dôležitý prirodzený činiteľ komplexnej kúpeľnej liečby, ktorý v priebehu liečenia blahodárne pôsobí na organizmus. Príjemné kúpeľné prostredie s upravenými parkami uprostred horskej prírody s bohatou zeleňou bez rušivých vplyvov mestského života pôsobí na organizmus pacienta v priebehu liečby mimoriadne priaznivo a utišujúco. Podnebie je teplé, pomerne suché a vcelku pokojné. Ročný priemer teploty je 8,2°C, denná amplitúda 10,7°C, ročné množstvo zrážok 757 mm, priemerná relatívna vlhkosť vzduchu je 78%.
Vysoké sú hodnoty slnečného svitu: 1992 hodín do roka. Do roka je iba asi 80 dní bez slnečného svitu. Pre racionálnu komplexnú kúpeľnú liečbu pacientov s chorobami srdca a ciev je dôležitý aj celkový ochranný liečebný režim a v neposlednom rade vplyv vonkajšieho prostredia a klímy. Z tohto hľadiska majú kúpele na Sliači optimálne podmienky.
HISTÓRIA
Prvá a najstaršia písomná zmienka o sliačskych prameňoch pochádza ešte z roku 1243 (1244) Práve vtedy kráľ Belo IV. Povýšil Zvolen na slobodné kráľovské mesto a pri opise jeho okolia a vytyčovaní hraníc chotára sa spomínajú aj minerálne pramene neďaleko mesta. O nich sa vo svojich prácach zmieňovali viacerí učenci. Sliač ako kúpele slúžili už v 16. storočí. V minulosti patrili medzi najvyhľadávanejšie kúpele Uhorska. Kým prvé správy sa zameriavali na škodlivé výpary voľného oxidu uhličitého v okolí prameňov a na zdanlivo nevysvetliteľné úhyny zvierat v nich, ďalšie už prinášali informácie aj o liečivej sile prameňov.
Od polovice 15. storočia sa o sliačskych prameňoch zmieňuje mnoho významných učencov a spisovateľov - napríklad Aeneas Sylvius, apoštolský nuncius na dvore kráľa Mateja Korvína /1458-1490/ v Budíne, Juraj Agricola, pôvodom Nemec, hlavný mešťanosta a mestský fyzikus mesta Banskej Štiavnice, Juraj Wernher - "otec uhorskej balneografie" a ďalší. O minerálnych vodách v okolí osady Rybáre a ich uzdravujúcich účinkoch sa zmienil v roku 1551 kráľovský radca Juraj Wehmer v diele „Správa o podivuhodných vodách v Uhorsku.“ Písal o nich rodák z neďalekej Očovej, polyhistor Matej Bel Funtík, či David Wipacher, ktorý o Sliači v Lipsku vydal monografiu „De Thermis Ribarensibus“ Tieto slovenské kúpele boli už v minulosti približne od 15. Storočia široko - ďaleko známe ako „Thermae Rybarensis“.
Kým toto kúpeľné mestečko, rozprestierajúce sa na oboch brehoch rieky Hron, vzniklo až v roku 1960 zlúčením obcí Rybáre, Hájniky a sliačskeho kúpeľného areálu, história samotných kúpeľov je podstatne dlhšia a pomerne bohatá. Sliač ako kúpele slúžili už v 16. storočí. V minulosti patrili medzi najvyhľadávanejšie kúpele Uhorska. Za svoju popularitu a príťažlivosť' vďačili liečivým účinkom svojich minerálnych vôd a návštevám významných osobností politického, hospodárskeho a kultúrneho život. Za zmienku stojí návšteva kambodžského princa Norodoma Sihanuka. Dnešnú podobu majú kúpele Sliač z tridsiatych rokov nášho storočia. Kúpele, ktoré popri prameňoch postupne vznikli, začali sa rozvíjať na prelom 18. – 19. Stor. V roku 1819 dala Zvolenská Župa postaviť moderný jednoposchodový hotel – dnešný liečebný dom Bratislava. V rokoch 1932 – 1938 vyrástol v kúpeľoch moderný hotel Palace, ktorého generálny projektant Rudolf Stockar v rámci tohto komplexu dotvoril aj charakteristickú kolonádu a obrovské voľné schodisko Komplex Palace sa stal so svojou ubytovacou, stravovacou a reštauračnou časťou dominantou celého kúpeľného areálu.
Moderná, rozsiahla balneoterapia - "Kúpeľný dom" bola dokončená v roku 1960 a v roku 1995 sa k nej pripojila nová balneoterapická budova. Predovšetkým sú to však samotné kúpele, ktoré vracajú zdravie všetkým, ktorí trpia chorobami srdca a ciev. Kto raz pocíti blahodarné účinky ich prameňov, ten sa sem s pravidelnou istotou vracia každý rok. Kúpele Sliač majú starú, osvedčenú liečebnú tradíciu a stále sa zdokonaľujúce liečebné metódy. Peknú zástavbu liečebných domov dopĺňajú zaujímavé stavebné pamiatky. V západnej časti Sliaču sa nachádza rano-renesančný kaštieľ. Ranogotický rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša je z roku 1263. Zvonica pri kostole pochádza zo 17. storočia. Zvon Mikuláš je z roku 1516 zaraďuje sa medzi najväčšie a najstaršie na Slovensku. Neďaleko kolonády stojí klasicistická Kaplnka sv. Hildegardy.
PRAMENE
Vznik a vývoj kúpeľov na Sliači podmienili vývery minerálnej vody, ktorej liečivosť sa empiricky zistila už v minulých storočiach. Sliačske kúpele ponúkajú 5 prameňov, pochádzajúcich z druhotných súvrství centrálneho pásma Západných Karpát. Vyústenie sliačskych prameňov podmienil pozdĺžny pohronský zlom, ktorý sa tiahne po ľavej strane údolia Hrona zo severovýchodu na juhozápad.
