Banská Bystrica
„Za živa v Bystrici, po smrti v nebi.“

ÚVOD
Z historického a kultúrneho hľadiska patrí Banskobystrický kraj k najbohatším regiónom Slovenska. Svedčí o tom nenahraditeľný fond národného kultúrneho dedičstva, jeho hodnota historická, umelecká, estetická, pamiatková i úžitková. V ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR je v Banskobystrickom kraji evidovaných viac ako 1700 nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Početné zastúpenie majú architektonické pamiatky - hrady, kaštiele, kúrie, profánna architektúra, kostoly, kaplnky, meštianska architektúra, ľudové staviteľstvo, technické pamiatky, pamiatky histórie a archeológie, výtvarné pamiatky, historická zeleň a parky. Z nich najhodnotnejšie boli vyhlásené za súbory národných kultúrnych pamiatok, v ktorých je v kraji 27, pričom predstavujú až 134 pamiatkových objektov.
Slovensko nemá ucelenejší a elegantnejší pamiatkový súbor na svoju renesančnú éru, ako historické centrum Banskej Bystrice. Maliarka Sibylla Greinerová o ňom napísala, že je najkrajším slovenským námestím. Viac než ktokoľvek živý prispela k popularizácií krás mesta historická skúsenosť, ktorá to vyjadrila prostredníctvom ľudovej tvorivosti v prísloví Za živa v Bystrici, po smrti v nebi.
Vari najdôslednejšie si jeho obsah osvojovali penzionovaní dôstojníci rakúsko-uhorskej armády, ktorí sa tradične presídľovali z Viedne a Pešti do Banskej Bystrice dožiť svoj život v príjemnom prostredí v údolí Hrona, uprostred romantických výhľadov na okolité horstvá Veľkej Fatry, Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria.
Potvrdením vysokého kurzu Banskej Bystrice vo vedomí cisársko-kráľovskej generality bola výstavba elegantnej štvrte dôstojníckych obytných domov, ktoré ustúpili až realizácii projektu dnešného pamätníka SNP.
Jedným z najoriginálnejších dokladov o malebnosti banskobystrickej minulosti zostáva dielo maliara Dominika Skuteckého, plné obdivu k nádhere samotného mesta i jeho okolia. V kategórii obrazových svedectiev je jeho Trh v Banskej Bystrici nedosiahnuteľne pútavou rozprávkou rovnako pre oči ako pre dušu.

MESTO BANSKÁ BYSTRICA
Nadmorská výška - 342-362 metrov
Rozlohu 407 hektárov.
90,000 ľudí. (podľa posledného sčítania ľudu)
Banská Bystrica je srdcom Slovenska. Rozprestiera sa vo Zvolenskej kotline v údolí rieky Hron, na výbežkoch Kremnických a Starohorských vrchov. Nad mestom sa vypína vrch Urpín, ktorého stromy obyvateľom mesta neomylne oznamujú: je zima, jar, lebo alebo už jeseň. tak totiž mení farby ich lístie.

HISTÓRIA
Najstaršie doklady o osídlení pochádzajú z neolitu. Našli sa tu zvyšky sídliska lužickej kultúry. Výhodná poloha na pohronskej obchodnej ceste a oddávna známa ťažba rúd v okolí umožnili rast sídla. Medzi pôvodné slovenské obyvateľstvo sa prisťahovali nemeckí osadníci, baníci najmä po tatárskom vpáde. Najstaršie písomné zmienky o Banskej Bystrici pochádzajú z 13. storočia, keď v jej okolí začali ťažiť vzácne rudy, najmä striebornú a medenú. Z pôvodne slovenskej osady Bystrice zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto.
V listine udelil nemeckým prisťahovalcom právo ťažby zlata, striebra a iných kovov a mesto získalo mestské výsady. Spočiatku sa v okolí viac ťažilo zlato a striebro a až od polovice 14. storočia meď, neskôr aj ortuť a olovo.
V roku 1380 sa spojila Banská Bystrica s ostatnými stredoslovenskými banskými mestami, aby mohli spoločne riešiť problémy baníctva. Tak vznikol Zväz stredoslovenských banských miest, kde mala do konca 16. storočia vedúce postavenie. Život mesta nepoznačilo ni tak turecké nebezpečenstvo ako stavovské a iné povstania a nepokoje. Jedným z najväčších bolo ozbrojené povstanie baníkov v roku 1526. Práve ťažba, spracovanie a vývoz medi do Európy priniesli mestu značné príjmy.
V roku 1495 bola podpísaná základná zmluva o vzniku Thurzovsko - fuggerovskej banskej podnikateľskej spoločnosti. Jej zakladateľmi boli Jan a Juraj Thurzovci a Jakub Fuger. Založením tejto spoločnosti mesto nadobudlo európsky význam v ťažbe, spracovaní a obchode s meďou. Banská Bystrica nadobudla povesť medenej metropoly Európy.
Tento Banskobystrický mediarsky podnik svojim obrovským komplexom spracovateľských závodov, dobre premyslenou organizáciou výroby, hustou sieťou skladov a podvojným účtovníctvom, patril k najväčším a najmodernejším rano - kapitalistickým podnikom v európskom baníctve a hutníctve. Vyvážala kovy do nemeckých, poľských, talianskych a holandských miest.

Počas pôsobenia Thurzovsko-fuggerovskej banskej spoločnosti na prelome 15. a 16. storočia dosiahol vývoz medi najväčší rozmach, ktorú neskôr dostal erár. Postupne vývoz medi poklesával, najmä cez Antverpy, kde ju z trhu vytláčala lacnejšia meď zo Škandinávie. Ložiská medi sa vyčerpávali a posledné bane uzavreli v roku 1888. V 16. storočí nastal v meste rozmach remesiel a obchodu. Napriek úpadku baníctva sa v meste darilo rozvinutej remeselnej výrobe. Vysokú úroveň si súčasne udržiavalo katolícke i evanjelické školstvo, ale aj kultúra a osveta. Na evanjelickom gymnáziu pôsobil polyhistor Matej Bel, jedna z najväčších osobností súvekého Uhorska.
Ručná remeselná výroba dosiahla vrchol v roku 1684, keď v meste pôsobili remeselníci vyše 50 výrobných odvetví - cechov. Najznámejšie a najpočetnejšie boli súkennícky, modrotlačiarsky, klobučnícky, stolársky, zlatnícky, prachársky (klobučníci, čižmári, krajčíri, mäsiari, gombičkári, tkáči a hrnčiari). Už pred 400 rokmi sa tu tlačili knihy, v 1577 vznikla v meste jedna z prvých tlačiarní na Slovensku. Banskobystrická textilka z 1725 patrí k začiatkom manufaktúr na Slovensku. V Banskej Bystrici si dlhé stáročia udržiavali vysokú úroveň cirkevné školstvo, kultúra a osveta.
Mesto sa v roku 1776 stalo sídlo rímskokatolíckeho biskupstva a koncom 18. storočia sídlom Zvolenskej župy. Postupne sa stalo jedným z centier slovenského národného života, školstva a kultúry. Ku koncu 2. svetovej vojny v roku 1944 počas Slovenského národného povstania bola jeho politickým, vojenským a administratívnym centrom. V meste vysielal Slobodný slovenský vysielač.
Nesmierne škody na architektúre mesta spôsobil pustošivý požiar v roku 1761, ktorý zničil viac ako 200 domov Požiar zničil veľkú časť mesta, poškodil radnicu, hodinovú vežu, kostoly, meštianske domy, dokonca vo zvonici sa roztopilo 5 zvonov a vo svojej dobre patril k najväčším v Európe.
V druhej polovici 19. stor. sa Banská Bystrica stala centrom národného života Slovákov. Z katolíckeho gymnázia, kde vyučovali poprední slovenskí a českí pedagógovia, šírilo sa vzdelávania v slovenskom jazyku. Na pôde mesta pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu, predovšetkým katolícky biskup Štefan Moyses, prvý predseda Matice slovenskej, a jej prvý podpredseda Karol Kuzmány, superintendant evanjelickej cirkvi a spisovateľ.
Medzi dvomi svetovými vojnami Banská Bystrica mala povesť jedného z najkrajších československých miest. Strategická poloha a vhodné zázemie predurčili mesto k významnej úlohe. Stala sa politickým a vojenským strediskom Slovenského Národného Povstania, ktoré bolo vyhlásené 29. augusta 1944 tu bolo Mesto oslobodili vojská sovietskej a rumunskej armády 25: marca 1945. Symbolom tohto obdobia je pamätník SNP s veľmi neobvyklým architektonickým vzhľadom.

Z malého mestečka vyrástlo od skončenia druhej svetovej vojny mesto ako ho poznáme dnes, s bohatým školským, kultúrnym, bankovým, finančným, turistickým a športovým zázemím. Založením Univerzity Mateja Bola v roku 1992 sa Banská Bystrica stáva univerzitným mestom s ôsmimi fakultami.
Po vojne sa mesto ako sídlo kraja značne rozrástlo, počet obyvateľov vzrástol šesťnásobne a Banská Bystrica sa stala administratívnym, kultúrnym, školským a spoločenským centrom stredoslovenského regiónu. Je sídlom Kancelárie prezidenta SR. Z hľadiska ekonomického zázemia sa mimoriadne perspektívnym odvetvím javí bankovníctvo a finančníctvo, stále dynamickejšie sa rozvíja cestovný ruch a výstavníctvo.
Vďaka výhodnej svojej polohe, bohatej histórii a mnohým stredovekým pozostatkom, a veľkým spektrom možností, ktoré mesto ponúka pre turizmus a zimné športy sa je Banská Bystrica jedným z najdôležitejších a najkrajších baníckych miest na Slovensku a významným turistickým centrom Slovenska.

HISTORICKÉ A KULTÚRNE PAMÄTIHODNOSTI
Z 263 objektov v meste návštevníkov určite upúta hradný areál z 13.-15. storočia. Jadro Banskej Bystrice je historické dedičstvo a bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu a hradná oblasť za národnú kultúrnu pamiatku.

NÁMESTIE SNP
Toto námestie patrí k najkrajším na Slovensku, pred vznikom samostatného Slovenska patrilo k takým v celom Česko-Slovensku. Je to perla Stredoveku, pôsobivé jadro pešej zóny mesta, ktorá pokračuje celou Dolnou ulicou. S desiatkami kaviarničiek rozložených pod farebnými slnečníkmi na chodníkoch, s renovovanými historickými domami – čo dom, to pamiatka na slávne časy mesta. Toto námestie najmä v lete keď sa šerí a zapaľujú sa štýlové lampy mestského osvetlenia, pripomína bizarnú kulisu obrovského divadelného javiska, na ktorom práve prebieha stredoveká hra. Dodnes nám rezonujú slová rakúskeho horolezca svetového formátu Wolfganga Nirza, bývalého riaditeľa Osterreich Werbung pre Slovensko, keď prišiel na Námestie SNP v Banskej Bystrici: „To je krása... ako v našom Innsbrucku!“.... Veľa slov by bolo treba na opísanie histórie každého domu tohto srdca mesta.
Dominantou Námestia SNP okrem Hodinovej veže sú socha Panny Márie – Mariánsky morový stĺp zo zač. 18. stor. a Pomník padlých vojakov Červenej armády.

Dom č. 1 z 15. stor. patril županovi a ťažiarovi rúd Muhlsteinovi. Gotický dom č. 3 vlastnili Peterman a Thurzovci. Má portál, miestnosť s diamantovou klenbou, s torzami nástenných malieb.
Dom č. 4. nazývaný Thurzovým. Sídlila v ňom thurzovsko-fuggerovská spoločnosť. Je goticko-renesančný, popri gotických portáloch sú vzácne – drevený trámový strop a unikátne maľby Posledný súd, Zuzana v kúpeli a iné. V zelenej sieni je anjuovský a korvínovský erb, návštevníci tu nájdu expozíciu Stredoslovenského múzea, ktoré vzniklo koncom 19. storočia a obsahuje vzácne zbierky archeológie, prírodnín, histórie, umenia a národopisu. V starobylom Thurzovom dome sídli Stredoslovenské múzeum.
Na mieste domu č. 8 stál až do r. 1913 Komorhof – dom banskej komory, dnes je tu secesná budova riaditeľstva lesov. V trojpodlažnom dome č. 11 býval Jakub Pribicer, učenec širokého rozhľadu, ktorý v r. 1575 pozoroval kométu a napísal o nej správu. V pôvodnom objekte zo 16. stor. je historický hostinec U raka, dakedy tu býval obchodník s vínom Mikuláš Fleischer. Ako cisársky dom je označená gotická budova č. 30, na rohu námestia a Lazovnej ulice.
K historicky najhodnotnejším domom na Námestí SNP patrí č. 14 – ktorý tvoria dve pôvodné gotické stavby. Teraz je tu obľúbená Vinotéka, s bohatou ponukou značkových a známkových vína degustácií. V r. 1787 dal župan Berchtold vystavať dnešný biskupský palác. Pôsobenie biskupa a prvého predsedu Matice Slovenskej Dr. Štefana Moyzesa pripomína pamätná tabuľa s reliéfom národovca.
História domu č. 23 je spojená s bohatými obchodníkmi Hansom Hoppom a Michalom Maydlom z Krakova. Pri úpravách v 19. a 20 stor. tu našli kožený mešec s 1400 mincami (toliare, poltoliare, groše zo zač. 18. stor. mince uhorské, moravské, rakúske, sliezke a tirolské).

KOSTOL SV. F. XAVERSKÉHO
Rímskokatolícky kostol sv. Františka Xaverského je situovaný na rohu Námestia SNP a kapitulskej ulice (niekedy nazývaný aj Kapitulský) Postavili ho jezuiti v rokoch 1695 – 1715 spolu s kolégiom, jeho dispozícia vychádzala z typu jezuitského kostola Il Gesu v Ríme od známeho staviteľa Vignolu Keď v roku 1776 zriadili v Banskej Bystrici rímskokatolícke biskupstve, kostol sa stal biskupským katedrálnym chrámom. Tento kostol (nazývaný aj Kapitulský),

HODINOVÁ VEŽA
Pozoruhodná vyhliadková Hodinová veža – nazývaná aj šikmá, vážnicová, zelená. Vežu v roku 1552 pristavili k mestskej strážnici, V jej suteréne bola väznica a mučiareň, jej ambitou prechádzala stráž, ktorá pozorovala nepriateľa a prípadné požiare, v 18: a 19. stor. sa z pavlače ozývali trubačské koncerty. Deje sa tak i dnes, a z veže, po zavŕšení celej hodiny, počuť zvonkohru, ktorá hrá slovenské ľudové piesne. Veža sa od osi vychyľuje o 40 cm.

NÁMESTIE ŠTEFANA MOYZESA – HRADNÝ AREÁL
K hradnému areálu patrí mestský hrad, kostol Nanebovzatia Panny Márie, Pisárska, Banícka a Farská bašta, kostol sv. Kríža (Matejov dom, barbakan s vežou, Pretorium. Pisárska bašta sa nachádza za kostolom sv. Kríža, vedľa je aj Banícka a Farská Bašta, Banícka bašta je napojená na Matejov dom. Dominantou hradieb je Barbakan s vežou.

MESTSKÝ HRAD
Mestský hrad a jeho areál je národnou kultúrnou pamiatkou Mestský hrad je objektom mnohých pamiatok, po udelení privilégií v r. 1255 vznikol na hradnom kopci kostol, cintorín a pevnostný múr. Mestský hrad bol postupne stavaný od 13. storočia nemeckými kolonistami a tvoril silne opevnenú časť Tvoria ho objekty, ktoré postupne vybudovali okolo kostola Nanebovzatia Panny Márie a v 15. storočí opevnili.. Z pôvodných hradieb sa zachovala iba jedna štvrtina. Mestský hrad obklopujú viaceré historické budovy ako malebná kulisa tohto romanticky vyzerajúceho kúta mesta. V areáli hradu sa nachádzajú mnohé významné pamiatky. Samotné opevnenie bolo postavené za vlády Mateja I. v rokoch 1480-1510, vstupná brána a veža s Barbakanom boli dokončené v roku 1512. Na južnej strane je bývalá brána, do ktorej sa vchádzalo padacím mostom. Vidno tam zvyšky obranného múru a to otvory nad bránou - miesta pre obrancov hradieb.

KOSTOL NANEBOVZATIA PANNY MÁRIE
Tento rímsko-katolícky kostol (nazývaný aj farský alebo nemecký) je najstaršou kultúrnohistorickou pamiatkou na území mesta a prešiel viacerými stavebnými úpravami. Pôvodne románsky, s neskorogotickou a neskorobarokovou úpravou. Opevnenie okolo tohto kostola sa spomína už v roku 1442. Kostol bol postavený okolo roku 1255. Na jeho južnej strane pristavili v roku 1473 kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho, a v roku 1480 kaplnku sv. Jána Krstiteľa.
Na severnej strane prestavali v roku 1478 bočnú loď baziliky na gotickú kaplnku sv. Barbory s neskorogotickým oltárom sv. Barbory od Majstra Pavla z Levoče. kt. ho dokončil v roku 1475 ( patrónky baníkov). Oltár tvoria viaceré sochárske diela a tabuľové maľby, diela Majstra Pavla z Levoče Podunajského majstra. Je to pomerne najzachovalejšia je severná časť hradného areálu s opevnením. Na južnej kaplnke je gotický triptych z konca 15. stor. s Máriou Magdalénou. Obdivuhodné sú najmä: krstiteľnica majstra Jodoka z r. 1475, sochárske dielo Hora olivová zo 16. Stor. (alebo Olivová hora) na vonkajšej časti kostola, plastika sv. Ondreja, reliéf Zvestovania.

KOSTOL SV. KRÍŽA
Po veľkom požiari v roku 1782 ho obnovili, súčasný vzhľad dostal v 19. storočí. Rímsko katolícky kostol sv. Kríža, (nazývaný aj Slovenský) pozostáva z pôvodnej kaplnky sv. Michala z r. 1406, ku ktorej v r. 1561 pristavili loď predsieň. Na hlavnom oltári sú dve plastiky – Panny Márie a Márie Magdalény, od sochára Vavrinca Dunajského. tú tu tiež kamenná renesančná krstiteľnica z r. 1652, dva barokové epitafy...

MATEJOV DOM
Najstaršou svetskou pamiatkou je päťpodlažný neskorogotický objekt Matejovho domu s kamenným portálom, konzolovým balkónom tiež z kameňa, s reliéfmi erbu kráľa Mateja, mestským znakom a letopočtom 1479. Budova je vstavaná do Baníckej bašty .Na fasáde je reliéfny erb kráľa Mateja Korvína (1440 – 1490) s datovaním 1479 a mestský erb. Od konca 19. stor. slúži budova na účely múzea. Popri Matejovom dome sa vstupuje cez tepanú bránu do cintorína, kde našli posledný odpočinok viacerí významní dejatelia a spisovatelia Slovenska.

BARBAKAN S VEŽOU
Barbakan je vstupná časť do hradného komplexu dokončeného v roku 1512. Do hradného areálu sa pôvodne vchádzalo po padacom moste nad umelo vybudovanou vodnou priekopou dvoma kamennými portálmi pre povozy a chodcov. Vo veži sú tri zvony, najväčší váži 99 metrákov .V 15. stor. k tejto časti pristavili budovu, kde býval veliteľ hradu s drábmi, a vežou. Na jeseň tu ponúkajú svoje výrobky ľudoví remeselníci v rámci tradičného Radvanského jarmoku. Malebné Námestie Slovenského národného povstania obkolesené renesančnými budovami je živým centrom mesta.

PRETÓRIUM – RADNICA
Budova bývalej radnice zo začiatku 16. storočia, s gotickými, renesačnými a barokovými prvkami Sídlila v nej mestská správa. Dnes je tu galéria s pravidelnými výstavami výtvarných diel počas celého roka..

DOLNÁ ULICA
Dolná ulica je skvostom historickej architektúry, budovaným od 14. stor., ale aj originálnym oddychovým miestom početných návštevníkov mesta s bohatými ponukami priamo na chodníkoch. Na dome č. 8 je nápis Benedictio Domini divites Facit 1610 (Požehnanie Pánovo robí ľudí bohatými.) V tomto dome bol na sneme v r. 1620 zvolený za uhorského kráľa Gabriel Bethlen, sedmohradské odbojné knieža. Na konci skvostu mesta, Dolnej ulice, upúta rímsko katolícky kostol sv. Alžbety. Postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitálu (nazývaný aj špitálsky) pre chorých a nevládnych baníkov. Malý jednoloďový gotický kostolík vyhorel v roku 1605, zachovala sa z neho iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Viackrát ho prestavovali, v roku 1750 dostal barokový vzhľad, zmenený neskôr na neogotickú podobu. V roku 1877 ho rozšírili v novogotickom slohu. Je zaujímavosťou, že v kostole sa nachádza obraz sv. Alžbety od tajovského rodáka a známeho vynálezcu v bezdrôtovej telegrafii. Oltárny obraz sv. Alžbety je dielom Jozefa Murgaša (1864 – 1929), rímskokatolíckeho kňaza, vynálezcu a priekopníka rádiotelegrafie.

HORNÁ STRIEBORNÁ
Dom č. 21 navštívil v r. 1842 arciknieža Jozef s manželkou, o kúsok ďalej je najväčší mestský park. Na konci Národnej ulice je budova hotela, reštaurácie, kaviarne, baru i opery. Na druhej strane pri malej železničnej stanici, stojí baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého z r. 1760. Popri nej možno serpentínovými chodníkmi vystúpiť na vrchol hory Urpín, symbolu mesta, ktorá patrila v prvej pol. 20. stor. k najvyhľadávanejším rekreačným miestom Banskobystričanov. Je tu i baroková kalvária zo 17. stor., s kostolíkom a kaplnkami. Z Urpína je pekná prechádzka na Vartovku, v čase protitureckých bojov strážne miesto, dnes je tu hvezdáreň, otvorená aj pre návštevníkov.

LAZOVNÁ ULICA
Evanjelický kostol v Lazovnej ulici postavili v rokoch 1803 – 1807 na mieste pôvodného dreveného artikulárneho kostola. V centrálnom priestore lode je umiestnený stĺpový oltár s obrazom Krista od maliara Daegeho. Daroval ho cirkvi pruský kráľ Fridrich Wilhelm IV. (1795 – 1861) v roku 1842. Kostol patrí k významným klasicistickým pamiatkam Banskej Bystrice.
Dodnes sa dom č. 7 nazýva kúpeľným. Na jeho reliéfe je štít so znakom, ktorý drží protifigúra. Text oznamuje: Michal Kunsberger ev dat lavs deo 1505. V dome č. 8 býval básnik a spisovateľ Izidor Žiak – Somolický, aj spisovateľ a lekár Gustáv K. Zechenter - Laskomerský.
Dom č. 11 vznikol z dvoch starších domov prestavbou z 17. stor. Bývali v ňom známe osobnosti, okrem iných i dcéra Žigmunda Géczyho Júlia, známa v literárnom spracovaní spisovateľa Móra Jókaia ako Levočská biela pani. V r. 1884 tu býval a zomrel básnik Ján Botto. Na križovatke ciest z Lazovnej ulice do Katovnej, je budova Evanjelického gymnázia, v ktorom študovali mnohí poprední dejatelia. Tajomstvami opradená Katovná ulica so svojimi stredovekými hradbami, s dávno opustenými miestnôstkami v opevnení a zbytkami mretí, je dodnes opradená mnohými povesťami Vraj tu ešte stále straší, z času na čas počuť okolo hradieb kvílenie nešťastných obetí mestského kata, ktorý tu býval.
Kuchár štýlovej reštaurácie U komediantov, ktorá poskytuje služby blízko Katovnej ulice tvrdí, že vraj aj on videl o druhej v noci, ducha v kuchyni. Nájdete odvahu zájsť si sem počas tmavej noci a počúvať hlasy z iného sveta? Neďaleko, v budove Ev.a.v. farského úradu, býval prvý podpredseda Matice slovenskej Dr. Karol Kuzmány, v budove bývalej školy sa usídlilo Literárne a hudobné múzeum, v evanjelickom kostole na stĺpovom oltári, je obraz od maliara Daegea -dar pruského kráľa Fridricha Viliama IV.

UMENIE
V Banskej Bystrici sa nachádza Štátna Opera, kt. je súčasťou Národného domu, profesionálne bábkové Divadlo na rázcestí, Pamätník SNP (Múzeum SNP), Stredoslovenské múzeum a jedinečné Literárno - hudobné múzeum. Štátna vedecká knižnica v máji 2001 oslávila 75. výročie svojho vzniku. Banská Bystrica je aj významným slovenským centrom športu a turistiky. Mesto s okolím sa počas druhej svetovej vojny stalo centrom Slovenského národného povstania. Na pamiatku týchto udalostí vzniklo architektonicky ojedinelé dielo, ktoré je jedným z najkrajších pamätníkov 20. storočia v stredoeurópskom priestore. Pamätník SNP, sa nachádza na Kapitulskej ulici parku Táto oceľovobetónová stavba sa skladá z dvoch asymetrických betónových pologúľ. V areáli je inštalované múzeum – originálna expozícia protifašistického odboja na Slovensku s exponátmi, na ktorú nadväzuje skanzen bojovej techniky z rokov 1939-1945.
Neďaleko pamätníka sa nachádza aj vyhľadávaná gastronomická „atrakcia“ v zrenovovanej kamennej bašte „Cafe-Restaurant“ BAŠTA. Pod pamätníkom SNP stojí hotel Lux, špičkové a vyhľadávané hotelovo-gastronomické zariadenie s výbornou povesťou.
Expozícia Príroda stredného Slovenska je inštalovaná v Tihányiovskom kaštieli v Radvani, v miestnej časti na juhozápade Banskej Bystrice. Expozíciu sprístupnili roku 1989, pri príležitosti 100. Výročia vzniku SSM ako prvú svojho druhu na území mesta. Prezentuje geologickú stavbu, pôdne pomery, flóru a faunu územia od Oravy až po Juhoslovenskú kotlinu. Moderná expozícia s využitím prvkov audiovizuálnej techniky akcentuje ochranu prírody a životného prostredia.
Banská Bystrica bola vždy centrom vyššieho školstva. Začiatkom 18. storočia bol rektorom školy Matej Bel. V súčasnosti jeho meno nosí Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici s ekonomickou, pedagogickou fakultou a fakultou humanitných a prírodných vied. Novú umeleckú generáciu vychováva Akadémia umení. Milovníci umenia nájdu inšpiráciu v Štátnej galérii a v Štátnej opere.
Priaznivcov súčasného tanca osloví úspešná avantgardná tvorba profesionálneho Štúdia tanca a ríšu detskej fantázie povzbudia inscenácie Bábkového divadla na Rázcestí. Banská Bystrica s krásnym prírodným prostredím a možnosťami cestovného ruchu očarí každého návštevníka svojou pestrosťou a pohostinnosťou.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk