Organizácie pritom predstavujú podstatne iný spôsob koordinácie aktivít, ako je trh. Trh ponecháva účastníkom kooperácie rozsiahlu autonómiou a slobodou jednania. To však na druhej strane znamená, že každí z nich je v neistote, ako sa zachovávajú druhí účastníci hry trhových síl. Formálne organizácie podstatne redukujú túto neistotu, avšak za cenu, že podriaďujú svojich členov pravidlám, ktoré slobodu ich jednania do značnej miery obmedzujú. Potom za túto cenu umožňujú organizácie kolektívne akcie, a to i v situáciách, keď systém trhových cien zlyháva. Ak majú kolektívne akcie podobu organizovaného chovania, vzniká možnosť zaistiť spravodlivejšie rozdelenie statkov. Na druhej strane však vzniká nutnosť, ak majú organizácie zostať funkčné a akcie schopné rozdeliť nerovno právo rozhodovať, podobne nerovnomerne rozdeliť prístup k informáciám a podobne.
4.4 Ekonomický prístup k štúdiu netrhových organizácii
Fungovanie komplexných organizácii, pokiaľ nie sú prepojené na tržný sektor a neposkytuje svoje produkty a služby podľa trhových pravidiel, predstavuje výzvu pre ekonomické myslenie, a to prinajmenšom v dvoch ohľadoch:
- V rovine individuálneho jednania je nutné vysvetliť, či tiež úradníci sledujú vo svojej činnosti model chovania typu homo economicus, nakoľko je ich rozhodovanie riadené kalkulom, ktorý bilancuje dosiahnuté zisky oproti vynaloženým nákladom.
- V rovine organizačnej je potrebné vysvetliť chovanie organizácií, ktoré sa už zo svojej povahy nemôžu podobnou kalkuláciou riadiť, a to na rozdiel od firiem, ktorých výstupy sú určené pre trh.
Oboma problémami sa zaoberá mimo iného Anthony Downs, ktorý v polovici šesťdesiatich rokov komentuje a rozvíja myšlienky J.G. Marshe a H.A Simona o obmedzenej racionalite ľudského jednania, L. von Misese o netrhovom prostredí úradov, ale predovšetkých Gordona Tullocka napríklad o význame hierarchie v netrhových vzťahoch.
Všetka činnosť komplexných organizácii, ktoré neposkytujú svoje výrobky či služby v trhovom prostredí, je práve absencia trhu na svojich výstupoch výrazne ovplyvnená. Tieto organizácie nemajú možnosť oceniť svoje výstupy vzhľadom k nákladom, za ktoré boli vytvorené ich vstupy. Práve táto skutočnosť poznamenáva veškeré chovanie byrokracie, tým skôr, že ani na úrovni jednotlivých pododdelení týchto organizácii neexistuje priamy vzťah medzi výdavkami na fungovanie úradu a medzi hodnotou ich výstupu. Absencia bilančného mechanizmu typu trhu sťažuje úradu rozhodovanie o tom. ako narábať so zdrojmi, ktoré kontroluje, i ako hodnotiť výkonnosť jednotlivých zamestnancov.
Komplexné organizácie netrhového typu však pritom nemožno odstrániť. Plnia radu funkcii, ktoré by nemohli byť uspokojivo plnené firmami operujúcimi na trhových princípoch. Downs uvádza nesledujúce oblasti:
- Činnosti, ktorých dopad máva podobu rozsiahlých externalít, či už pozitívnych, alebo negatívnych. Ak súkromné firmy majú prirodzenú tendenciu sledovať iba svoje zisky a svoje náklady, je obtiažne vystačiť s nimi v situáciách, kedy zisky či náklady pre druhé prevažujú nad ziskami a nákladmi vlastnými. Preto je potrebné udržovať v činnosti organizácie povahy netrhovej, ktoré pri svojom rozhodovaní môžu externality oboch typov lepšie zohľadniť. /Jedná sa napr. o organizácie regulujúce ekologické dopady našich činností./
- Zvláštnym typom kladných externalít sú kolektívne statky, ktoré poskytujú nedeliteľné zisky. Netrhové organizácie, schopné použiť isté druhy mimoekonomického donútenia, dokážu nedeliteľné zisky obhospodarovať. /Jedná sa o udržovanie akcieschopnej armády stejne tak ako o zaistení zákona a poriadku, zaistenie istej miery vzdelanosti populácie a pod./
- Organizácia fungujúca na netržných princípoch môže slúžiť tiež redistribúcii príjmov, ako už v podobe zaistenia v nezamestnanosti, zaistenia zdravotnej starostlivosti pre nemajetných a pod. Tržné smeny založené na dobrovoľnosti kontraktov by stiažou boli schopný redistribuciu potrebným zaistiť.
- Regulácia monopolov, kedy netržné organizácie regulatívnej povahy majú chrániť spotrebiteľa a kontrolovať dodržovanie parametrov skutočne tržného prostredia.
- Ochrana spotrebiteľov pred ich neznalosťou či nekompetentnosťou zaisťujú netržne orientované inspekčné agentúry, medzi ich povinnosti patrí napr. testovanie a dohľad nad potenciálnym škodlivým tovarom.
- Organizácia, ktorej úlohou je zasahovať (napr. formou dotácií) všade tam, kde sa tržný mechanizmus odchýlil od toho, čo je spoločensky žiaduce.
- Organizácie zamerané na ochranu drobných producentov (napr. v sektore poľnohospodárstva), ktorí sú natoľko drobní a rozptýlení, že sami nie sú schopní robiť výskum a ďalšie činnosti, na nich závisí ich konkurencieschopnosť.
- Organizácia zaisťujúca podmienky formálnej rovnosti pred zákonom v situácii, kedy trh generuje výrazné nerovnosti majetku a vplyvu.
- Organizácia zastrešujúca, ktorej úlohou je vytvárať a financovať všetky uvedené netržné organizácie, teda v podstate inštitúcie vlády.