Mertonove poňatie však nevysvetľuje, prečo moderné spoločnosti, ktoré sú inak zamerané na maximálnu efektivitu, tolerujú existenciu mašinérií, ktoré plytvajú časom, energiou, finančnými zdrojmi a nervami svojich spoluobčanov. Tento problém rieši ekonomická paradogma v štúdiu organizácií reprezentované napríklad A. Downsom a G. Tullockom.
Osudovosť byrokratických disfunkcií a príčinu neschopnosti byrokracie sa v mertonovskom tóne pokúsil osvetliť L. Peter, autor tzv. "Peterovho princípu". Peter konštatuje, že byrokrati sú povyšovaní do vyšších pozícií v rámci organizácie na základe výkonu, ktorý podali na nižšej pozícii /Peter 1969/. Tento spôsob je bytostne iracionálny, pretože neexistuje žiadny vzťah medzi kvalitou výkonu na nižšej pozícii a schopnosti dostáť často značne inakším požiadavkám spätým s pozíciou vyššou. V dôsledku toho býva len otázkou času, kedy bude až doteraz schopný úradník povýšený do pozície, v ktorej bude rozhodovať nekompetentne. Každý úradník tak má šancu, že časom hádam úrovne svojej nekompetentnosti dosiahne. Kompetentnosť organizácie je tak v skutočnosti udržiavaná masou tých, ktorí nie sú povyšovaní.
Clozier vo svojich analýzach reaguje na situáciu, kedy sa tradične silná francúzska byrokracia stáva s postupujúcou modernizáciou ostatných sektorov stále viditeľnejšou brzdou dynamického rozvoja spoločnosti. V ich zmysle pritom završuje kritiku Weberovho klasického poňatia. Ak sa už Mertonovi podarilo preukázať, že princípy, ktoré mali byť zárukou efektívneho fungovania byrokracie, sú v skutočnosti hlboko disfunkčné, tak Croziér ukazuje, že tieto princípy nemajú ani dostatočne silný dehumanizujúci potenciál, ako chybne predvídal Max Weber. Zamestnanci organizácii sa pri sledovaní svojich vlastných cieľov naučili obratne využívať práve tie prvky, ktoré mali podľa Webera najviac slúžiť neosobným cieľom organizácie.
Ani v prípade Mertonom popisovaného ritualizmu nie sú, podľa Croziera, úradníci obeťami tlaku organizácie. Sú skôr viac obratnými spolupáchateľmi, podobajúci sa hráčom, ktorí vsádzajú na disfunkčné komplikácie byrokratických mašinérií.
Veľkú časť toho, čo sa v organizáciách deje, možno pochopiť ako produkt pomerne nesystematickej obrany členov proti ich organizácii a organizácie proti jej členom. Obidve strany pritom chcú zvýšiť svoju moc, skôr ako poškodiť záujmy druhej strany .Štruktúry dnešných organizácií neboli vymyslené ako rafinovaný útok na humanitu, vedený pod zámienkou vzrastu čisto technickej účinnosti. Sú nezamýšľaným dôsledkom balansovania medzi nutnosťou koordinovať akciu väčšieho množstva osôb a snahou týchto osôb ochrániť niektoré svoje záujmy.
Byrokracia pri tom, že blokuje iniciatívu a účinnosť, blokuje aj prípadné snahy úradníkov získať pod svoju osobnú kontrolu prostriedky, ktoré im už boli zverené. To je jeden z dôvodov, prečo si byrokraciu ponechávajú aj tie spoločnosti, ktoré inak veľmi trvajú na produktivite, účinnosti a ekonómii.
9.3. Typológia byrokracie
Približne od počiatku šesťdesiatych rokov v súvislosti s nástupom kontingenčnej paradigmy v sociológii organizácie i v manažérskej literatúre vznikajú pokusy o ustanovenie typológií, zachytávajúcich špecifické rysy a zvláštnosti formálnych organizácií a byrokracií. Vznik týchto typológíí je naviac podporovaný potrebou reflektovať značnú rozrôznenosť foriem rôznych organizácií, ktoré sa postupne stávali predmetom empirického skúmania.
V rovine formálnych organizácií všeobecne patrí k najznámejším typológia A. Etzioniho (1961). Je postavená na rozlíšení rôznych zdrojov moci, ktorými disponujú riadiaci pracovníci organizácií a rôznych postojov voči tejto moci zo strany podriadených.
Vedenie organizácie môže mať k dispozícii tri typy moci:
- Moc donucovacia (napr. použitie fyzickej sily)
- Moc odmeňujúca (materiálne, či iné formy odmeny)
- Moc normatívna (morálne presvedčenie, prestíž organizácie a i.)
Oproti tomu podriadení môžu reagovať na použitý typ moci predovšetkým nasledujúcimi spôsobmi:
- Alienatívny spôsob reakcie (nepodporovať ciele organizácie)
- Kalkulujúce reakcie (podpora cieľov zo zištnosti)
- Morálne reakcie (stotožnenie sa s organizáciou)
Kombináciou uvedených typov získava Etzioni náčrt typológie organizácií:
TYP ÚČASTI
TYP MOCI odcudzujúca kalkulujúca morálna
donucujúca 123
odmeňujúca 456
normatívna 789
Typy č. 1, 5 a 9 zahŕňajú podľa Etzioniho naprostú väčšinu všetkých formálnych organizácií. Charakterizuje ich nasledovne:
č. 1 – Koercivná organizácia. K dosiahnutiu hlavného cieľa organizácie, teda izolácie chovancov a dohľadu nad nimi je používaná sila vrátane fyzického násilia. Organizácie nie sú selektívne, prijímajú každého, kto je do nich umiestnený. Chovanci sa s cieľmi organizácie neidentifikujú, pôsobia naopak často proti nim. Etzioni zaraďuje do tejto kategórie väzenia, koncentračné tábory, niektoré typy liečební pre mentálne postihnutých a iné.
