2.2.1 Byrokracia v podmienkach legálneho panstva
Legálne panstvo odvodzuje svoju legitimitu z obecných právnych noriem, ktoré sú formálne platné a záväzné pre všetky príslušné organizácie. Rovnakým normám sú podriadení ako radoví členovia, tak riadiaci pracovníci, obecne záväzné normy určujú i to, kto a za akých podmienok sa môže stať riadiacim pracovníkom organizácie. Poslušnosť nie je orientovaná voči konkrétnym osobám, ale voči vecným princípom, ich uplatňovaním sú riadiaci pracovníci iba dočasne poverovaní. Moderné formy organizácie založené na tomto princípe sa rozvíjajú súčasne v rôznych oblastiach života spoločnosti. Byrokratické ovláda činnosť štátnej správy, práve tak ako hospodárskych podnikov, náboženských organizácii i organizácií vojenských, politických strán i záujmových skupín.
Neodvratnosť postupnej byrokratizácie všetkých foriem kolektívnej činnosti je daná, podľa Webera, čiste technickou prevahou byrokratického riadenia oproti všetkým iným formám organizácie. Weber charakterizuje vzťah plne vyvinutého byrokratického mechanizmu k iným formám organizácie analógiou so vzťahom medzi strojovou veľkovýrobou a výrobou remeselnou. U byrokracie je oproti iným formám správy optimálne vyvinutá presnosť, rýchlosť, jednoznačnosť, kontinuita, diskrétnosť, jednotnosť. Existuje tu minimum trecích plôch a sú tu relatívne najväčšie úspory na vecných i osobných nákladoch. Najmä pokiaľ sa jedná o komplikovanejšie úlohy, je práca platených byrokratov nie len oveľa precíznejšia , ale vo svojom výsledku spravidla tiež oveľa lacnejšia než správa vykonávaná neplatenými, avšak zároveň neškolenými správnymi diletantami.
Hodnou Weberovho modelu byrokracie možno spochybniť. Nie však poukázaním na to, že existujúce správne systémy, označované často ako byrokratické, vykazujú znaky, ktoré sa od Weberovho modelu byrokacie značne líšia. Weber konštruuje ideálne typický obraz byrokracie, teda model logicky konsekventný, nie empiricky lokalizovateľný. Práve vysvetlenie príčin , ktoré vedu v realite k odchylnostiam od myšlienkového modelu, tvorí hlavnú časť Weberovej metodologie. Naviac nejde zabúdať, že neúčinnosť, tendenčnosť, značná nekvalifikovanosť, protekcionárstvo, úplatkárstvo či lenivosť reálne existujúcich „byrokracií“ sú len známkou toho, že vo fungovaní početných moderných organizácií sa prejavujú väzby typické pre správu vo svojej podstate ešte pred byrokratickou.
Weberov ideálny typ byrokracie chce ukázať, aké možnosti sú potenciálne ukryté v racionálnejších formách správy práve v porovnaní so správnymi systémami, ktoré prevládali v podmienkach tradičného panstva. V tejto perspektíve predstavuje byrokratická správa vskutku relatívne účinný nástroj vhodný pre odstránenie blokujúcich mechanizmov, ktoré chronicky paralyzovali činnosť rôznych nebyrokratických typov správy v minulosti.
Kritika Weberovho modelu byrokracie musí teda ísť hlbšie. Musí sa snažiť dokázať, že z jednotlivých rysov, ktoré sú podľa Webera podstatné pre štrukúru byrokraticky riadenej organilzácie, vôbec neplynie taká administatívna účinnosť, ktorou sa čistý typ byrokracie vo Weberových očiach vyznačuje. Naopak Weberove klasické znaky byrokracie v sebe obsahujú určité prvky, ktoré chod organizácií blokujú.
Podobná kritika bola urobená R. K. Mertonom a množstvom ďalších, predovšetkým amerických sociológov.
V obecnejšej rovine je potom treba kriticky zhodnotiť samotný typ jednania, ktorý stojí v základe byrokratických foriem organizácie, teda jednanie účelové racionálne. Účelová racionalita predpokladá, že jednajúci je schopný ku sledovaniu zvolených cieľov, vyberať a používať adekvátne prostriedky. Trocha v tieni tejto schopnosti stojí fakt, že zvolené prostriedky môžu naviac viesť i k iným než len sledovaným cieľom. Práve tuto skutočnosť vyzdvihujú ti, ktorí , bez toho aby nutne polemizovali s Maxem Weberom, hovoria o nezamýšľaných dôsledkoch zámerného jednania. V rovine organizácií z toho plynie, že ani racionálne účelové jednanie jednotlivcov samo o sebe negarantuje účinné a racionálne chovanie celých komplexných organizácií.
2.2.2. Predpoklady vzniku byrokracie
Aj keď Weberov ideálne typický model byrokracie bol neskorším vývojom sociologických teórií organizácie v istých rysoch spochybnený, doposiaľ neprekonané zostávajú jeho rozbory procesu formovania byrokracie, rovnako tak ako jeho analýza odlišností byrokracie oproti predbyrokratickým formám správy.
Weber venuje značnú pozornosť skúmaniu ekonomických a sociálnych predpokladov vzniku byrokracie. Zásadný význam pre formovanie modernej byrokracie prisudzuje rozvoju peňažného hospodárstva, ktoré určuje dnešnú formu odmeňovania úradníkov. Rozsiahle byrokraticky spravované organizácie existovali už v staroveku a stredoveku. Všetky sa však zakladali prevažne na naturálnom odmeňovaní úradníkov. To podporovalo odstredivé tendencie úradníkov a podstatne sťažovalo kontrolu ch činnosti.
Pretože úradníci majú za týchto podmienok tendenciu považovať zdroje verejných a štátnych daní za svoj súkromný majetok, z toho vyplýva, že bez určitej miery rozvoj peňažného hospodárstva sa byrokratické systémy postupne menia na iné formy správy. Konkrétny vývoj, jeho smer a tempo sú závislé predovšetkým na momentálnej konštelácií síl vo vzťahu medzi mocenským centrom a jeho správnymi orgánmi pôsobiacimi na periférií ovládaného územia.
Každé postúpenie časti výnosov, dávok či služieb priamo úradníkom, ktorí spravujú ich výber, znamená teda oslabenie byrokratického typu organizácie. Úradník potom obvykle čoskoro získa vlastnícke právo na svoj úrad, stáva sa nekontrolovateľným a nezosaditeľným. Vývoj môže dospieť až do stupňa, kedy úradník už nemá za povinnosť odovzdávať ani minimum príjmov plynúcich z objektov zverených do jeho správy. Disponuje nimi úplne pre svoje súkromné účely a voči svojmu pánovi má iba povinnosť pevne stanovenej služby vojenského, politického, či náboženského charakteru.
Pokiaľ má úradník doživotne zaistené iba príjmy (či časť príjmov) plynúcich zo spravovaných objektov ako odmenu za výkon reálnych, či fiktívnych povinností, hovorí Weber o úrade prebendálnom. Pokiaľ sú za výkon správy prepožičané nielen hospodárske zisky plynúce zo spravovaných objektov, ale naviac je úradníkovi postúpená i mocenská zvrchovanosť nad nimi a ich politické zastupovanie, hovorí Weber o úrade feudálnom.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie