referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bibiána
Štvrtok, 2. decembra 2021
Sociológia organizácie
Dátum pridania: 19.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: peta21
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 34 512
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 105.3
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 175m 30s
Pomalé čítanie: 263m 15s
 
2.2.4. Sociálne dôsledky byrokratickej správy
Rozvoj byrokraticky riadených organizácií je spätý s relatívnou demokratizáciou spoločnosti, predovšetkým s demokratizáciou prístupu k správnym funkciám. PodľaWebera je byrokratizácia správneho systému nevyhnutným sprievodným javom moderných masových demokracií v protiklade k demokratickej správe malých, sociálne homogénnych celkov minulosti. Byrokratická racionalita vedená abstraktnými normami vylučuje rozhodovanie prípad od prípadu. Môže sa teda uplatniť iba v spoločnosti, v ktorej boli odstránené rodové a osobné privilégiá a ich členovia si boli po formálnej právnej stránke postavení na roveň.
Byrokrati nestoja bezprostredne nad spravovanými, tak ako to bolo v prípade úradníkov tradičných panstiev, a nevymáhajú od nich svoje materiálne zaistenie priamou cestou. Ich existencia je zaisťovaná sprostredkovane a menej priehľadne – prostredníctvom systému priamych daní.
Keď Weber konštatuje, že byrokratizácia všetkých oblastí spoločenského života a hlavne oblasti správy, je sprievodným javom demokratizácie modernej spoločnosti, nechápe demokratizáciu pochopiteľne ako nárast aktívnej účasti ľudu na vláde. Demokratizácia vo veľkých štátnych celkoch znamená iba „právnu rovnosť“ ovládaných medzi sebou, nie ich priamu účasť na moci. Vrcholom uskutočniteľnej demokracie podľa Webera je, keď má ľud šancu určiť si spôsob, akým bude spravovaný, a vyjadriť sa k spôsobu výberu osôb do vládnúcej vrstvy.
Byrokratická organizácia má zaručiť rovnosť práv ovládaných, a dokonca ich prístup k úradom na základe požadovanej kvalifikácie. Paradoxne však práve tie opatrenia, ktoré majú byrokratický aparát ochrániť pred zneužívaním moci – napríklad požadovaná kvalifikácia, pravidelný služobný postup, penzijné zaistenie – môžu byť monopolizované určitými vrstvami a stáť tak pri zrode nových stavovských privilégií.

2.2.5. Ekonomické dôsledky byrokratickej správy
Byrokratická správa má rovnaký účelový racionálny charakter ako kapitalistické podnikanie. Rozvoj modernej byrokracie šiel paralelne s prenikaním kapitalizmu. Sociálna nivelizácia (nivelizácia - vyrovnávanie rozdielov),odbúravanie feudálnych privilégií a lokálnych zvláštností, ktoré uskutočňovali byrokratickí úradníci v službách absolutistických kniežat, to všetko prospievalo záujmom kapitalistickej veľkovýroby. Inými slovami, podľa Webera dokonalá byrokracia nie je brzdou, ale naopak významnou podmienkou rozvoja výkonnej ekonomiky. Toto stanovisko, ktoré je dnešnému chápanie akosi nezrozumiteľné, pochopíme iba vtedy, ak vezmeme do úvahy vzťažný rámec Weberových analýz: porovnáva fungovanie modernej byrokracie s pred - byrokratickými tradičnými systémami správy na jednej strane a s organizačným chaosom vznikajúceho charizmatického panstva na strane druhej.
Weber zdôrazňuje, že poslušná mentalita byrokracie je veľmi podobná mentalite protestantsky orientovanej rannej buržoázie. Zmýšľanie byrokracie je taktiež zlučiteľné s mentalitou maloburžoáznou, ktorej imponuje sociálna istota a materiálne zaistenie úradníckeho postavenia.
Weber pripúšťa, že ekonomický dopad byrokratizácie môže byť značne rozdielny a závisí na výskyte celého radu ďalších faktorov. Byrokracia je neosobný nástroj, ktorý je použiteľný pre sledovanie najrôznejších ekonomických i politických cieľov. Tento nástroj mali ostatne k dispozícii, aj keď v neúplnej podobe, patrimoniálne a feudálne vrstvy. Je zlučiteľný i so stavovstvom, aj keď demokratizácia spoločnosti, ako už bolo spomenuté, predstavuje v prvom rade pre jeho rozvoj vhodnú pôdu.

2.2.6 Trvalosť byrokratickej formy organizácie
Zaistenie nepretržitej činnosti v ktorejkoľvek oblasti vyžaduje existenciu úradov a úradníkov. Podľa Webera jediná voľba, ktorú tu vôbec máme, je voľba medzi správou byrokratickou a správou diletantskou, pričom jednoznačnou prednosťou správy byrokratickej je odborné vedenie v príslušnej oblasti, teda vedenie týkajúce sa toho , čo je predmetom správy. Ak nemá spoločnosť prepadnúť chaosu , tak sa dá z existujúceho byrokratického panstva vymaniť jedine vytvorením nových, spravidla rovnako, či dokonca ešte viac byrokratizovaných organizačných foriem. V tomto zmysle je existencie byrokracie neúprosne vynútená objektívnymi potrebami fungovania komplexnej spoločnosti.
Zotrvačnosť jeden vzniknutý byrokratický útvar má však i svoj vnútorný zdroj. Raná kapitalistická spoločnosť oddelila úradníkov(a neskôr aj robotníkov) od ich prostriedkov obživy. Úradník z povolania je tak na existenciu „ byrokratického stroja“ viazaný práve tak ako robotník na existenciu skutočného stroja. Je len prvkom sústroja, ktorý sa sám nemôže dať do pohybu, ani zastaviť. Má teda záujem na tom, aby fungoval v nezmenenom rytme. Ovládania na druhej strane môžu ťažšie odstrániť alebo nahradiť už existujúci byrokratický aparát, pretože ten spočíva na odbornom školení a na vysokej miere deľby práce. Byrokrat si týmto spôsobom udržiava neustále prevahu odborníka voči diletantovi, prevahu, ktorú sa snaží ešte umelo zvýšiť utajovaním informácií. Byrokratická správa má vždy tendenciu byť správou s vylúčením verejnosti. Úradné tajomstvo je vynález podporujúci od začiatku mocenského záujmu byrokracie. Došlo by v tejto situácii k zrušeniu byrokracie, vznikol by chaos ťažšie odstrániteľný momentálnymi improvizáciami. Týmto spôsobom Max Weber zdôrazňuje osudnú nevyhnutnosť existencie byrokracie akoby jadra každej správy prevádzanej v masovom merítku.
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.