3. Reakcie na klasické obdobie
Od tridsiatych rokov nášho storočia začínajú byť postupne a z rôznych smerov predstavy klasickej fázy štúdia organizácií spochybňované. Časové prvenstvo v tomto trende prináleží výskumom medziľudských vzťahov zovšeobecneným do podoby teórie „human relations“. Len o niečo neskôr pristupujú nové teórie ľudskej motivácie a z iného smeru zároveň analýza byrokratických disfunkcií. Vzájomné obohacovanie týchto a niektorých ďalších prístupov viedlo k podstatným premenám ako v pohľade na povahu ľudského jednania, tak tiež k zmene pohľadu na povahu formálnych organizácií, a konečne aj k novým pohľadom na požiadavky riadenia.

3.1. Výskum medziľudských vzťahov
Nie je náhodné, že dôraz na význam neformálnych vzťahov, ktoré sa vytvárajú spontánne v priebehu neriadenej medziľudskej interakcie a ktoré pritom ovplyvňujú fungovanie aj tých najformálnejšie ustanovených sociálnych útvarov, preniká do úvah sociológov práve od tridsiatych rokov nášho storočia. Podobne nie je náhodné, že preniká najprv do sociológie anglosaskej. Sociológia organizácie nemohla nereagovať na podnety, ktoré jej sprostredkoval rozvoj celej rady príbuzných spoločenskovedných disciplín.
Tridsiate roky sú obdobím veľkého rozvoja americkej sociálnej a kultúrnej antropológie, teda disciplíny, ktoré okrem iného skúma neformálne mechanizmy stanovených trvalých vzorcov jednania. Práve v tomto období sú publikované práce významných postáv Boasovej školy. Ruth Benedictová vydáva v roku 1934 dnes už klasickú prácu Patterns of Culture, v ktorej konfrontuje tri radikálne odlišné spôsoby chovania, ktoré sa spontánne stanovili v troch predliterárnych kultúrach. Margaret Meadová na samom začiatku tridsiatych rokov rozoberá kultúrnu podmienenosť zdanlivo čisto biologicky daných rozdielov medzi pohlaviami a M. J. Herskovits začína rovnako v tridsiatych rokoch skúmať interakčné mechanizmy akulturácie.
Pozornosť je venovaná spôsobom, ktorými sa tvoria tie formy ľudského jednania, ktoré nie sú výslovne kodifikované, a napriek tomu sa v nich prejavujú nápadné pravidelnosti. Kultúrny antropológ Ralph Linton prichádza v tejto súvislosti s koncepciou sociálnych rolí, a to v práci The study of Man z roku 1936.
V podobnom smere pôsobí i americká sociálna psychológia. V roku 1934 vychádza súbor posmrtne vydaných prednášok G. H. Meada pod názvom Mind, Self and Society, kde sa priznáva rozhodujúci vplyv interakcie pre vznik ľudskej osobnosti. Takisto Mead študuje interakciu v prostredí malých skupín, ktoré neboli stanovené formálne. Ešte pred Lintonem formuluje Mead svoje poňatie sociálnej role, vznik schopnosti takej role preberať umiestňuje do spontánne prebiehajúceho socializačného procesu.
V neposlednom rade bol záujem o neformálne aspekty ľudského spolužitia podopretý rozvojom komunitných štúdií. V roku 1935 nadväzujú manželia Lyndovci na svoju pioniersku štúdiu z polovice dvadsiatych rokov a vydávajú prácu Middletown in Transition, v ktorej skúmajú účinky veľkej hospodárskej krízy na obyvateľov priemerného amerického mesta. V rokoch 1930 – 1934 prebieha mamutí výskum Lloyda Warnera a jeho kolektívu, ktorý je potom publikovaný v päťzväzkovom diele Yankee City. V zhruba rovnakej dobe, v roku 1932, zahajuje Warner s Arensbergom výskum typickej vidieckej obce v Írsku. Iba o niečo neskôr skúma John Dollard kastovníctvo v južanských mestách USA. Nakoniec W. F. Whyte, ak máme uviesť aspoň niektoré najvýznamnejšie komunitné štúdie tridsiatych rokov, skúma v práci Street Corner Society gangy mladistvých v uliciach Bostonu.
Všetky spomenuté komunitné štúdie skúmajú, akým spôsobom dochádza v spoločenstvách, ktoré neboli ustanovené formálne, k postupnému ustaľovaniu pevnejších sociálnych štruktúr. Skúmania tohto typu ukazujú, že neexistuje úplne pevná deliaca čiara medzi takzvanými formálnymi a neformálnymi sociálnymi útvarmi. Komunitné štúdie dokladujú, ako sa v typicky neformálnych útvaroch typu dedina, predmestie či gang postupne kryštalizujú pevnejšie formy usporiadania. V tejto situácii zostalo na sociológii organizácie uvedomiť si, že prelínanie formálnych a neformálnych prvkov nastáva tiež v útvaroch, ktoré sú predmetom jej záujmu. Prvými sociológmi, ktorí na existenciu takéhoto trendu upozornili, boli Elton Mayo a jeho spolupracovníci.

3.1.1. Elton Mayo
Elton Mayo viedol klektív, ktorý od roku 1925 robil experiment v Hawthornskom závode spoločnosti Western Elektric Company neďaleko Chicaga, Výskumy boli vedené spočiatku celkom podľa taylorovej schémy, skúmali reakcie zamestnancov na technické úpravy pracovného prostredia, konkretne vplyv intenzity osvetlenia na parcovné vykony pracovníkov. Závažne nezrovnalosti vo výsledkoch experimentu obrátili pozornosť výskumníkov na sociálne kontexty pracovného výkonu. Prišli k zisteniam, že pracovný výkon skupiny nie je ovplyvňovaný v prvom rade zmenou technologických parametrov pracovného prostredia, ale že v skutočnosti vo vnútri experimentovanej skupiny dochádzalo k vytváraniu neformálnych vzťahov, ktoré výskumníci nedokazali prevziať do svojich explikačných schém. V pôvodných čistých formálne ustavených pracovných skupinách dochádzalo v priebehu spontánných interakcií ku vzniku nových skupinových noriem, ktoré určovali inak výšku prijateľného denného provného výkonu. Dodržiavanie, či naopak porušovanie takto vniknutých noriem sa premietlo do vyššej sociálnej pozície jednotlivých členov pracovnej skupiny. Záujem o dodržanie, či zvýššenie tejto pozície prevažoval nad čistou ekonomckou odmenou, ktorú by mohli pracovne zdatní členovia skupiny získať, ak by sa rozhodli ignorovať neformálne pravidlá, ktoré boli skupinou vyvinité. Ekonomické nevýhodné chovanie robotníkov nebolo v žiadnom prípade nezmyselné, aj keď sa to tak na prvý pohľad iracionálne javilo. Prinášalo im to výhody iného charakteru. Umožňovalo im zvýšiť kontrolu nad ich prostredím a to vďaka tomu , že sa znížila ich závislosť na vedení, ktorému by vyššia produktivita umožnila stále zvyšovať normy. Naviac, skupinovú solidaritu posilnilo to, že sa predchádzalo konkurenčnému súpereniu medzi členmi skupiny.
Elton Mayo pri interpretácii zistených výsledkov spochybnil klasické ekonomické pojímanie spoločnosti, z ktorého vychádzal aj Taylor ako jednoduchého súčtu jednotlivcov, ktorí sledujú svoje úzke egoistické materiálne záujmy. Podľa Mayova základym pojmom pre orientáciu jednania sú spontáne vyvinuté vzťahy, na ktoré sú ich členovia viazaní.