referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zdenka
Štvrtok, 23. septembra 2021
Itinerár - poznávací zájazd
Dátum pridania: 26.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: spartanka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 10 279
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 30.3
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 50m 30s
Pomalé čítanie: 75m 45s
 
3. Pliešovská kotlina je geomorfologický celok na strednom Slovensku, súčasť oblasti Slovenské stredohorie. Z juhu je ohraničená Krupinskou planinou, zo západu Štiavnickými vrchmi, zo severu Kremnickými vrchmi a z východu Javorím. Severnou časťou kotliny preteká Hron a stredom územia riečka Neresnica. Najvyšším bodom v kotline je vrch Hrádok (539,9 m), kým najnižší bod leží v doline Hrona (270,3 m n. m.). V kotline ležia tieto obce: Pliešovce, Sása, Bzovská Lehôtka, Babiná, Dobrá Niva, Podzámčok, Breziny, Bacúrov, Dubové, Ostrá Lúka a Budča.


4. Zvolenská kotlina je kotlina medzi Banskou Bystricou, Zvolenom, Detvou a Ľubietovou. Je to krajinný celok Slovenského rudohoria. Na severe hraničí s Veľkou Fatrou a Nízkymi Tatrami, na východe s Veporskými vrchmi, smerom k juhu prechádza v Juhoslovenskú kotlinu a Krupinskú planinu a na západe susedí s Kremnickými vrchmi a Štiavnickými vrchmi.


5. Horehronské podolie je geomorfologický celok v centrálnej časti Slovenska, súčasť Fatransko - tatranskej oblasti. Susedí s Nízkymi Tatrami na severe, Spišsko - gemerským krasom na východe, Veporskými vrchmi na juhu a Zvolenskou kotlinou na západe. Skladá sa zo štyroch podcelkov: Heľpianske podolie, Bystrianske podhorie, Breznianska kotlina a Lopejská kotlina.


Zvolenský zámok

Národná kultúrna pamiatka. Stavba na pôdoryse pravidelného obdĺžnika so štyrmi krídlami okolo ústredného dvora stojí na miernom návrší. Bola vybudovaná ako gotický poľovnícky zámok typu talianskych mestských palácov v rokoch 1370 - 1382 pre uhorského kráľa Ľudovíta I. (Veľkého) z rodu Anjouovcov. Neskôr, vzhľadom na hroziace nebezpečenstvo tureckých nájazdov, pristavali k zámku vonkajšie opevnenie, na ktorom uplatnili fortifikačné výdobytky talianskeho quattrocenta. Zámok bol viac ráz prestavaný, iba prízemie si dodnes zachovalo pôvodný gotický charakter. Pôvodne slúžil na ubytovanie a pohodlie kráľovských hostí, bol obľúbeným sídlom a majetkom kráľovnej Barbory i kráľovnej Alžbety, žili tu Ján Jiskra z Brandýsa, Matej Korvín, Mária Habsburská a od roku 1626 rodina Eszterházyovcov. Chránil dôležitú obchodnú cestu Magna via. Kráľ Žigmund v roku 1424 daroval hrad aj s celou Zvolenskou župou svojej manželke Barbore. Počas husitských bojov bol zámok sídlom Jána Jiskru. Ten odtiaľto obhajoval záujmy Ladislava Pohrobka, maloletého syna kráľovnej Alžbety. Hrad často navštevoval kráľ Matej, ktorý s veľkou družinou chodieval poľovať do zvolenských lesov. Na konci 15. storočia hrad spolu s banskými mestami a Zvolenskou župou dostala ako súčasť vdovského zaopatrenia jeho manželka, kráľovná Beatrix.


Pustý hrad

Pustý hrad vznikol na mieste staršieho hradiska, prvá historická zmienka o hrade je v kronike tzv. Anonyma, z prelomu 12. a 13. storočia, ktorý pokladá Zvolenský hrad za založený Boršom na prelome 9. a 10. storočia. Pôvodne išlo o 2 hrady, starší, horný z 12.-13. storočia a dolný asi zo začiatku 14. storočia. V priebehu 12. - 14. storočia sa vybudovali dve samostatné časti stredovekého opevnenia, ktoré môžeme nazývať ako hornú a dolnú polohu Pustého hradu. Hrad bol vojenským a správnym strediskom pravdepodobne už pred začlenením do uhorského štátu, neskôr správnym, vojenským a hospodárskym strediskom kráľovského Zvolenského panstva, obrovského územia od Hontu po Liptov a Oravu, ktoré sa v prvej polovici 13. storočia pretvorilo na Zvolenskú župu. Svojou rozlohou zaberala pôvodne takú veľkú časť stredného Slovenska, že sa z nej v 14. storočí vytvorili dalšie tri župy - Liptovská, Oravská a Turčianska. Súčasne bol sídlom uhorských kráľov pri ich poľovačkách v tzv. Zvolenskom lese. Postupom času sa hrad dostal mimo dostupných teritórií na trasách diaľkových ciest a prestal tak plniť svoju pôvodnú funkciu správneho, vojenského a hospodárskeho centra. Extrémna poloha sa tak stala jednou z hlavných príčin premiestnenia jeho pôvodnych funkcií do nového hradu a jeho postupného zániku. Lokalita dolného hradu je zalesnená ale pri pozornom pohľade je možné ešte dnes odčítať, ktoré časti boli zastavané. Najzreteľnejšia je poloha obvodového muriva hradu, miesto kde stála veža a šijová priekopa. Dolný hrad ešte svoje poklady ukrýva, naproti tomu horný hrad už zopár hodnotných informácií poskytol.


Povesť: Ako vznikol Pustý hrad

Náruživý poľovník rytier Bors sa so svojou družinou v období ruje vydal na lov kráľa lesov. Od rybárov na sútoku Hrona a Slatiny sa dozvedel, že povyše na hrebeni vrchu sa noc čo noc, ale najmä chladné rána ozýva chrapľavým hlasom mocný jeleň. Rytier sa rozhodol vydať za jelením kráľom hneď ďalšie ráno na svitaní. Keď dosiahol hrebeň kopca, ukryl sa za hrubým kmeňom starého duba a zatrúbil na svojom volskom rohu, aby jeleňa privábil. Jeleň na túto výzvu razom odpovedal a vyzýval svojho domnelého jelenieho soka na súboj. Netušil však, že za vábením sa skrýva jeho najväčší nepriateľ, ktorého sa najviac bál, človek. Poľovník sa vábením dostal až takmer k rujovisko a keď ešte raz zatrúbil, z húštiny sa na neho vyvalila parohatá ozruta. Rytier Bors neváhal, zdvihol kušu a ostrým šípom zasiahol zvera do boku. Hneď za prvým šípom vyletel druhý a napokon tretí smrtiaci blesk. Zver sklonil hlavu, obťažkanú mohutnými parohami a s vypätím posledných síl vyskočil. Keby medzi ním a poľovníkom nebol stál mohutný kmeň stromu, bol by rytiera svojím telom rozdrvil. Jeleň však narazil do stromu a klesol k zemi. Na kolená klesol aj poľovník od únavy i radosti z úlovku. V tej chvíli sa bohatý pán Bors rozhodol, že na mieste veľkého boja dá postaviť hrad a svoj sľub dodržal. Podľa jeleňa, ktorého v ten deň ulovil, a akého sa už nikomu na okolí uloviť nepodarilo, nazvali aj hrad: Jelení. Hrad sa stal vyhľadávaným miestom radovánok bohatých pánov, no jeho nedostatkom bolo, že na ňom nebolo vody. Do jeho múrov sa často zahryli ničivé požiare a hasiť nebolo čím. Hrad osirel a spustol, a tak ľudia zabudli na jeho pôvodný názov Jelení hrad a nazvali ho jednoducho Pustým. Povráva sa, že popod kamennú klenbu hlavnej vchodovej brány sa dodnes za jesenných nocí prechádzajú statné jelene, potomkovia toho Borsovho. Lenže sú tiché a mĺkve, ako spomienky na dávne časy, keď hrad žil rušným životom, keď niekdajší Jelení a potom Pustý hrad vôbec nebol pustým.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.