Cimbal

Cimbal je úderový strunový nastroj, ktorý sa používa v slovenskej a maďarskej ľudovej hudbe.

Vyvinul sa zo stredovekého psaltéria, ktorého struny sa rozozvučali brnkaním alebo dvoma paličkami. Zdokonalením psaltéria vznikol koncom stredoveku nemecký ľudový nastroj  Hackbrett s trojdielnou rezonovačnou skrinkou a nízkimi lubmi. Cez vrchnú dosku bolo vedeních asi dvadsať diaktonicky ladených strún, ktoré sa rozozvučali dreveními paličkami lyžicového tvaru. Hackbrett sa pokladáza priameho predchodco dnešného cimbalu. Významným staviteľom cimbalou bol budapešský nástrojár českeho pôvodu Josef Václav Schunda, ktorý okrem ineho vynašiel aj pedálové tlmiace zariadenie a ustálil presný počet strún.

Zo stavebnej stránky možno dnešný cimbal rozdeliť na niekoľko častí. Vonkajšiu čast tvorí ochraná skrinka lichobežníkovho tvaru, ktorá stojí na štyroch nohách a chráni ozvučné dosky pred poškodením. Struny sú vedené priečne cez dve bočné sedlá a sú rozdelené piatimi kobylkami rozmiestnenými na vrchnej ozvučnej doske. Vo vyššich polohách sú struny bez opradenia vedené šikmo, v nižšich polohach s opradením trojmo a jednoducho. Struny sú rozmiestnené v chromatickom slede a rozochvievajú sa dvoma drevenými paličkami. Doznivanie tónu sa tlmí ručne alebo tlmiacim zariadením ovládaným pedálom. V súčastnosti sa vyrábajú dva druhy cimbalou a to menší s tónovým rozsahom E-e´´´ a veľký koncertny s rozsahom C-a´´´. okrem nich sa používa aj celkom malý druh, ktorý sa pri hre položí na stoˇl alebo si ho hráč zavesí na plece.

Ladenie cimbalu je chromatické a notácia v husľovom a basovom kľúči  na jednej, na jednej prípadne dvoch osnovách. Tón cimbalu je krátky a výrazný. Dlchšie rytmické hodnoty sa tvoria opakovaním tónu. Technicky možno na cimbale predviesť jednoduché a dvojité glissando, oktávové flažolety, chromatické a diatonické pasáže, rozložené akordy, staccato a trilky. farba tónu okrem iného závisí aj od paličiek a miesta úderu. Okrem riadnych paličiek s vatovými hlavicami sa používajú aj čisto drevené paličky, alebo s hlavicami obalenými drôtom, kožou, plsťou a prípadne iným materialom. Špeciálne sfarbenie možno dosiahuť aj brnkaním, ktoré sa na cimbale, kde sú struny vedené viaczborovo, docieľuje bruškom prsta na vrchnú strunu zboru alebo dlchším nechtom od spodnej struny k vrchnej toho istého tónu. Tento spôsob hry sa nazýva pizzicato

Cimbal je typický ľudový nástroj. Koncertný cimbalisti si často upravujú aj diela klasických skladateľov.