Hlavný banský úrad), je problematické zistiť, či uvedený počet predstavuje poddimenzovaný údaj, spôsobený neplnením ohlasovacej povinnosti zamestnávateľov voči príslušným inšpektorátom práce. Kontrola vykazovacej disciplíny organizácií v tejto oblasti (zasielanie záznamov o PÚ) je však trvalou úlohou NIP, v rámci ktorej pri akejkoľvek dozornej činnosti vykonávanej v organizáciách preverujú plnenie povinností vyplývajúcich z vyhlášky č. 111/1975 Zb. v znení neskorších predpisov. Ako ukazuje prax, má toto trvalé opatrenie pozitívny vplyv na kompletizáciu a objektivizáciu údajov o stave pracovnej úrazovosti, ktoré sú sledované v rámci štatistického informačného systému NIP. Vyhodnocovanie týchto údajov za jednotlivé organizácie v pôsobnosti dozoru NIP umožňuje lepšie informovanie o situácii v oblasti BOZP a cielenejší prístup k výkonu dozoru v jednotlivých organizáciách.
Z uvedeného počtu 16 596 pracovných úrazov išlo v 3 715 prípadoch o úrazy žien (t.j. 22,38 %) a v 115 prípadoch o úrazy mladistvých zamestnancov (t.j. 0,69 %).
Vekovú štruktúru zamestnancov, ktorí v roku 2000 utrpeli pracovné úrazy a vývoj tejto štruktúry od roku 1999 znázorňuje nasledujúci graf:

Z grafického znázornenia vekovej štruktúry, je zrejmé, že najviac pracovných úrazov sa v roku 2000 sa vyskytlo u zamestnancov vo vekovej kategórii od 18 do 30 rokov (31,55 % úrazov). Druhú najpočetnejšiu skupinu tvorili postihnutí vekovej kategórie od 40 do 50 rokov (27,79 % úrazov). Najmenej zastúpené boli vekové kategórie najstarších a najmladších zamestnancov.
Štruktúru a vývoj výskytu pracovných úrazov podľa dňa vzniku úrazu v rámci týždňového cyklu zobrazuje nasledujúci graf.

Zo štruktúry pracovných úrazov podľa mesiaca vzniku úrazu vyplýva, že najrizikovejšími mesiacmi v roku 2000 boli jún (1 602 prípadov) a október (1 599 prípadov); najrizikovejšími dňami boli utorok (3 363 prípadov) a pondelok (3 286 prípadov).