Motivácia zamestnancov k BOZP

MOTIVÁCIA ZAMESTNANCOV K BOZP


PRVOTNÁ MOTIVÁCIA ZAMESTNANCOV K BOZP

Zamestnávateľ môže a musí svojich zamestnancov neustále motivovať k BOZP, nielen v zákonom daných intervaloch, ale podľa potreby. To znamená zohľadniť typ práce, vekovú štruktúru svojich zamestnancov, skúsenosti svojich zamestnancov a pod. Nesmie sa zabúdať na istú „rutinnosť“ práce aj notoricky známeho pojmu Bezpečnosť a Ochrana Zdravia pri Práci. V konečnom dôsledku sa možno zbytočné „omieľanie“ bohato odmení na hladkom chode prevádzky bez pracovných úrazov.
MOTIVOVAŤ možno mnohými spôsobmi, zjavne možno nesúvisiacimi s BOZP. Osobným príkladom, dodržiavaním poriadku na pracovisku, dodržiavaním časového harmonogramu práce, aby sa vyhlo stresovým situáciám, pravidelnými stretnutiami za účelom diskusie o možnostiach zlepšení BOZP zo strany zamestnancov, vytvorenie pohodového pracovného prostredia.
Za veľmi dôležité je možné považovať vytvorenie všeobecne prístupnej nástenky, umiestnenej pokiaľ možno na mieste s najpravidelnejším pohybom čo najväčšieho počtu zamestancov, napr. jedáleň, šatne apod. Mala by obsahovať:
- všeobecné zásady BOZP a zásady PO
- predpísané používané prostriedky osobnej ochrany pracovníka a intervaly ich vydávania
- novinky z BOZP
- motivačné príklady z praxe s fotodokumentáciou
- priestor vyhradený návrhom pracovníkov
PODNIKOVÁ POLITIKA AJ Z HĽADISKA BOZP JE ZÁKLADOM FUNGOVANIA SYSTÉMU RIADENIA
Zostavenie podnikovej politiky BOZP je dôležité pre správne fungovanie celého systému riadenia. Stanovuje zámery, ciele, spôsob realizácie a zdroje na zlepšenie stavu. Deklaruje postoj firmy k zamestnancom, k bezpečnosti a ochrane zdravia, stanovuje stratégiu, ako realizovať neustály pokrok.

Podniková politika BOZP:
• stanovuje konkrétne ciele a priority a jasne ich definuje
• udáva základnú orientáciu, požadovaný smer vývoja bezpečnosti práce v podniku, ciele ktoré sa majú dosiahnuť
• vytvára jasný rámec pre aktivity vedenia, podrobné zodpovednosti a vzťahy, na zaisťovanie zvyšovania úrovne bezpečnosti práce
• podporuje rozvoj ľudských zdrojov a vytvára motiváciu pre zamestnancov
• vychádza zo skutočných rizík poškodenia zdravia a iných strát pri práci
• kľúčovým prvkom je podniková kultúra
• je založená na dôkladnom rozbore súčasných, skutočných podmienok a na cieľových zámeroch
• kladie prioritný dôraz na bezpečnosť pracovného systému
• je zameraná na zlepšenie štruktúry a kultúry celého podniku
• je predkladaná jednoduchým a zrozumiteľným jazykom
• definuje metodológiu, ktorá má byť použitá
• má formu obojstranných záväzkov na všetkých úrovniach riadenia podniku a nie je nariaďovaná zhora
• sú konkrétne definované zodpovednosti v oblasti riadenia BOZP na všetkých úrovniach riadenia, postupy a lehoty na dosiahnutie požadovaných cieľov
• forma umožňuje jednoduché porovnanie dosiahnutých výsledkov s cieľmi politiky, obsahuje systém spätnej väzby
• podporuje ďalšie systémy v integrovanom systéme riadenia. Námety na zostavenie podnikovej politiky BOZP možno čerpať z uvedených noriem a dokumentov pre systém riadenia. Podľa BS 8800 má politika deklarovať, že firma sa na všetkých stupňoch riadenia stotožňuje s nasledovnými princípmi:
 uznáva BOZP ako neoddeliteľnú súčasť svojich podnikateľských aktivít
 zabezpečuje vysokú úroveň výkonu BOZP, minimálne v súlade so zákonnými požiadavkami a neustále zlepšuje tento stav aj z hľadiska efektívnosti nákladov
 poskytuje primerané a vhodné zdroje na realizáciu tejto politiky
 stanovuje a zverejňuje ciele BOZP, aspoň formou interných oznámení
 kladie riadenie BOZP ako primárnu zodpovednosť priameho riadenia od najvyššej výkonnej úrovne až po najnižšiu riadiacu úroveň
 zabezpečuje pochopenie tejto politiky, realizáciu a dodržiavanie na všetkých úrovniach organizácie
 zainteresováva zamestnancov a konzultuje s nimi, aby sa dosiahla ich podpora tejto politike a jej realizácii
 pravidelne preveruje politiku, systém riadenia a audity, v súlade s politikou zabezpečuje pre zamestnancov na všetkých úrovniach primeraný výcvik, aby boli kvalifikovaní pre vykonávanie svojich pracovných povinností a zodpovedností
V praxi sa stretávame s tým, že firmy prezentujú svoju politiku BOZP formálne, bez fantázie, len deklarovaním uvedených štandardných zásad, napríklad formou ako je uvedené nanasledovnomobrázku:
Obr. Príklad formy vyhlásenia podnikovej politiky
Takáto forma však pôsobí formálne a nepresvedčivo. Nezohľadňuje špecifiká podniku, nehľadá vlastný prístup k motivácii zamestnancov a manažérov. Na takomto dokumente by mohla hociktorá firma vymeniť hlavičku a deklarovať ho ako svoju podnikovú politiku. To však nie je účelom. Možno nájsť aj dobré príklady. Jedným z takých je napr. deklarovaná stratégia firmy U.S. Steel a firmy Graycor Industrial Constructors Inc.:

VÝZVA K POLITIKE A STRATÉGII BOZP:
• Prvoradým cieľom organizácie je dosiahnuť nulovú úrazovosť.

Úrazy nie sú nevyhnutné; všetkým úrazom a haváriám sa dá predchádzať
• Nič nie je dôležitejšie, než bezpečnosť; ani výroba, ani tržby, ani zisky
• Bezpečnosť môže byť riadená a preto je zodpovednosťou všetkých vedúcich pracovníkov
• Bezpečné konanie je osobnou zodpovednosťou jednotlivcov a podmienkou zamestnania v našej firme
• Bezpečnosť je spôsob života po celých 24 hodín...
• Záväzok k totálnej bezpečnosti je záväzkom robiť veci správne....atď.
Dobre definovaná politika BOZP je základom úspechu ďalších krokov v systéme riadenia; zainteresováva a motivuje všetkých zamestnancov. Je základom zmysluplnej práce v prospech trvalého rozvoja podniku. Čo má byť obsahom podnikovej politiky BOZP?
Pretože rôzne podniky majú rôzne podmienky, rôzne potreby, rôzne ciele. Tie majú byť obsiahnuté v podnikovej politike. Pri zostavení podnikovej politiky BOZP možno vychádzať z dvoch prístupov, ako sú charakterizované systémy riadenia:
1. Podnikovú politiku zostaviť ako víziu, zámer, prejav dobrej vôle podniku, stanoviť ciele na základe očakávaní do budúcnosti.
2. Podnikovú politiku zostaviť na základe výsledku previerky východzieho stavu, potrieb a možností podniku. Upriamiť sa na oblasti, ktoré si vyžadujú zlepšenie. Zostavovanie politiky BOZP predpokladá, aby podniková politika:
o bola primeraná charakteru a rozsahu bezpečnostných a zdravotných rizík organizácie;
o obsahovala záväzok na neustále zlepšovanie;
o obsahovala záväzok na súlad prinajmenšom s príslušnou aktuálnou aplikovateľnou legislatívou BOZP a s ďalšími požiadavkami, ku ktorým sa organizácia hlási;
o bola zdokumentovaná, implementovaná a udržiavaná;
o bola oznámená všetkým zamestnancom so zámerom, aby si všetci zamestnanci boli vedomí svojich individuálnych povinností (záväzkov) v rámci BOZP;
o bola dostupná zainteresovaným stranám;
o podliehala pravidelnému preskúmaniu, aby sa zabezpečila jej relevantnosť a vhodnosť pre organizáciu. Pritom je potrebné brať do úvahy
• politiku a ciele relevantné k činnosti organizácie ako celku;
• nebezpečenstvá BOZP organizácie;
• zákonné a iné požiadavky;
• historickú a súčasnú výkonnosť BOZP organizácie;
• potreby iných zainteresovaných strán;
• príležitosti a potreby k neustálemu zlepšovaniu;
• potrebné zdroje;
• spoluúčasť zamestnancov;
• spoluúčasť dodávateľov a iných externých zamestnancov. Politika BOZP musí byť v zhode s celkovou firemnou politikou organizácie a v súlade s politikou v iných disciplínách riadenia napr. manažérstvom kvality alebo environmentálnym manažérstvom.

PROGRAM REALIZÁCIE PODNIKOVEJ POLITIKY
Aby sa idey, zámery a ciele podnikovej politiky stali realitou, je potrebné rozpracovať ich do konkrétneho programu - plánu úloh, postupu, ako sa má podniková politika realizovať. Je potrebné zabezpečiť, aby boli určené konkrétne úlohy, konkrétne termíny, aby boli určené zodpovedné osoby za ich realizáciu a kontrolu.
Úlohy by mali spĺňať niektoré kritériá, ktoré si možno otestovať tzv. metódou SMART.

Zmysluplné úlohy majú byť:
S - špecifické, konkrétne
M - merateľné
A – aplikovateľné - musia mať zmysel
R - realistické, dosiahnuteľné
T - termínované, časovo určené

PRÍSTUPY K VYPRACOVANIU PODNIKOVEJ POLITIKY BOZP:
Z pohľadu formy dokumentov:
1. možno vypracovať dva dokumenty:
 koncepcia podnikovej politiky BOZP (koncepčný materiál, vízia, smerovanie podniku)
 program realizácie (zoznam konkrétnych úloh na realizáciu podnikovej politiky BOZP s konkrétnymi termínmi a zodpovednými pracovníkmi)
2. vypracovanie len jedného dokumentu:
 plán konkrétnych úloh, ktorý vyjadruje zámery podniku, čo treba zlepšiť. Hodí sa najmä v malých firmách
Z pohľadu východzej základne:
2. formulovanie politiky BOZP ako zámer, víziu pre budúcnosť; - prvý krok v systéme riadenia
3. najprv sa vykoná previerka východzieho stavu a na základe poznania úrovne BOZP, reálneho stavu, v ktorom sa firma nachádza sa formulujú ciele podnikovej politiky BOZP, stav, ktorý chce firma dosiahnuť. ZOSTAVENIE PODNIKOVEJ POLITIKY BOZP
o Snažte sa, aby politika BOZP bola šitá pre Váš podnik, nech nie je všeobecná a formálna.
o Venujte sa riešeniu problémov, ktoré treba naprávať; snažte sa niečo konkrétne zlepšiť.
o Zabezpečte, aby sa na vypracovaní podnikovej politiky BOZP podieľal najvyšší manažment a zástupcovia zamestnancov.
o Nech politika BOZP nie je jednostranným záväzkom vedenia podniku. Nech znamená aj spoločný záväzok pre zamestnancov
o V politike BOZP venujte pozornosť aj podnikovej kultúre, pracovným podmienkam a pracovným vzťahom
o Otestujte si ciele a úlohy vyplývajúce z politiky BOZP metódou SMART. Nemusí to byť dogma
o Zabezpečte, aby bolo priebežne kontrolované plnenie úloh vyplývajúcich z politiky BOZP
o Podnikovú politiku po čase vyhodnoťte a stanovte si nové ciele a úlohy
DOBRÁ PODNIKOVÁ POLITIKA VEDIE K PROSPERITE PODNIKU
Potvrdzuje to aj nasledovný algoritmus:
Dobrá politika BOZP je základom systému riadenia BOZP

Dobrý systém riadenia BOZP je základom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a dobrých pracovných podmienok

Tie isté postupy, ktoré vedú k zlepšeniu BOZP a pracovných podmienok, vedú k vyššej efektívnosti, produktivite a kvalite práce

Vyššia efektívnosť, produktivita a kvalita práce znamená úspech podniku

Inšpekcia práce

Na základe zákona č. 95/2000 Z.z. o inšpekcii práce štátnu správu v oblasti inšpekcie práce vykonávajú :
• Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
• Národný inšpektorát práce,
• inšpektoráty práce. Do 1.7.2000 bola inšpekcia práce vykonávaná orgánmi rezortu Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky (ÚBP SR) podľa zákona č.

174/1968 Zb.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR SR) zodpovedá za tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky ochrany práce a za výkon inšpekcie práce :
• vypracúva koncepčné materiály, programové materiály a návrhy opatrení na zlepšenie stavu v oblasti ochrany práce,
• koordinuje činnosť orgánov štátnej správy v oblasti ochrany práce,
• riadi a kontroluje Národný inšpektorát práce,
• organizuje vykonávanie odborných skúšok a na ten účel zriaďuje skúšobnú komisiu,
• zabezpečuje a odborno-metodicky usmerňuje výskumnú činnosť v oblasti bezpečnosti práce a v oblasti bezpečnosti technických zariadení,
• riadi a kontroluje Technickú inšpekciu podľa zákona č. 330/1996 Z.z. • zabezpečuje výchovu a odborné vzdelávanie zamestnancov Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce a odborne usmerňuje výchovu a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti práce,
• je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol Národný inšpektorát práce,
• vydáva a odoberá podnikateľom oprávnenia na vykonávanie poradenstva, výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce podľa osobitného predpisu,
• vypracúva návrhy na plnenie záväzkov vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z medzinárodných zmlúv a dohovorov v oblasti ochrany práce a zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v súčinnosti s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy,
• vydáva inšpektorom práce preukaz inšpektora práce,
• vydáva inšpektorom práce osobitné poverenie na výkon inšpekcie práce na
o zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky a námorných lodiach a riečnych lodiach plávajúcich pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky, ktoré sa nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky,
o pracoviskách nachádzajúcich sa mimo územia Slovenskej republiky, ak výkon inšpekcie práce vyplýva z medzinárodných zmlúv a dohovorov,
• rozhoduje pri pochybnostiach, či sa na pracovisku vykonáva inšpekcia práce
• predkladá vláde Slovenskej republiky správu o stave ochrany práce a o činnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce do piatich mesiacov po skončení kalendárneho roka.

Národný inšpektorát práce
Národný inšpektorát práce :
• riadi a kontroluje inšpektoráty práce,
• zjednocuje a racionalizuje pracovné metódy inšpektorátov práce,
• zabezpečuje prevádzku informačného systému ochrany práce a jeho jednotné programové a technické vybavenie a predkladá spracované informácie ministerstvu,
• je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce,
• vydáva oprávnenia a odoberá oprávnenia právnickým osobám na vydávanie certifikátov o bezpečnosti technických zariadení,
• vykonáva inšpekciu práce v jadrovej energetike,
• podieľa sa na výchove a odbornom vzdelávaní zamestnancov inšpektorátov práce a inšpektorov práce,
• podieľa sa na príprave koncepčných materiálov, programových materiálov a návrhov opatrení na zlepšenie stavu v oblasti ochrany práce,
• navrhuje ministerstvu, ktoré technické zariadenia sa považujú za vyhradené technické zariadenia,
• navrhuje ministerstvu podmienky a spôsob evidencie a registrácie pracovných úrazov, prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technickýeh zariadení,
• plní úlohy v oblasti technickej normalizácie podľa osobitného predpisu,
• predkladá ministerstvu správy o stave ochrany práce a o činnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce do troch mesiacov po skončení každého polroka,
• rozhoduje o uložení pokuty, ak ide o výkon inšpekcie práce v jadrovej energetike. Inšpektoráty práce
Inšpektorát práce :
• zabezpečuje vykonávanie inšpekcie, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú :
o výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, kontrola a udržiavanie pracoviska, pracovného prostredia, nástrojov, strojov, náradia, ochranných prostriedkov, chemických, fyzikálnych a biologických látok,
o pracovné postupy, pracovný čas, riadenie a organizácia ochrany práce,
• vyšetruje príčiny pracovných úrazov, prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení, technické a organizačné príčiny priemyselných otráv a chorôb z povolania, prípadne sa zúčastňuje na vyšetrovaní uvedených príčin a vedie evidenciu týchto prípadov,
• uplatňuje požiadavky ochrany práce pri povoľovaní a kolaudácii stavieb,
• vydáva oprávnenia a osvedčenia a odoberá oprávnenia a osvedčenia podnikateľom na vykonávanie činnosti na zariadeniach určených osobitnými predpismi, preveruje dodržiavanie ich rozsahu a podmienok,
• posudzuje predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vydávané zamestnávateľmi,
• uskutočňuje výchovu a odborné vzdelávanie inšpektorov práce,
• poveruje externého odborníka prípravou odborných podkladov v osobitných prípadoch, ak to vyžaduje povaha výkonu inšpekcie práce; pri výkone inšpekcie práce sa externý odborník preukazuje osobitným písomným poverením vydaným inšpektorátom práce,
• rozhoduje o uložení pokút
• predkladá návrh ministerstvu na odobratie oprávnenia vydaného prostredníctvom Národného inšpektorátu práce a Národnému inšpektorátu práce na odobratie oprávnenia vydaného prostredníctvom Inšpektorátu práce,
• zisťuje, zhromažďuje a odovzdáva informácie v oblasti ochrany práce pre informačný systém ochrany práce. R o z b o r
pracovných úrazov a prevádzkových nehôd
v organizáciách v pôsobnosti dozoru NIP
za rok 2000

Zdroj údajov: Národný inšpektorát práce

Smrteľné a ťažké pracovné úrazy
V organizáciách patriacich do pôsobnosti dozoru Národného inšpektorátu práce (NIP) došlo v roku 2000 k 86 smrteľným pracovným úrazom (SPÚ) registrovaným a evidovaným podľa § 2 ods. 1 vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 111/1975 Zb. v znení vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 483/1990 Zb. Oproti roku 1999 počet SPÚ klesol zo 114 na 86, t.j. o 28 prípadov (o 24,56 %). Ďalších 6 smrteľných úrazov bolo registrovaných podľa § 2 ods. 2 uvedenej vyhlášky a boli vyšetrované orgánmi dozoru, pretože sa stali v priestoroch organizácií.
Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky 111/1975 Zb.

bolo v hodnotenom roku zaevidovaných 207 ťažkých pracovných úrazov (ŤPÚ), čo je o 9 prípadov ŤPÚ menej ako v roku 1999 (t.j. o 4,17 %). Ďalších 6 ťažkých úrazov bolo registrovaných a zavedených do evidencie NIP, pretože sa stali v priestoroch organizácií a boli v zmysle § 2 ods. 2 vyhlášky 111/1975 Zb. vyšetrované orgánmi inšpekcie práce.
Keďže prípady registrované a evidované podľa § 2 ods. 2 uvedenej vyhlášky č. 111/1975 Zb. neboli úrazmi zamestnancov ale iných osôb, ktoré sa pohybovali s vedomím organizácií v ich objektoch a priestoroch, do ďalšieho rozboru nie sú zahrnuté.

Z uvedeného počtu 86 SPÚ sa v 5 prípadoch jednalo o SPÚ žien (t.j. 5,81 %) a v 1 prípade o SPÚ mladistvého zamestnanca (t.j. 1,16 %). Medzi zamestnancami, ktorí utrpeli v hodnotenom roku ťažký pracovný úraz bolo 19 žien (9,18 % ŤPÚ) a ŤPÚ mladistvého zamestnanca v roku 2000 nebol zaznamenaný.
Z hľadiska vykonávanej profesie a zaradenia postihnutých v zamestnaní možno konštatovať, že najviac závažných pracovných úrazov bolo v roku 2000 zaznamenaných u vodičov motorových vozidiel, nástrojárov, kovomodelárov a vrátnikov. Medzi konkrétne povolania, u ktorých sa vyskytovali smrteľné a ťažké PÚ v najväčšej miere, patrili: vodiči motorových vozidiel (18 SPÚ, 29 ŤPÚ), nástrojári a kovomodelári (1 SPÚ, 10 ŤPÚ), tesári a stolári (1 SPÚ, 8 ŤPÚ) a vrátnici a strážcovia (3 SPÚ a 3 ŤPÚ) a murári a tesári (3 SPÚ a 2 ŤPÚ). Táto profesná štruktúra postihnutých smrteľným alebo ťažkým pracovným úrazom v roku 2000 potvrdzuje, že z hľadiska ohrozenia úrazom najrizikovejšími pracovnými oblasťami sú doprava a stavebníctvo.
Vekovú štruktúru zamestnancov, ktorí utrpeli v roku 2000 závažné pracovné úrazy a vývoj tejto štruktúry od roku 1999 znázorňuje graf:

Z grafického znázornenia vekovej štruktúry je zrejmé, že najviac závažných pracovných úrazov sa v roku 2000 vyskytlo u zamestnancov vo vekovej kategórii od 40 do 50 rokov (31 prípadov - 36,05 % SPÚ, 61 prípadov - 29,47 % ŤPÚ); druhú najpočetnejšiu skupinu tvorili postihnutí vekovej kategórie od 30 do 40 rokov (20 prípadov - 23,26% SPÚ, 53 prípadov - 25,6% ŤPÚ). Ako vidieť z grafu, najmenej zastúpené boli vekové kategórie najmladších zamestnancov.
Štruktúru a vývoj výskytu závažných pracovných úrazov podľa dňa vzniku úrazu v rámci týždňového cyklu zobrazuje nasledujúci graf.

Vývoj výskytu závažných pracovných úrazov podľa dňa vzniku úrazu v rámci týždňového cyklu dokumentuje, že najviac SPÚ sa v roku 2000 vyskytovalo v utorok a vo štvrtok (30,23 % a 22,09 %).

Pri ŤPÚ je výskyt rovnaký ako v predchádzajúcom roku - v pondelok a v utorok (20,77 % a 20,29 %).
Zo štruktúry závažných pracovných úrazov podľa mesiaca vzniku úrazu vyplýva, že najrizikovejšími mesiacmi v roku 2000 pri SPÚ boli január (12 prípadov, 13,95 %) a marec a október (10 prípadov, 11,63 %) a pri ŤPÚ január (22 prípadov, 10,63 %) a august a september (21 prípadov, 10,14 %). Vznik závažných pracovných úrazov podľa mesiaca, kedy v rámci roka došlo k vzniku závažných pracovných úrazov, znázorňuje nasledujúci graf:

Z teritoriálneho hľadiska počty SPÚ a ŤPÚ a ich vývoj v rokoch 1999 a 2000 podľa krajov SR sú zachytené v nasledovnom grafe:

Z členenia závažných pracovných úrazov podľa druhu prevažujúcej ekonomickej činnosti zamestnávateľských organizácií zamestnancov, ktorí utrpeli smrteľný alebo závažný PÚ, vyplýva, že najvyšší podiel týchto najzávažnejších úrazov sa koncentroval v nasledovných odvetvových oddieloch podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (OKEČ): priemyselná výroba - 27,65 % z počtu závažných pracovných úrazov (26 SPÚ, 55 ŤPÚ), stavebníctvo - 18,43 % (13 SPÚ, 41 ŤPÚ) a poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby - 11,60 % z počtu závažných pracovných úrazov (9 SPÚ, 25 ŤPÚ). Počet závažných pracovných úrazov podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností zobrazuje graf:

Najdôležitejšími charakteristikami úrazových udalostí sú však zdroje a príčiny ich vzniku. Zo štatistiky týchto sledovaných údajov vyhodnocovaných v rámci štatistického informačného systému (ŠIS) rezortu NIP vyplýva, že väčšina prípadov (82,26 % závažných pracovných úrazov) sa kumulovala do štyroch hlavných zdrojových skupín. Tieto štatistické skupiny vrátane ich percentuálneho podielu na celkovom počte závažných pracovných úrazov uvádzame:
Hlavná zdrojová skupina Podiel
v % Počet
SPÚ Počet
ŤPÚ
I. Dopravné prostriedky 33,45 42 56
IV. Pracovné, prípadne cestné dopravné priestory ako zdroje pádov osôb 25,26 13 61
III. Stroje 15,02 4 40
V. Materiál, bremená, predmety 8,53 6 19
Z vyššie uvedeného prehľadu je zrejmé, že doprava je stále ťažiskovým zdrojom najzávažnejších PÚ. V podstate je štruktúra zdrojových skupín na prvých troch miestach dlhodobo nemenná, čo vyjadruje všeobecne väčšiu existujúcu rizikovosť uvedených zdrojových skupín z hľadiska pracovnej úrazovosti. Mali by byť preto trvale v centre zvýšeného záujmu dozoru pri kontrolnej činnosti a iných preventívne zameraných aktivitách NIP.
Pre posúdenie podielu konkrétnych zdrojových podskupín na vzniku SPÚ a ŤPÚ v roku 2000 uvádzame vnútornú štruktúru vybraných najfrekventovanejších zdrojových skupín podľa počtu spôsobených závažných pracovných úrazov:
počet
SPÚ počet
ŤPÚ
I.

Dopravné prostriedky
02 Motorové cestné dopravné prostriedky 38 53
03 Železničné dopravné prostriedky 2 1
05 Vnútropodnikové motorové dopravné prostriedky 2 0
IV. Pacovné priestory ako zdroje pádov osôb
46 Zvýšené pracoviská - pády osôb z výšky 8 29
45 Schody a rebríky - pády osôb na nich a z nich 1 16
44 Vnútropodnikové pracoviská - pády osôb na rovine 3 8
43 Cesty vrátane dopravných a pracovných priestorov koľajových dráh verejného charakteru – pády osôb na rovine 1 5
47 Priehlbiny, nezakryté otvory - pády osôb do hĺbky 0 3
III. Stroje (hnacie, pomocné, obrábacie, pracovné)
15 Okružné, rámové a iné píly 0 10
41 Zvláštne poľnohospodárske stroje 0 5
40 Zvláštne potravinárske stroje 1 4
20 Lisy, kladivá, buchary a pod. 0 4
34 Stavebné stroje a stroje na úpravu terénu 1 3
V. Materiál, bremená, predmety
50 Bremená - úrazy manipulovanými bremenami 2 6
49 Ostatný materiál, predmety, výrobky - pád 2 4
51 Materiál, predmety – pôsobenie ostrými hranami 1 3
52 Drobné úlomky z materiálu alebo nástrojov odletujúce pri ručnom spracovaní, resp. pri páde a rozbití predmetov 0 3
Z globálneho zhodnotenia príčin vzniku SPÚ a ŤPÚ v roku 2000 na základe údajov zo ŠIS NIP vyplýva, že oproti roku 1999 sa znížil podiel prípadov zapríčinených nedostatkami, za ktoré nesú zodpovednosť zamestnávateľské subjekty, a to pri SPÚ z 20,18 % na 19,77 % a pri ŤPÚ z 27,78 % na 23,67 % z celkového počtu ŤPÚ v príslušnom roku. Konkrétne boli v tejto skupine príčin najčastejšie zisťované nedostatky pri organizácii a kontrole práce (5 SPÚ, 22 ŤPÚ), ktoré sa vyskytovali najmä pri pádoch osôb na pracovných, prípadne cestných dopravných priestoroch a pri manipulácii s materiálom, bremenami a predmetmi.
Ďalšou často sa vyskytujúcou príčinou zo strany zamestnávateľských organizácií boli chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenia a zabezpečenia strojov, pracovísk i pracovníkov (6 SPÚ, 15 ŤPÚ). Nedostatky tohto charakteru mali za následok najmä prípady spôsobené strojmi - hlavne pílami a tiež pri práci na zvýšených pracoviskách.
Početnejšie zastúpené boli aj prípady zapríčinené chybným alebo nepriaznivým stavom zdroja úrazu (3 SPÚ, 4 ŤPÚ), pričom väčšinou sa táto príčina vyskytovala pri práci na strojoch a zariadeniach.
Sami pracovníci si zapríčinili v hodnotenom roku svojím nebezpečným konaním, spojeným s porušovaním predpisov a pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v roku 2000 31 SPÚ (36,05 %) oproti 29 prípadom (25,44 %) v roku 1999 a 53 ŤPÚ (25,60 %), pričom v roku 1999 to bolo 49 ŤPÚ (22,69 %).

Takéto konanie sa uplatnilo pri vzniku závažných pracovných úrazov, najmä pri prevádzkovaní dopravných prostriedkov (dopravné nehody na verejných ale i vnútropodnikových komunikáciách) a pri práci na strojoch. Pre ilustráciu je v tabuľke č. 30 prílohy uvedený prehľad počtu SPÚ a ŤPÚ, pri vyšetrovaní ktorých bolo zistebé použitie alkoholu postihnutými zamestnancami.
V skupine prípadov nezavinených ani zamestnávateľom ani postihnutým, ale vzniknutých z iných príčin pri SPÚ došlo ku zníženiu podielu z 62 prípadov (54,39 %) v roku 1999 na 38 prípadov (44,19 %) a v roku 2000 pri ŤPÚ sa podiel nezmenil - 101 prípadov (48,79 %), pričom sa percentuálny podiel v roku 1999 bol 46,76 % z celkového počtu ŤPÚ. Podstatná časť SPÚ i ŤPÚ z tejto skupiny príčin, za ktoré nenesie zodpovednosť zamestnávateľ ani postihnutý zamestnanec, bola zavinená nebezpečným konaním iných osôb (14 SPÚ, 30 ŤPÚ). Okrem napadnutia zamestnancov, ktoré sa tiež vyskytovalo v tejto skupine, sa takmer všetky zvyšné prípady týkali porušovania dopravných predpisov inými účastníkmi cestnej premávky, ktoré viedlo ku vzniku dopravných nehôd na verejných komunikáciách. Viaceré prípady z tejto skupiny príčin vznikli tiež v dôsledku nedostatočných osobných predpokladov pracovníka pre pracovný výkon v konkrétnom čase úrazu (napr. v dôsledku okamžitého nepriaznivého psychofyziologického stavu - momentálnej indispozície, nepozornosti a pod.) a tiež bežného pracovného rizika pri dodržaní predpisov o BOZP zo strany organizácie i zamestnanca (10 SPÚ, 49 ŤPÚ).
Tabuľkové prehľady a grafy vývoja podielov hlavných skupín zdrojov a príčin vzniku SPÚ a ŤPÚ v organizáciách podliehajúcich dozoru NIP sú uvedené v prílohe.

Ostatné pracovné úrazy

Vyhláška SÚBP a SBÚ č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení ukladá organizáciám podliehajúcim dozoru NIP zasielať na miestne príslušné inšpektoráty bezpečnosti práce mesačne hromadne kópie záznamov o ostatných pracovných úrazoch (OPÚ), t.j. tých, ktoré neboli klasifikované ako smrteľné alebo ťažké.
Za rok 2000 bolo na základe tejto vyhlášky orgánom dozoru inšpekcie práce do termínu spracovania predmetného rozboru z organizácií zaslaných celkove 16 596 záznamov týkajúcich sa OPÚ. Tento počet predstavuje 76,4 % z celkového počtu PÚ vykazovaných za rok 2000 Štatistickým úradom SR za Slovenskú republiku. Pretože v niektorých oblastiach SR pôsobia aj ďalšie organizácie štátneho dozoru okrem rezortu NIP (napr.

Hlavný banský úrad), je problematické zistiť, či uvedený počet predstavuje poddimenzovaný údaj, spôsobený neplnením ohlasovacej povinnosti zamestnávateľov voči príslušným inšpektorátom práce. Kontrola vykazovacej disciplíny organizácií v tejto oblasti (zasielanie záznamov o PÚ) je však trvalou úlohou NIP, v rámci ktorej pri akejkoľvek dozornej činnosti vykonávanej v organizáciách preverujú plnenie povinností vyplývajúcich z vyhlášky č. 111/1975 Zb. v znení neskorších predpisov. Ako ukazuje prax, má toto trvalé opatrenie pozitívny vplyv na kompletizáciu a objektivizáciu údajov o stave pracovnej úrazovosti, ktoré sú sledované v rámci štatistického informačného systému NIP. Vyhodnocovanie týchto údajov za jednotlivé organizácie v pôsobnosti dozoru NIP umožňuje lepšie informovanie o situácii v oblasti BOZP a cielenejší prístup k výkonu dozoru v jednotlivých organizáciách.
Z uvedeného počtu 16 596 pracovných úrazov išlo v 3 715 prípadoch o úrazy žien (t.j. 22,38 %) a v 115 prípadoch o úrazy mladistvých zamestnancov (t.j. 0,69 %).
Vekovú štruktúru zamestnancov, ktorí v roku 2000 utrpeli pracovné úrazy a vývoj tejto štruktúry od roku 1999 znázorňuje nasledujúci graf:

Z grafického znázornenia vekovej štruktúry, je zrejmé, že najviac pracovných úrazov sa v roku 2000 sa vyskytlo u zamestnancov vo vekovej kategórii od 18 do 30 rokov (31,55 % úrazov). Druhú najpočetnejšiu skupinu tvorili postihnutí vekovej kategórie od 40 do 50 rokov (27,79 % úrazov). Najmenej zastúpené boli vekové kategórie najstarších a najmladších zamestnancov.
Štruktúru a vývoj výskytu pracovných úrazov podľa dňa vzniku úrazu v rámci týždňového cyklu zobrazuje nasledujúci graf.

Zo štruktúry pracovných úrazov podľa mesiaca vzniku úrazu vyplýva, že najrizikovejšími mesiacmi v roku 2000 boli jún (1 602 prípadov) a október (1 599 prípadov); najrizikovejšími dňami boli utorok (3 363 prípadov) a pondelok (3 286 prípadov).

Vznik pracovných úrazov podľa mesiaca, kedy v rámci roka k nim došlo, znázorňuje nasledujúci graf:

Z teritoriálneho hľadiska počty pracovných úrazov a ich vývoj v rokoch 1999 a 2000 podľa krajov SR sú zachytené v nasledovnom grafe:

Z hľadiska vykonávanej profesie a zaradenia postihnutých v zamestnaní možno konštatovať, že najviac pracovných úrazov bolo v roku 2000 zaznamenaných u pomocných a nekvalifikovaných zamestnancov (1 797 úrazov), vodičov motorových vozidiel (nákladných, osobných, autobusov, sanitiek – spolu 1 015 úrazov), nástrojárov (680 úrazov), obsluhy strojov a zariadení (573 úrazov) a u zváračov (523 úrazov).
Z členenia pracovných úrazov podľa druhu prevažujúcej ekonomickej činnosti zamestnávateľských organizácií zamestnancov, ktorí utrpeli pracovný úraz (nasledujúci graf), vyplýva, že najvyšší podiel týchto najzávažnejších úrazov sa koncentroval v nasledovných odvetvových oddieloch podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (OKEČ): priemyselná výroba - 46,26 % z celkového počtu pracovných úrazov (7 678 PÚ), poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby - 14,92 % (2 476 PÚ) a stavebníctvo - 8,64 % (1 434 PÚ).

Najdôležitejšími charakteristikami úrazov sú však zdroje a príčiny ich vzniku. Zo štatistiky týchto sledovaných údajov vyhodnocovaných v rámci štatistického informačného systému (ŠIS) rezortu NIP (prehľady a grafy v prílohe) vyplýva, že väčšina prípadov (70,31 % pracovných úrazov) sa kumulovala do troch hlavných zdrojových skupín. Tieto štatistické skupiny vrátane ich percentuálneho podielu na celkovom počte pracovných úrazov uvádzame:
Hlavná zdrojová skupina Podiel
v % Počet
OPÚ
V. Materiál, bremená, predmety 31,65 5 252
IV. Pracovné, prípadne cestné dopravné priestory ako zdroje pádov osôb 24,17 4
III. Stroje 14,49 2 404
Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že ťažiskovým zdrojom pracovných úrazov je materiál, bremená a predmety. V podstate je štruktúra zdrojových skupín na prvých troch miestach v porovnaní s rokmi 1996 až 2000 nemenná, čo vyjadruje väčšiu rizikovosť uvedených zdrojových skupín z hľadiska pracovnej úrazovosti.
Pre posúdenie podielu konkrétnych zdrojových podskupín na vzniku úrazov v roku 1999 uvádzame vnútornú štruktúru vybraných najfrekventovanejších zdrojových skupín podľa počtu spôsobených pracovných úrazov:
Počet
OPÚ
V. Materiál, bremená, predmety
50 Bremená - úrazy manipulovanými bremenami 1 993
51 Materiál, predmety - pôsobenie ostrými hranami pri manipulácii 1 723
49 Ostatný materiál, predmety, výrobky - pád predmetov 703
IV. Pracovné priestory ako zdroje pádov osôb
44 Vnútropodnikové pracoviská - pády osôb na rovine 1 853
45 Schody a rebríky - pády osôb na nich a z nich 1 178
43 Cesty verejného charakteru - pády osôb na rovine 598
III. Stroje (hnacie, pomocné, obrábacie, pracovné)
15 Okružné, rámové a iné píly 323
40 Zvláštne potravinárske stroje 265
24 Brúsky, čističe a leštiče kovov 178
39 Zvláštne textilné a odevné stroje 159
Zo štatistiky zdrojov súboru OPÚ evidovaných v ŠIS NIP za rok 2000 vyplýva, že najviac úrazov spôsobovali predmety a bremená pri ich manipulácii, pri páde a pôsobením ostrými hranami a pod.

Na ďalšie miesta podľa početnosti výskytu možno zaradiť úrazy ako následky pádov na pracovných či komunikačných priestoroch a pracovné úrazy spôsobené strojmi.
Najčastejšími príčinami vzniku OPÚ za rok 2000 boli predovšetkým nedostatky osobných predpokladov na výkon práce v čase úrazu (rôzne indispozície, nepozornosť a pod.) a jestvujúce bežné riziko práce (11 581 prípadov - 69,78 %), ďalej nebezpečné konanie samotných zamestnancov postihnutých pracovným úrazom - ich nedisciplinovanosť spojená s porušovaním predpisov a pokynov na zaistenie BOZP, s prácou v rozpore s príkazmi riadiacich pracovníkov a pod. (1 681 prípadov - 10,13 %). Príčiny, ktoré sa kumulujú v tejto skupine, spočívajú napr. v zasahovaní do mechanizmu strojov počas ich chodu za účelom opravy, nastavovania, čistenia alebo inej manipulácie so strojom či zariadením, ďalej zasahovanie či vstupovanie do ohrozeného priestoru strojov či zariadení v činnosti a i.
Tabuľkové prehľady a grafy vývoja podielov hlavných skupín zdrojov a príčin vzniku OPÚ v organizáciách podliehajúcich inšpekcii práce sú uvedené v prílohe.



Prevádzkové nehody (havárie)
V roku 2000 na Slovensku v organizáciách spadajúcich do pôsobnosti dozoru Národného inšpektorátu práce došlo k 26 prevádzkovým nehodám, čo je oproti roku 1999 o 6 prípadov menej.
Prevádzkové nehody (havárie) v hodnotenom roku mali za následok 2 smrteľné pracovné úrazy, 1 ťažký pracovný úraz a 35 ľahšie zranených osôb. Materiálne škody, ktoré vznikli v dôsledku týchto udalostí, sa oproti predchádzajúcemu roku znížili o 13 907 276 Sk a predstavovali čiastku odhadnutú na 66 431 606 Sk.
Z hľadiska zdrojov vzniku prevádzkových nehôd v roku 2000 vyplýva, že najviac prevádzkových nehôd (5 prípadov) spôsobili kotly, nádoby a rozvody (potrubie) tlakové i podtlakové. Medzi ďalšie zdrojové skupiny, kde sa v roku 2000 kumuloval vyšší počet prevádzkových nehôd, možno zaradiť žeriavy a iné zdvíhadlá pre rôznosmernú dopravu a zariadenia pre vedenie a využitie elektrickej energie vysokého a veľmi vysokého napätia (4 prípady v každej z uvedených skupín zdrojov).
Z hľadiska výšky spôsobených materiálnych škôd možno medzi najzávažnejšie prevádzkové nehody zaradiť požiar v Nemocnici s poliklinikou v Nitre, ku ktorému došlo vznietením strechy budovy v dôsledku priameho zásahu bleskom. Škody spôsobené haváriou boli vyčíslené na 29,24 miliónov Sk. Pri havárii nebol nikto zranený.
Zo štatistiky príčin vzniku prevádzkových nehôd v hodnotenom roku je zrejmé, že najčastejšie sa vyskytovali nevyhovujúca alebo nevhodná organizácia práce a presne nezistená príčina (6 prípadov v každej z uvedených skupín príčin).
Maticová tabuľka zdrojov a príčin prevádzkových nehôd evidovaných NIP za rok 2000 vrátane klasifikačných schém a rozdelenie prevádzkových nehôd podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností sú uvedené v prílohe.











Literatúra a zdroje:
 Direction 89/391/EEC on safety and health of workers at work SK ver
 Zákon 330/1996 Z.z. v znení zmien a doplnkov podľa zákona 158/2001 Z.z.
 Zákon č.

95/2000 Z.z. o inšpekcii práce
 BS 8800
 OHSAS
 Internal Control (švédsky zákon pre systém BOZP)
 Manuál MATRA
 www.bozp.sk




















OBSAH:
PRVOTNÁ MOTIVÁCIA ZAMESTNANCOV K BOZP 2
PROGRAM REALIZÁCIE PODNIKOVEJ POLITIKY 6
PRÍSTUPY K VYPRACOVANIU PODNIKOVEJ POLITIKY BOZP 6
INŠPEKCIA PRÁCE 8
ROZBOR PRACOVNÝCH ÚRAZOV 10
OSTATNÉ PRACOVNÉ ÚRAZY 17
PREVÁDZKOVÉ NEHODY 23
POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE 25.