Seminárna práca: Pulp fiction – dej a zaujímavosti
Pulp Fiction: Historky z podsvetia
Originálny názov: Pulp Fiction
Krajina: USA
Rok: 1994
Minutáž: 154 minút
Rozpočet: 8 000 000 $
Zárobok: 213 928 762 $
Réžia: Quentin Tarantino (nominácia na Oscara)
Scenár: Quentin Tarantino, Roger Avary (Oscar)
Kamera: Andrej Sekula
Hrajú: John Travolta (nominácia na Oscara), Samuel L. Jackson (nominácia na Oscara), Uma Thurman (nominácia na Oscara), Bruce Willis, Ving Rhames, Tim Roth, Amanda Plummer, Christopher Walken, Harvey Keitel, Quentin Tarantino, Eric Stoltz, Rosanna Arquette, Maria de Medeiros, Frank Whaley, Steve Buscemi, Alexis Arquette)
•Nakrúcanie: začiatok 21. september 1993, Los Angeles
•Premiéra: máj 1994, filmový festival v Cannes
•Štart v kinách USA: 14. október 1994
Pulp Fiction: Historky z podsvetia je gangsterská čierna komédia z roku 1994 režiséra Quentina Tarantina a práve tento film sa dá nazvať jedným z najkultovejších filmov všetkých čias. Je typický tým, že obsahuje štyri nezávislé dejové línie - Vincent a Jules; Mia; Butch; a Honey Bunny a Pumpkin, ktoré nie sú chronologicky usporiadané, a až na konci filmu sa odhalí súvis mezi nimi.
Príbeh sa začína v aute dvoch gangsterov - Julesa Winnfielda (Samuel L. Jackson) a Vincenta Vegu (John Travolta). Rozprávajú sa o Vinceovom pobyte v Amsterdame a chystajú sa na kšeft, ktorý musia vybaviť. Prídu do bytu malých zlodejíčkov, ktorí okradli ich šéfa, Marcellusa Wallacea. Jedného nechajú nažive, dvoch zastrelia. Zrazu sa z kúpeľne vyrúti štvrtý a vyprázdni celý zásobník smerom na Vincea a Julesa, ale nikoho z nich netrafí. Keď ho zastrelia, vezmú kufrík a preživšieho zlodejíčka, ktorého Vinc nechtiac zastrelí v aute. To je celé od krvi, musia sa schovať a jediné miesto kde sa to dá je dom Julesovho známeho Jimmyho (Quentin Tarantino).
Ten z ich návštevy nie je nadšený a aby sa vyhli stretnutiu s jeho ženou, musia situáciu vyriešiť čo najskôr, zavolajú šéfovi a ten im pošle pána Wolfa (Harvey Kietel), ktorý rieši problémy. S jeho pomocou sa po hodine ocitnú umytí ale bez auta na ceste za šéfom. Zastavia sa na raňajky v bistre, ktoré je práve prepadnuté mileneckým párom lupičov. Jules, ktorý považuje za zázrak, že prežil ranný útok štvrtého zlodejíčka, a chce sa zmeniť, dá lupičom všetky svoje peniaze a príučku o tom, že kradnúť je zlé.
Keď sa konečne dostanú k šéfovi, stretnú sa tam s boxerom Butchom (Bruce Willis), ktorému Marcellus zaplatí za prehru v najbližšom zápase. Večer toho istého dňa berie Vinc ženu odcestovaného Marcellusa, Miu (Uma Thurman) na večeru. Tam sa rozprávajú, vyhrajú súťaž v twiste, ale keď sa vrátia, Mia sa predávkuje heroínom a Vinc ju zachráni adrenalínovou injekciou do srdca. Dohodnú sa, že sa to nik viac nedozvie a rozídu sa. O pár dní Butch Coolidge, boxer, ktorý neprehral zápas, v ktorom mal Marcellusom zaplatené za prehru, uteká a chce so svojou francúzskou priateľkou Fabienne utiecť z krajiny. Tá však pri balení vecí v dome zabudla Butchove zlaté hodinky, ktoré sa v ich rodine dedili po generácie a mal k nim hlboký citový vzťah. Butch sa preto vracia domov, kde ho už čaká Macellusov zabijak - Vincent. Butch ho zastihne nepripraveného a stane sa zo scenáristického hľadiska mimoriadne zaujímavá vec - doterajší hlavný hrdina je zabitý svojou vlastnou zbraňou a funkciu nositeľa deja po ňom preberá iná postava, nový hlavný hrdina.
Butch si vezme hodinky a ide preč. Cestou náhodou stretne samotného Marcellusa, s ktorým sa začnú mlátiť, až skončia v obchode patriacom podivnému človeku. Ten ich so zbraňou v ruke zviaže v podzemí svojej predajne (ktoré pripomína skôr výjav z fantázie nejakého sado-masochistu) a zavolá svojho brata Zeda, aby spoločne pripravili svojím obetiam veľmi nepríjemné chvíle. Butchovi sa podarí vyslobodiť a pomôže aj Marcellusovi, ktorý je mu za to vďačný a považuje ich účty za vyrovnané. Butch berie Zedov chopper a odchádza s Fabienne z mesta a príbeh končí.
Práve posledná časť s Butchom, Marcellusom a dvoma homosexuálnymi tyranmi je jedným z vrcholov intertextuality tohto filmu. Záporné postavy sú tu dvaja bratia z amerického juhu s veľmi podivnými záľubami, ktorí pripomínajú postavy kanibalov z klasického Texaského masakru motorovou pílou. Scéna v ktorej si Butch po svojom vyslobodení v obchode vyberá stále účinnejšiu zbraň a každá z týchto zbraní predstavuje samostatný odkaz na nejaký film, či žáner (až po finálnu katanu, typickú zbraň Tarantinových milovaných samurajských filmov); a hlavne: celá sekvencia v pivnici obchodu je veľkou poctou talianskym giallo hororom zo sedemdesiatych rokov.
Najdôležitejšia na tomto filme je však štruktúra jeho narácie. Tarantino svoj príbeh nepredkladá v chronologickom poradí, teda tak ako som ho pomerne podrobne prepísal vyššie, ale časovú postupnosť poprehadzoval. V Pulp Fiction časové sú postupnosti pomiešané veľmi premyslene tak, aby divák mal falošný pocit, že videl happy end.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie