referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Fedor
Štvrtok, 15. apríla 2021
Austrálske vačkovce
Dátum pridania: 10.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: adaa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 695
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.9
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 3m 10s
Pomalé čítanie: 4m 45s
 
AUSTRÁLSKE VAČKOVCE

Najznámejšími vačkovcami a zároveň symbolmi Austrálie sú koaly a kengura. Popri nich sa však vyvinulo mnoho ďalších zástupcov tejto živočíšnej skupiny, medzi ktorými sa podľa spôsobu života a životného prostredia vyskytujú bylinožravé a mäsožravé druhy, stromové druhy a druhy, ktoré žijú na zemi. Všetky vačkovce sa však vyznačujú rovnakým spôsobom rozmnožovania: na rozdiel od placentárnych cicavcov, ktorých potomstvo prichádza na svet úplne vyvinuté, sa vačkovce takmer vždy rodia ako bezmocné embryá, ktoré dorastajú vo vaku matky dovtedy, kým sú schopné prežiť mimo matkinho bezpečného útočiska. Takto váži napríklad práve narodená koala menej ako gram, je slepá, holá a jej telo je dlhé len asi dva centimetre.

Napriek tomu má už výrazné končatiny a vyvinutý čuch, takže po narodení sa presunie do matkinho vaku, kde sa prisaje na mliečnu bradavku. Vtedy sa bradavka silno zväčší a vyplní celú ústnu dutinu malej koaly, ktorá je potom pevne spojená so svojim zdrojom potravy. Až po dvadsiatich dvoch týždňoch otvára koala oči a začína pozerať z matkinho vaku na svet. Vo veku štyroch mesiacov robí koala prvé krátke výlety a približne vo veku dvanásť mesiacov ju matka prestáva kŕmiť materským mliekom.

Avšak aj potom ostáva malá koala ešte dlho úzko spätá s matkou, a to aj v prípade, keď má matka ďalšie mláďa. Ešte komplikovanejší je mechanizmus rozmnožovania u kengury červenej: už dva dni po narodení mláďaťa, ktoré sa bezprostredne po pôrode presunie do vaku a prisaje na bradavku, nasleduje ďalšie párenie. Vývin nového embrya v maternici však stagnuje, kým prvé mláďa nie je dostatočne veľké, aby častejšie opúšťalo vak. Približne o dva týždne sa spúšťa vývin druhého embrya, ktoré sa rodí asi po troch týždňoch a takisto dokončuje vývin v matkinom vaku. Matka sa krátko po pôrode znovu pári.

Samica kengury máva preto často súčasne jedno nevyvinuté embryo v maternici, novonarodené mláďa vo vaku a väčšie, ale ešte neodstavené mláďa, ktoré sa do vaku už nezmestí. V rámci radu vačkovcov-od vakomyši štvorprstej a akútne ohrozeného numbata pásavého, ktorých mláďatá sa pevne prichytávajú matky na srsti na bruchu, až po bandikuta, ktorého vak má otvor smerujúci dozadu, ako je to vlastne u väčšiny vačkovcov-sú kengura červená a kengura veľká najväčšími zástupcami. Samčie jedince kengury červenej dosahujú veľkosť do 1,60 metra a hmotnosť 90 kilogramov.

Samice sú asi o štvrtinu menšie. Chvost majú veľký približne meter. Srsť kengury červenej, rozšírenej predovšetkým vo vnútorných častiach Austrálie, je červenohnedá. Kengura veľká má hnedošedú srsť a úplne osrstenú časť nosa, ktorú iné druhy majú holú. Samce dorastajú do dĺžky až 1,40 metra. Vďaka neobyčajne silným zadným končatinám, ktoré u samcov často slúžia aj ako zbrane v súbojoch a rivalmi, dôkazu kengury veľké robiť až desať metrov dlhé a tri metre vysoké skoky, pričom na úteku vyvinú rýchlosť 40 km/h a medzitým často bleskovo zmenia smer.

Tropické horské lesy pobrežných oblastí severovýchodneho Queenslandu a Novej Guiney sú domovom kengúr rodu Dendrolagus, ktorých sa vyskytuje sedem druhov. Dĺžka ich tela je 0,95 metra až 1,90 metra. V porovnaní s kengurami žijúcimi na zemi zadné nohy stromových kengúr sú o niečo kratšie, vďaka silným pazúrom na predných končatinách sa ľahko prichytia na konároch. Sú schopné preskočiť z konára na konár až desať metrov a zoskočiť na zem z výšky dvadsiatich metrov. Živia sa listami, púčikmi a plodmi.
 
Galéria k článku [1]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.