Droždie, ktoré sa pri pečení chleba používa na kysnutie cesta, obsahuje neškodný jednobunkový organizmus, ktorý sa v teple a vlhku rýchlo množí. Najlepšie kysne chlieb a pečivo z pšeničnej múky, pretože keď sa táto múka premiesi s tekutinou, lepok nasiakne vodou a dodá cestu pružnosť. Kysličník uhličitý, ktorý sa tvorí pri kvasení, nemôže z cesta unikať a vytvára v ňom bublinky – preto je chlieb taký kyprý.

Okrem pšeničnej múky s vysokým obsahom lepku sa na múku rozomieľajú aj ďalšie druhy obilia, napríklad raž. Tie však obsahujú menej lepku, takže sa v ceste nezachytí toľko plynových bubliniek. Chleby z týchto druhov múky sú ťažšie a hustejšie. Chlebové cesto sa dáva kysnúť s prísadou vody, mlieka, alebo ich zmesi. Droždie sa v tekutine rozpustí a v tejto podobe sa rozptýli do múky.

Vo vyspelých krajinách sa dnes chlieb zvyčajne pečie vo veľkom a okrem múky, tekutiny a droždia obsahuje ešte ďalšie prísady : tuk, konzervačné látky, soľ, emulgátory a niektoré biele druhy aj potravinárske bielidlá. Soľ sa do cesta pridáva pre chuť a aj preto, že posilňuje pôsobenie lepku a cesto je potom vláčnejšie. Pomerne vysoká hladina soli vo väčšine kupovaných chlebov je popri prítomnosti lepku druhým možným nedostatkom z hľadiska výživy. Podľa odborníkov nepredstavujú tuky, ktoré sa pridávajú do chleba, nijaké zdravotné nebezpečenstvo, pretože sa používajú len v malom množstve. Väčšinou ide o rastlinné oleje, ktoré zvyšujú pružnosť cesta. To potom v sebe udrží viac bubliniek a hotový chlieb je väčší a ľahší.

Vráťme kultúru na náš jedálny lístok, kultúru pečenia a konzumácie chutného a zdravého chleba. Nech aj naše deti raz budú rozprávať svojim vnúčatám, že práve ten náš chlieb bol najlepší na svete. Nech rozprávajú o chlebe s úctou, ktorá mu právom náleží, lebo chlieb nie je len bežná potravina ale aj symbolom užívania si plodov svojej práce a symbolom radosti zo života.