Muchotrávka červená

Klobúk/Plodnica:
Klobúk má 100-200 mm v priemere, najprv je takmer guľovitý, potom klenuto polguľovitý a napokon plocho rozprestretý až celkom plochý. V dospelosti býva na okraji ryhovaný, s pokožkou šarlátovočervenou alebo červenopomarančovou, zriedkavo aj pomarančovožltou, pokrytou belavými alebo žltkastými bradavkami. Bradavky po daždi miznú a potom býva klobúk hladký, za vlhkého počasia slizký, za sucha lesklý.

Hymenofor:
Lupene sú 6-12 mm široké, bruchaté, husté, biele, krémové alebo krémovožltkasté, pri hlúbiku takmer voľné.

Hlúbik:
Hlúbik je 80-220 mm dlhý a 10-35 mm hrubý, valcovitý, hore užší, dolu širší, zakončený zdurenou guľovitou alebo mierne zahrotenou hľuzou, ozdobenou niekoľkými sústrednými pásmi bradaviek, ktoré sú zvyškom plachtičky. Je biely, zriedkavo slabo žltkastý, jemne vločkatý alebo od rozpukanej pokožky hlúbika silne šupinatý. Najprv býva plný, neskôr rúrkovite dutý. V hornej tretine má veľký mohutný biely alebo žltkastý prsteň.

Dužina:
Dužina je celá biela, iba pod pokožkou klobúka je asi v hrúbke 1 mm zlatožltá. Vôňu má nevýraznú, chuť sladkastú.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je biely.

Ľudové názvy:
muchotrávka, mucholapka, muchomôrka, mušárka, mucharka, muchačka, hadačka

Výskyt:
Výskyt a rozšírenie. Muchotrávka červená rastie od augusta do novembra v ihličnatých aj v listnatých lesoch, a to dosť hojne. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule, ale i v severnej Afrike a v Austrálii.


Je to najkrajšia huba našich lesov a pozná ju takmer každé dieťa, keďže sa často objavuje aj v rozprávkových knižkách ako dekoratívny prvok v ilustráciách lesných zátiší. Škoda len, že smrteľne jedovatá muchotrávka zelená - Amanita phalloides nemá takú širokú popularitu. To, že je muchotrávka červená jedovatá, vie každý hubár. Jej jedovatosť sa často aj preceňuje, čo však nie je na škodu. V skutočnosti je však oveľa menej nebezpečná, ako niektoré iné jedovaté muchotrávky alebo iné jedovaté lupeňovité huby.

Poznámka. Okrem muchotrávky červenej rastie u nás zriedkavo aj jej príbuzná muchotrávka kráľovská Amanita regalis. Všetky vonkajšie znaky má rovnaké ako muchotrávka červená, líši sa od nej iba tmavohnedou farbou klobúka a okrovožltkastými bradavkami na klobúku. Rastie v smrekových lesoch, najčastejšie vo vyšších polohách. Má podobné jedovaté účinky ako muchotrávka červená.