Slávny americký sen.
Kto by ho nechcel zrealizovať. Vlastniť niekoľko miliónovú vilu, prvotriedne auto, zastávať skvele platené pracovné miesto, mať krásnu manželku a úspešné deti so zabezpečenou budúcnosťou. Alebo sa presadiť, zbohatnúť, byť jednoducho šťastný a milovaný. Amerika bola odjakživa magnetom pre prisťahovalcov, ktorí chceli za oceánom začať novú etapu svojho života. Amerike (na mysli mám samozrejme Spojené štáty americké) prischol pamätný prívlastok – krajina neobmedzených možností, ktorý nahradil archaické prívlastky ako: osudová krajina alebo krajina hojnosti.
Výraz americký sen má zaujímavé historické pozadie. Tento termín vytvoril James Truslow Adams, ktorý ho vo svojej knihe The Epic of America z roku 1931 označil ako: „Sen o krajine, v ktorej by mal byť život lepší, bohatší a plnší s možnosťou pre každého jedinca podľa jeho schopností a cieľov. Tento sen je ťažké správne podať európskym vyšším vrstvám. Dokonca aj mnohí z nás sa stali nedôverčivými a apatickými. Nie je to sen o drahých autách a vysokých platoch, ale skôr o spoločenskom poriadku, v ktorom každý muž a každá žena bude môcť dosiahnuť najvyššie méty. Samozrejme vzhľadom na prislúchajúce predpoklady. Každý bude zároveň uznávaným druhými za kvality, akými disponuje. Bez ohľadu na to, čo náhodné okolnosti jeho existencie a spoločenského postavenia určujú.(1)“ Dnes už táto definícia nie je príliš aktuálna. Viac sa k pravde približuje charakteristika, ktorú som načrtol v úvode.
Honba za notoricky známym americkým snom neušla pozornosti americkým filmárom. Tí sa na danú tematiku nepozreli vždy ružovými okuliarmi. Náznaky tejto témy sa nachádzajú pomaly v každom treťom hollywoodskom filme. Spravidla ide o outsiderov s veľkými snami, ktorí majú minimálne alebo priemerné šance na dosiahnutie svojho cieľa.
Karierizmus americkej spoločnosti, zameranej na dosahovanie cieľov a úspechov, sa stal fenoménom. Typická honba za prácou, úspechom či peniazmi je pre ambicióznych Američanov viac než príznačná. Dobrým príkladom je mierne trpká komédia Šťastie na dosah, inšpirovaná skutočným príbehom. Will Smith sa ako Chris Gardner musí pretĺkať životom 80. rokov. Hlavného hrdinu kvôli ťažkej finančnej situácií opúšťa zničená a utrápená manželka. Necháva ho napospas osudu samého s päťročným synom Christopherom. Čoskoro prichádzajú o strechu nad hlavou a stávajú sa z nich bezdomovci. Chris si vzápätí zaumieni dostať sa z úplného dna na samotný vrchol. Vidinu úspechu vidí v maklérskom, šesť mesiacov trvajúcom kurze. Na jeho konci sa z dvadsiatich adeptov vyberie iba ten najlepší. Napriek biednym životným podmienkam a obrovskému risku sa tohto kurzu zúčastňuje, v čom môžeme vidieť hyperbolickú zidealizovanú cestu za americkým snom. Chris si mohol nájsť pokojne nejaké podradnejšie zamestnanie, vďaka ktorému by sa ako-tak pozviechal, splatil dlhy, vrátil do pôvodného bytu a potom by si eventuálne vymedzil vyššie méty. A ešte raz podotýkam, tento príbeh nie je výtvorom Hollywoodu. Scenár napísal sám život.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští. To platí aj pre prežívanie amerického sna, čo akcentuje oscarová Americká krása. Mendesova prvotina bez akýchkoľvek zábran nakukuje za múry jedného krásneho domu a do duší krásnych ľudí, odvážne naštrbuje navonok idylický život usporiadanej americkej rodiny a dáva americkému snu naozaj zabrať. Rodina Lestera Burnhama zosobňuje všetky (v úvode spomínané) aspekty prototypu ideálneho života. Nič však nie je tak, ako sa navonok zdá. Usmievavá spokojná tvár na verejnosti je len falošnou zásterkou vážnych rodinných problémov. Manželia prechádzajú krízou stredného veku. Manžel (Kevin Spacey) je pod papučou uhundranej a vždy „nafintenej“ pani domu (Annette Bening), trpiacej komplexom dokonalosti. Životom znechutený Lester začína pokukávať po „mladšom mäsku“, čomu prispôsobuje i svoju fyzickú kondičku. Chce začať nový, skutočne naplňujúci život podľa vlastných predstáv. Podobne nešťastná je utiahnutá dospievajúca dcéra Jane, túžiaca po skutočnej láske a po tom, aby sa mala komu zdôveriť o svojich problémoch a ozajstných snoch.
Malé deti atmosférou značne pripomínajúce Americkú krásu podobne odhaľujú intímne rodinné ťažkosti hlavných postáv. Či je to pachtenie za kariérou (Kathy), túžba po detstve (Brad), novej známosti (Sarah) alebo sexuálnom dobrodružstve (Richard). Drvivá väčšina z nich americký sen žije a ani si to neuvedomuje. Vždy im niečo chýba ku šťastiu. Alebo si to iba my myslíme, že americký sen je taký úžasný? Viac - či menej materialistický? Rodina, auto, dom – musí práve táto triáda zabezpečiť bezproblémový, úsmevný a šťastný život?
Rekviem za sen predostiera osudy a sny štyroch hrdinov. Bohužiaľ, v ich prípade ostalo iba pri snívaní. Trojica mladých postáv, závislých od drog, sníva o úspechu. Na druhej strane, snívanie Sary Goldfarbovej je nevinné a čisté. Osamelá vdova by sa rada dostala do svojej obľúbenej zábavnej televíznej show. Sara začína v konských dávkach užívať amfetamíny aby schudla do svojich starých červených šiat a excelovala tak v spomínanej televíznej show. Vybrali ju totiž do priameho prenosu. Sarin syn Harry spolu s priateľkou Marion chcú zasa zbohatnúť, uzavrieť manželstvo a otvoriť si obchod. Ich blízky priateľ Tyrone sníva o podobnom bezstarostnom živote plnom pôžitkov, peňazí, zábavy a o peknej manželke. Cestu k tomuto úspechu si však začali sekať značne nesprávnym spôsobom – predávaním drog. Posadnutosť či závislosť. Cesta spočiatku príjemná a lákavá, neskôr dlhá a kľukatá so strmým spádom na konci. Tak by sa dali charakterizovať cesty hlavných hrdinov. Sledovanie televízie či užívanie drog. Aký je rozdiel, keď každá závislosť vedie do záhuby bez možnosti návratu? Počas leta započaté sny sa v zime celkom rozplynuli. Pochovávanie snov je sprevádzané iba smutným rekviem za sen...
Keď som v úvode spomínal emigrantov, nemožno vynechať tých, ktorí to po príchode do Ameriky dotiahli veľmi ďaleko. Reč je najmä o gangstroch. Spomeniem malého Vita Andoliniho (Krstný otec II). Pred istou smrťou musel utiecť z rodnej Sicílie do New Yorku a tam začal nový život ako Vito Corleone. Menej výrazne sa motív amerického sna objavuje i v Zjazvenej tvári z roku 1983 (Al Pacino ako kubánsky prisťahovalec Tony Montana), tá však čerpá námet z rovnomenného originálu Howarda Hawksa z roku 1932. Výraznejší motív zase nájdeme v Leoneho epose Vtedy v Amerike (postava Maxa v podaní Jamesa Woodsa). Všetky tri postavy si splnili i odžili svoj americký sen. Zaužívaná schéma vypracovania sa z nuly na „niekoho“ je pre gangsterský žáner typická. Na tomto pôdoryse pracuje pomerne veľa žánrových filmov (Mafiáni).
