Začiatkom útleho veku

Reč dieťaťa sa skladá iba z niekoľkých, približne 20 až 30 výrazov. Je to štádium tzv. jednoslovnej reči. Dieťa sa ešte nevyjadruje vetami, ale len jednotlivými slovami. Do konca druhého roku jeho slovník narastie asi na 300 slov, prevažne podstatných mien a slovies. Dieťa už tvorí jednoduché vety, ktorými sa pokúša vyjadriť svoje želania, city a predstavy. Skladba viet je primitívna, s gramatickými chybami, nesprávnym slovosledom i chybami výslovnosti.
Ku koncu obdobia, do troch rokov, tvorí už slovná zásoba dieťaťa asi 1000 výrazov. Pribúdajú slovesá, výrazne narastá aj počet prídavných mien. Pomaly pribúdajú aj ostatné častice reči – príslovky, predložky, spojky.

Narastajúca jazyková skúsenosť prispieva aj k zdokonaľovaniu gramatickej stavby reči. Na základe rečového vzoru, ale aj analogickým spôsobom usudzovania, dieťa zdokonaľuje svoje vyjadrovanie a tvorí si nové, nezvyčajné jazykové útvary. ( „plakať“ – tvorí aj výraz „plakám“ ).
Medzi typické chyby patrí najmä prešmykovanie hláskových skupín ( „paplej“ namiesto papier ) , vynechávanie hlások, resp. skracovanie slov ( „pončka“ namiesto polievočka).
Rečový vývin neprebieha u všetkých detí rovnako. Všeobecne sa konštatuje rýchlejší rozvoj reči u dievčat než u chlapcov.
Vývin reči dieťaťa významne ovplyvňujú rôzne podmienky:Kvalitný rečový vzor a dostatok možností na rečovú komunikáciu najmä s dospelými osobami.
Nedostatočné jazykové kontakty spôsobujú zaostávanie v reči a ochudobňujú aj vývin myslenia ( zanedbané výchovné podmienky, hospitalizmus, deprivácia ).

Na konci útleho veku dosahuje rečový rozvoj dieťaťa takú úroveň, že mu umožňuje dohovoriť sa s okolitými osobami, primeranou formou im vyjadriť svoje potreby, city a myšlienky.

4. Spoločenské vzťahy dieťaťa

City dieťaťa vznikajú predovšetkým pôsobením podnetov, ktoré súvisia s uspokojením jeho potrieb. Vývinovým potrebám dieťaťa útleho veku zodpovedá silná citová väzba na blízke osoby, najmä matku, členov rodiny.
Materiálnym základom rozvoja citov je dozrievanie špecifických častí nervovej sústavy a žliaz s vnútornou sekréciou.
Na začiatku útleho veku možno už u dieťaťa identifikovať jednotlivé základné kvality citov pozitívnych i negatívnych, i keď len v hrubej, málo členenej podobe, ktoré sa rýchle rozvíjajú.
Medzi vývinovo najstaršie citové kvality patrí strach, evidentný už u dojčaťa.

Na začiatku útleho veku sú častým podnetom strachu najmä intenzívne podnety zvukové - ( krik, hluk ), podnety pohybové – ( náhla zmena polohy ), resp. zrakové –    ( veľké neznáme predmety ). Neskôr sa už začína uplatňovať „naučený strach“ : dieťa sa bojí predmetov, ktoré mu pripomínajú nepríjemné zážitky a skúsenosti.
S rozvojom predstavivosti pribúda strach z neskutočných nebezpečenstiev – vecí, zvierat, ľudí z rozprávok, obrázkov, televízneho vysielania. Naproti tomu dieťa si nedostatočne uvedomuje reálne nebezpečenstvá.

Zlosť sa uplatňuje pomerne skoro, najmä ako reakcia na obmedzovanie spontánnej aktivity dieťaťa, resp. na neúspech v konaní. V útlom veku býva zlosť značne frekventovanou citovou kvalitou.

V pomerne diferencovanej podobe sa už prejavuje aj radosť ako cit sprevádzajúci príjemné zážitky dieťaťa. Čoraz viac sa zdrojom pozitívnych citov stávajú sociálne podnety – kontakt s ľuďmi, potešenie z ich prítomnosti, možnosť aktívnej kooperácie s nimi. Ich prostredníctvom sa city dieťaťa prehlbujú, upevňujú, nadobúdajú vyššiu úroveň i širšiu škálu zážitkov. Citové prežívanie u staršieho batoľaťa sa neobmedzuje len na strach, zlosť a radosť. Uplatňujú sa v ňom aj mnohé ďalšie citové kvality – spokojnosť, nespokojnosť, veselosť, nežnosť, žiarlivosť, hanblivosť, smútok a iné.

V útlom veku majú pre dieťa rozhodujúci význam sociálne city. Viažu sa predovšetkým na blízke dospelé osoby. Takéto citové kontakty, sprevádzané láskavým zaobchádzaním, nežnosťou, starostlivosťou, sú základnou potrebou dieťaťa a nevyhnutnou podmienkou jeho psychickej rovnováhy a životnej istoty. Ich nedostatok, obmedzovanie, násilné prerušovanie takýchto citových vzťahov, strata milovanej osoby, odlúčenie od nej môžu vážne ohroziť celkový psychický vývin dieťaťa.
Dieťa, ktoré vyrastá v citovo podnetnom prostredí, má k dispozícii pozitívne modely sociálneho správania, je vyrovnanejšie, pokojnejšie, ľahšie nadväzuje kontakty s inými osobami, dospelými i seberovnými.