Koncom tretieho roka pribúda nový druh tzv. vyšších citov: poznávacie – uplatňujú sa v prežívaní radosti z nových informácií, v záujme o poznanie, estetické – vyjadrujú zážitky krásna z rôznych vnímaných podnetov ( obrázok, šaty, hudba, pieseň, rozprávka ), morálne – odrážajú vzťah dieťaťa k základným kvalitám dobré a zlé a podnecujú k ich hodnoteniu.
Vzťahy dieťaťa k prostrediu, k osobám, veciam a javom sa vyznačujú niekoľkými typickými vlastnosťami:
A. Nízkou trvanlivosťou
Dieťa je v útlom veku značne vzrušivé, city uňho rýchlo vznikajú i zanikajú, prechádzajú z jednej kvality do opačnej ( z plaču do smiechu, z hnevu do veselosti ). Je podmienená špecifickosťou funkcií nervovej sústavy, prevahou podkôrových reakcií nad kôrovými, ako aj nerozvinutosťou uvedomenejších foriem správania dieťaťa.
B. Veľkou expresívnosťou
Citové prežívanie sprevádzajú výrazné až búrlivé vonkajšie prejavy. Sprevádza ich mimika, gestikulácia, zvukové prejavy ( krik, plač, skákanie, kopanie ), primerané kvalite citu. Vonkajšie prejavy sú podmienené osobitosťami temperamentu, výchovou i celkovou spoločenskou vyspelosťou dieťaťa.
C. Ovplyvniteľnosťou
City dieťaťa ľahko podliehajú citovým prejavom iných osôb blízkeho prostredia. Na citové stavy dieťaťa silne vplývajú citové vlastnosti vychovávateľa. Jeho náladovosť, nervozita vyvolávajú u detí napätie, neistotu, strach a naopak, vyrovnanosť a veselosť pedagóga vyvolávajú pokojnú atmosféru aj v detskom kolektíve.
5. Sebauvedomovanie a osamostatňovanie
V priebehu útleho veku sa rozvíjajú prvé formy uvedomeného správania dieťaťa, sú významnou súčasťou formovania jeho osobnosti.
Dieťa prehlbuje svoje poznatky nielen o okolitých veciach a javoch, ale aj o sebe samom. Dieťa si začína formovať určitý obraz o sebe samom, uvedomovať si seba. Sebauvedomovanie úzko súvisí s procesom osamostatňovania. Dieťa nachádza potešenie v zdôrazňovaní a uplatňovaní seba. Sebauvedomovanie aktivizuje vôľové procesy a podmieňuje ich rozvoj. Uplatňuje sa aj v reči dieťaťa častými formuláciami "ja sám", "ja chcem".
Typickou reakciou dieťaťa na obmedzujúce vplyvy prostredia býva v tomto veku negativizmus. Dieťa prudko odmieta požiadavky dospelých energickým "nie!", "nechcem!", "nebudem!". Pozitívne utváranie sebauvedomovania účinne napomáha konfrontácia vlastných možností s inými deťmi.
Vzdorovitosť, negativizmus
V útlom veku treba považovať za prirodzený vývinový jav, za výsledok pôsobenia nových funkcií. Miera vzdorovitosti závisí od nervovo-psychického uspôsobenia, temperamentových osobností aj od aktuálneho telesného a psychického stavu dieťaťa. Rovnako ju však ovplyvňuje aj sociálne prostredie, postoje dospelých, zaobchádzania s dieťaťom, úroveň porozumenia a starostlivosti, ktorá sa mu poskytuje. Medzi podnety, ktoré stupňujú a posilňujú vzdorovistoť, patrí tak rozmaznávajúca, ako aj príliš prísna výchova, spojená s neúmerným obmedzovaním aktivity a samostatnosti.
Zdravý rozvoj sebavedomia, aktivity, samostatnosti – týchto základných elementov osobnostnej štruktúry dieťaťa – vyžaduje vyrovnané, pokojné, ale dôsledné výchovné pôsobenie s primeranými nárokmi na schopnosti sebaregulácie. Treba však mať na zreteli, že privysoké nároky na vôľové funkcie dieťaťa, na sebaovládanie, sú spojené so značným rizikom preťažovania nervovej sústavy.
Uvedomovanie seba pôsobí v psychike dieťaťa ako významný motivačný činiteľ. Narastajúca samostatnosť spôsobuje, že na konci útleho veku je dieťa v základných úkonoch sebaobsluhy v podstate už nezávislé od cudzej pomoci.
