6. Hra
Najfrekventovanejším typom sú hry pohybového rázu. Dieťa behá, skáče, prelieza, nachádza záľubu v rytmizovanom pohybe podľa rečňovaniek alebo spevu. Aktuálne sú aj organizované pohybové hry so spevom, ktoré majú určité pravidlá, napr. kolo, kolo mlynské, Zajačik v jamôčke, Eliška atď. Vhodným doplnkom hier sú pohybové hračky, ktoré možno ťahať, tlačiť, voziť ( vozíky, zvieratká na kolieskach, autíčka, fúriky atď. ), resp. mechanicky uviesť do pohybu ( hračky na ťahanie ). Koncom útleho veku sa už dobre uplatňuje aj šliapacie auto, trojkolka, kolobežka.
V manipulačný hrách obsah tvorí narábanie, experimentovanie s rôznymi vecami, s ktorými prichádza dieťa do styku - otváranie, zatváranie, vyťahovanie, zasúvanie, stláčanie, zapínanie, prevracanie atď.
Na vyššej úrovni sa manipulačná činnosť uplatňuje v napodobivých hrách, typických pre staršie batoľatá. Dieťa tu už predmety účelne a zmysluplne využíva podľa toho, ako to odpozorovalo vo svojom prostredí. Ide mu v prevažnej miere len o samotnú činnosť, nie o vzťahy, ktoré z nej vyplývajú.
Celkove o hrách v útlom veku platí, že sú rušné a pohyblivé. Nevyhnutným doplnkom hier sú hračky. Hračka tvorí materiálne centrum hrovej aktivity.
Hra sa stáva sociálnou činnosťou, jej spoločenský charakter je čoraz výraznejší. Na začiatku útleho veku niet ešte skutočnej hrovej kooperácie medzi deťmi. Deti nedokážu nadviazať súčinnosť, hrajú sa vedľa seba, nie spolu. V treťom roku je už komunikácia častejšia.
7. Psychologické podmienky optimálneho vývinu dieťaťa v kolektívnom zariadení
Význam predškolského zariadenia pre vývin dieťaťa:
Prvým sociálnym prostredím dieťaťa je rodina. Je prvým zdrojom jeho sociálnej skúsenosti. Poruchy v rodinných vzťahoch môžu narušiť citovú rovnováhu dieťaťa a aj trvale poškodiť jeho psychický vývin. Rodina má hlavnú spoločenskú zodpovednosť za vývin dieťaťa od jeho narodenia až po dospelosť . Od prvých rokov života je osobitne aktuálny najmä vplyv predškolského zariadenia. Realizuje sa v nej čoraz viac zdôrazňovaná potreba včas, systematicky a cieľavedome pôsobiť na dieťa, čo zodpovedá narastajúcej diferenciácii nárokov dieťaťa i nárokov spoločnosti na jeho rozvoj.
Je plnohodnotnou výchovnou inštitúciou, ktorá organicky dopĺňa rodinnú výchovu.
Špecifickosť predškolského zariadenia utvárajú nasledujúce charakteristické podmienky:
Pôvod, vznik predškolského zariadenia- je to umelo vytvorená inštitúcia, vzniká úradným, administratívnym rozhodnutím a postupom na rozdiel od prirodzeného, spontánneho vzniku rodiny. Aj osoby, ktoré sa stretávajú v tomto zariadení, sú si cudzie, nespájajú ich nijaké predbežné citové, biologické ani spoločenské vzťahy.
Sociálna štruktúra: Predškolské zariadenie je väčší spoločenský útvar než rodina, zahrňuje niekoľko desiatok (resp. i niekoľko sto členov). Uplatňuje sa tu väčšia homogénnosť skupín z hľadiska veku i vývinovej úrovne.
Úroveň pôsobenia na dieťa. V predškolskom zariadení sa uskutočňuje odborná, cieľavedomá, systematická, kolektívna výchova. Výchovou uskutočňujú osoby s odbornou profesiovou prípravou. Odborný charakter výchovy v predškolskom zariadení je výrazný najmä v porovnaní s prevažujúcim živelným, citovo podmieneným pôsobením rodiny.
Predškolské zariadenie má za cieľ zabezpečiť všestranný harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa. Jeho úlohou je otvárať také podmienky, ktoré by optimálne zodpovedali tomuto cieľu.
Hlavným kritériom pri posudzovaní kvality životného prostredia je kontinuita jeho podmienok s vývinovými potrebami dieťaťa. Uspokojovanie potrieb je podmienkou napredovania, posúvania vývinu na najvyšší stupeň. Naopak, neuspokojené potreby bránia vzniku nových, vyšších potrieb, čím vývin spomaľujú, brzdia.
Životné potreby dieťaťa možno zhruba rozdeliť na biologické ( telesné, organické ) a psychické. Do prvej skupiny patrí jedlo, spánok, pohyb, t. j. činnosti, ktoré zabezpečujú telesnú rovnováhu, pozitívny zdravotný stav dieťaťa. Kategória psychických potrieb je diferencovanejšia, predstavuje širokú škálu činností nevyhnutných na ich uspokojovanie. Biologické a psychické potreby úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Uspokojená biologická potreba vyvoláva pozitívny psychický stav.
Medzi najnaliehavejšie psychické potreby dieťaťa v útlom veku patrí najmä potreba citových podnetov a potreba aktívnej sebarealizácie.
Najvýdatnejším zdrojom citových podnetov je pre dieťa kontakt s dospelými osobami
