Citová neuspokojenosť zhoršuje psychickú i fyzickú kondíciu dieťaťa a pri dlhšom trvaní môže prerásť až do patologickej podoby citovej deprivácie ( strádania ) alebo vyústiť do rôznych nežiadúcich osobných kvalít, ktoré sťažujú ďalší spoločensko-morálny rozvoj dieťaťa ( agresivita, citová tuposť ).

Základná požiadavka - Aby činnosti denného programu boli príťažlivé, zaujímavé a vykonávali u dieťaťa pozitívne citové zážitky. Životné prostredie musí dieťaťu poskytovať dostatočné podmienky na hru ( priestor, čas, materiálne prostriedky ). Práve tak v rôznych iných činnostiach je žiaduce uplatňovať čím viac hrových prvkov.

Potreba aktívnej sebarealizácie priamo nadväzuje na aktuálne štádium rozvoja osobnosti v druhej polovici útleho veku. Prejavuje sa špecifickou zameranosťou na také činnosti, ktoré umožňujú uplatňovať samostatnosť, programovať svoju činnosť, určovať si vlastné ciele i dosahovať ich.

Bohaté možnosti sebarealizácie poskytujú dieťaťu najmä hry podľa vlastnej voľby, pohybové činnosti, pobyt vonku i zamestnanie, ktoré sú preň aj príležitosťou osvojovať si skúsenosti, učiť sa. Konflikt je vyhranene sociálny jav. Je stretnutím protichodných potrieb aj odlišných náhľadov rôznych osôb na riešenia tej istej otázky. V útlom veku, vzhľadom na prevažujúcu impulzívnosť a nízku úroveň sebaregulácie detí, je frekvencia konfliktových situácií značne vysoká.

Konflikty
Ich prežívanie a riešenie sú pre dieťa náročnou situáciou, často nad jeho psychické možnosti. Konfliktovosť je v detskom spoločenstve tým väčšia, čím menej dospelá osoba pomáha pri ich riešení. Z psychologického a pedagogického hľadiska sú nežiaducim javom, ktorý treba redukovať na minimálnu mieru. Je aj príležitosťou na rozvíjanie vôľových vlastností, samostatnosti, základných spoločensko-morálnych návykov. Možno teda pripustiť aj istú pozitívnu účinnosť konfliktových situácií. Podnecujú utváranie takých vlastností, ktoré by v inej situácii dieťa nezískalo: schopnosť riešiť problémy, brať ohľad na iných, dohodnúť sa a pod. Úroveň odolnosti jednotlivca voči záťažovým podnetom sa vymedzuje pojmom frustračná tolerancia, resp. tolerančná hranica.

Príčiny konfliktových situácií: Vek a pohlavie: konštatuje sa, že v istých vývinových štádiách sú konflikty častejšie, napr. koncom útleho veku, v puberte. Celkove vyššia konfliktovosť je evidentná u chlapcov, a to až o 25% v porovnaní s dievčatami.

Individuálne nervovo-psychické vybavenie: s typom temperamentového uspôsobenia súvisí aj rozdielnosť predpokladov a možností regulácie vlastného správania. Iné možnosti má cholerik, iné flegmatik. Nie sú zanedbateľné ani krátkodobé vplyvy, napr. vyčerpanosť, únava, choroba, ktoré zvyšujú citlivosť na konfliktové podnety.

Časový faktor - Výskumy potvrdzujú závislosť agresívneho správania a konfliktov od času v rámci týždňa. Od začiatku ku koncu týždňa klesá frekvencia konfliktov v predškolských zariadeniach.
Obsahová náplň činnosti, ktorú deti vykonávajú: pri zaujímavej, príťažlivej činnosti je konfliktovosť nižšia ako pri bezobsažných, jednotvárnych činnostiach.

Osobnosť pedagóga - Priveľká autoritatívnosť pedagóga zvyšuje napätie v detskej skupine, a tým aj predpoklady vzniku agresívneho správania a konfliktov. Vyrovnaný, pokojný prístup pedagóga redukuje konfliktové situácie.

Počet detí v skupine - S narastajúcim počtom detí sa zvyšuje napätie, redukujú sa možnosti uspokojovania individuálnych potrieb detí. Z toho vyplýva aj zvýšená frekvencia konfliktov. Pedagóg okrem svojho citlivého, taktného prístupu k deťom môže vhodnými drobnými organizačnými zásadami upravovať situáciu tak, aby sa konfliktom predchádzalo.