8. Problémy adaptácie v novom prostredí
Vstup do predškolského zariadenia je pre dieťa dôležitou zmenou, ktorá hlboko zasahuje do jeho psychiky a kladie značné nároky na jeho správanie. Musí si utvoriť nové spôsoby správania, zmeniť celé systémy svojich doterajších reakcií tak, aby zodpovedali podmienkam nového životného prostredia. V subjektívnom prežívaní dieťaťa novosť jeho životnej situácie zvýrazňujú najmä tieto skutočnosti: Odlúčenosť od najbližších osôb a od intímnosti rodinného prostredia, konfrontácia s neznámym materiálnym i spoločenským prostredím, zmena spoločenského postavenia dieťaťa – stáva a jedným z mnohých, obmedzuje sa individuálna pozornosť voči nemu zo strany dospelého, zmena v organizovaní života i vo formách sociálnej komunikácie.
Čím sú podmienky v predškolskom zariadení kvalitnejšie, tým rýchlejšie a ľahšie prebieha proces adaptácie. Vo všeobecnosti platí, že dĺžka času nevyhnutného na to, aby sa dieťa vyrovnalo s novou životnou situáciou, je podmienená viacerými životnými okolnosťami: vekom, individuálnymi vlastnosťami, vplyvmi predchádzajúceho prostredia, ako i konkrétnymi podmienkami nového prostredia, najmä sociálneho.
Nízka úroveň samostatnosti, priveľká citová závislosť od osôb z rodinného prostredia, najmä od matky, sťahuje adaptáciu. Preto tu zohráva významnú úlohu vek dieťaťa: narastajúca intelektová vyspelosť ( chápanie rozumovej argumentácie ), väčšia potreba samostatnosti, rastúce nároky na súčinnosť s vrstovníkmi spôsobujú, že staršie dieťa ( 3-4 ročné ) sa adaptuje spravidla bez väčších ťažkostí. Podľa viacerých výskumov najťažším, ba až krízovým obdobím adaptácie je pre dieťa druhý rok života.
Celkový priebeh adaptácie ovplyvňujú aj individuálne povahové vlastnosti dieťaťa: jeho celková spoločenskosť, prispôsobivosť, citlivosť atď. Adaptáciu sťažuje napríklad aj príliš úzkostlivá, prehnane starostlivá rodinná výchova, obmedzujúca aktivitu dieťaťa. Naopak, dôslednejšie usmerňovanie dieťaťa k samostatnosti už v rodine mu veľmi uľahčí prispôsobovať sa novým požiadavkám v predškolskom zariadení.
Ťažkosti adaptácie charakterizuje množstvo negatívnych prejavov: plač, smútok, skleslosť, precitlivenosť, vzdorovitosť, agresivita, ale aj narušenie už utvorených, upevnených návykov ( napr. dieťa sa začne pomočovať ), poruchy spánku, nechutenstvo, poruchy trávenia atď. Uvedené prejavy môžu mať rôznu intenzitu a trvanie. Môžu vyústiť i do trvalejších neurotických reakcií, ktoré svedčia o neschopnosti jednotlivca vyrovnať sa so záťažovou situáciou.
Znakom prispôsobenosti ja nadobudnutie pozitívneho vzťahu k novej situácii, stotožnenie sa s ňou. Nežiadúce prejavy sa postupne strácajú, dieťa znovu nadobúda psychickú rovnováhu, telesná kondícia i jeho správanie sa normalizujú.
V celkovom procese adaptácie pripadá rozhodujúca úloha najbližším dospelým, rodičom a pedagógom predškolského zariadenia. Zvyšujú sa nároky na ich porozumenie dieťaťu, na citlivé, trpezlivé, a láskavé zaobchádzanie s ním i na zvýšenú individuálnu pozornosť po celý deň.
