1. Všeobecná charakteristika obdobia
2. Telesný a pohybový vývin
3. Psychický a sociálny vývin
Poznávacie procesy
4. Spoločenské vzťahy dieťaťa
5. Sebauvedomovanie a osamostatňovanie
6. Hra
7. Psychické podmienky optimálneho vývinu dieťaťa v kolektívnom zariadení
Význam predškolského zariadenia pre vývin dieťaťa
8. Problémy adaptácie v novom prostredí
9. Detské zlozvyky
10. Nočné sny
Obdobie batoľaťa – útly vek
1. Všeobecná charakteristika obdobia
Chôdza umožňuje dieťaťu lokomociu, samostatné premiestňovanie v priestore. Reč otvára dieťaťu možnosť medziľudskej komunikácie – chápať reč iných, vyjadrovať vlastný obsah vedomia, potreby, city, myšlienky, napája ho na spoločnú kultúru.
Chôdza a reč podstatne menia správanie i prežívanie človeka. Bohatšia sociálna skúsenosť ovplyvňuje rozvoj sebauvedomovania, prispievanie k postupnému osamostatňovaniu dieťaťa. Výrazne sa uplatňuje napodobňovanie, ktoré je osobitnou formou sociálneho učenia.
2. Telesný a pohybový vývin
Charakterizuje výrazné narastanie výšky a hmotnosti ( asi o 17- 18 cm, cca o 4 kg ). Rozširuje sa hrudník, brušné dýchanie sa nahrádza hrudným, silnejú bedrové časti chrbtice, mohutnie svalstvo, pevnie kostra, dopĺňa sa mliečny chrup atď.
V porovnaní s dojčenským vekom mení sa aj celkový tvar detského tela – vyrovnávajú sa disproporcie medzi veľkosťou hlavy a trupu.
Významný rast hmotnosti je evidentný aj v rozvoji mozgu: do troch rokov nadobudne cca ¾ hmotnosti mozgu dospelého, zväčší sa z pôvodných 360 g asi na 1000 g. Nastáva posilnenie nervovej sústav. Rozvoj orgánov a ich funkcií umožňuje batoľaťu pohybovú aktivitu. Pre zdokonalenie chôdze existujú pomôcky na chodenie tzv. pavúk – je to stolička na kolieskach, v ktorej sa dieťa odráža nohami a pohybuje sa. Môže oneskoriť chôdzu, lebo utlmí v dieťati vôľu dostať sa niekam bez cudzej pomoci. Nikdy nenechávajte dieťa v pavúku samo. Ľahko sa prevráti, najmä na prahu dverí.
Pokroky v jemnej motorike - v pohyboch drobného svalstva ruky, prsty.
3. Psychický a sociálny vývin,poznávacie procesy,vnímanie
Zvýšené pohybové možnosti spôsobujú bohatšie kontakty dieťaťa s predmetmi a javmi skutočnosti. Samo si vyhľadáva objekty vnímania: načahuje sa po predmetoch, vie sa k nim priblížiť, vziať ich do rúk.
Charakteristické je výrazné uplatnenie hmatu vo vnímaní, realizované prostredníctvom kontaktoreceptorov. Kontaktoreceptory sprostredkovávajú priame informácie o vlastnostiach predmetov a podmieňujú manipuláciu s nimi. Nie menej významná je aj činnosť telereceptorov, ktoré sprostredkovávajú vnemové zážitky z určitej vzdialenosti ( zrak, sluch ).
