politológ : R.ROSE: PK sú to hodnoty, duševné pochody a emócie, ktoré dávajú politike zmysel; najvýznamnejšia hodnota je politická sloboda
Weber : chápal PK ako spôsob pestovania politiky a zaujímal sa najmä o politickú kultúru tých, ktorí vládnu.
Moderné chápanie PK ovplyvnilo najmä práce G.A.Almonda, spoločne s G.B.Powellom definovali PK ako: súhrn individuálnych postojov a politických orientácií účastníkov určitého systému. Je to subjektívna sféra, ktorá spočíva v základných politických činnostiach a dáva i význam. Tieto individuálne orientácie sú spojením niekoľkých zložiek: poznávacia o. ( pravdivé alebo falošné poznanie javov a ideí), afektívna o. ( pocitu angažovanosti, odporu voči politickým javom), hodnotiaca o. ( úsudkov a názorov na politické javy).
Napr. W. Markiewicz pokladá za hlavný a možno povedať za jediný aspekt politickej kultúry hodnoty.
J.J.Wiahre : PK poznanie o politike, znalosť a záujem o fakty, hodnotenie politických javov, emocionálna stránka politických postojov, uznávané vzorce politických správ.
Úvahy o subjektívnych prístupoch k politickej kultúre priniesli v 70. rokoch nový pohľad na túto otázku- tendencia chápať politickú kultúru komplexnejšie. Tento prístup pokladá za neoddeliteľnú súčasť politickej kultúry uznávané vzorce správania. Pojem politickej kultúry takto získava širší rozmer.
Subjektivisticky, podľa G.Patemana etnocentrický prístup vychádza z predpokladu modelového charakteru anglo - americkej demokracie. Subjektivistický prístup nedovoľuje vysvetliť globálny charakter PK určitého subjektu .Argumentuje sa tu tým, že včlenenie inštitúcií do obsahu tohto pojmu určuje zároveň mechanizmy, ktoré môžu viesť k pretváraniu PK.
Etymologicky sa pojem kultúra u väčšiny autorov spája so súhrnom materiálnych a nemateriálnych výtvorov človeka, čo svedčí o potrebe včleniť inštitúcie do definície PK. Parlament, politické strany, samosprávy, orgány štátnej moci a administratívna súčasť PK
Do politického systému možno zaviesť viacero inštitúcií alebo uznávaných vzorcov správania, ale spoločenská skupina ich buď asimiluje, alebo prijme ako súčasť svojej kultúry alebo ich odmietne ako umelecký útvar. Vedie to k širšiemu chápaniu pojmu PK.