Podľa toho môžeme do PK zahrnúť:
• Postoje k tomu, čo je politické
• Hodnoty spájané s politikou- uznávané a vyžadované určitým spoločenstvom
• Poznatky o politickej teórii a praxi
• Systém politickej socializácie
• Politické inštitúcie a spôsob ich činnosti
Takéto chápanie PK zodpovedá deskriptívno - sociologickému prístupu G.Almonda a S.Verba.
Skúma jednotlivé zložky PK v rôznych spoločenských skupinách, rozlišujeme 3 typy PK:
 Farská politická kultúra: PK primitívnych afrických kmeňov, charakteristickou črtou je úplný nezáujem členov v skupine o politický systém
 Poddanská politická kultúra : silná orientácia na politický systém a jeho efekty, ale slabá orientácia vo vzťahu k aktívnej účasti v politickom systéme
 Participatívna politická kultúra: občania sú aktívne zainteresovaní na tom, čo im poskytne politický systém, ale aj na tom, ako sa sami môžu zúčastňovať na fungovaní systému
Autori sami uvádzajú tieto typy ako ideálne, ktoré sa nevyskytujú v čistej podobe aj v skutočnosti. Deskriptívno-sociologický prístup k PK sa stretáva so záujmom len vo vedeckých kruhoch. Napr. novinári tvrdia, že PK je nevyhnutnou súčasťou správneho fungovania politického systému, ale otázka je, čo znamená správne fungovanie politického systému. Týka sa to formy či obsahu politickej kultúry určitej skupiny?
V spoločenskom živote sa pojem PK používa bežne normatívnym spôsobom. Keď o niekom hovoríme, že je kultúrny, alebo sa kultúrne správa, vieme to prinajmenšom intuitívne posúdiť. Podobne sa pravdepodobne hodnotí aj verbálna a praktická činnosť v oblasti politiky. Dôležitý je tu konkrétnohistorický a sociologický kontext kultúry rôznych spoločenských skupín, ktorý utvára špecifické formy reakcie. Tie, ktoré sú úplne akceptované, zhodné s kultúrou určitej spoločnosti, môžu byť celkom disfunkčné z hľadiska záväzného vystupovanie hodnôt v inom spoločenstve.
O politickom systéme hovoríme, že reprezentuje vysokú politickú kultúru, keď rešpektuje dôležité politické princípy a všeľudské hodnoty :slobodu, demokraciu, spravodlivosť a ľudskú dôstojnosť. Tieto hodnoty sa voľakedy sústreďovali okolo predstavy akejkoľvek politickej činnosti. Politický vlastne znamenalo uhladený, spôsobný, s dobrým správaním a tento pojem sa veľmi približoval pojmu kultúry. V súčasnosti môžeme povedať, že politicky sa správať znamenalo asi toľko ako dodržiavanie fair- play pri kontaktoch s inými ľuďmi aj v oblasti politického správania.
Existujú tu problémy s presným definovaním predmetu tohto pojmu. Pochybnosti sú tiež pri postupe pri vymedzovaní subjektu. Sú tu otázky typu : či existuje politická kultúra rôznych národov, spoločností, civilizácií, náboženstiev, profesijných alebo vekových skupín.
Výskumy potvrdzujú, že takéto špecifické vymedzenie naozaj neexistuje.
A Brown poskytuje 4 možné konfigurácie celospoločenských politických kultúr:
 Jednoliata politická kultúra
 Dominatná politická kultúra, popri ktorej existujú rôzne politické subkultúry
 Dichotomická politická kultúra: rozdvojená
 Fragmentárna politická kultúra: rozkúskovaná- celý rad autonómnych prvkov pol. Subkultúr rôznych etnických, triednych, ekonomických a ďalších skupín

Na osobitosť PK niektorej skupiny v rámci jednej spoločnosti pôsobia historické tradície, politicko- ekonomický systém, sociologické prostredie. Historické tradície, pol.-ek. Systém a sociolog. Prostredie sa neobmedzuje len na PK, ale zároveň spoluurčujú politické vedomie- verejnú mienku.