Predovšetkým verejnú mienku niektorí politológovia dokonca stotožňujú s PK. Vyplýva to z koncepcií, ktoré redukujú problematiku verejnej mienky len na subjektívne činitele spojené s hodnotami, poznatkami prípadne postojmi.

Existujú určité spory o určenie rozsahu pojmu verejná mienka a politická kultúra. Nedá sa určiť presná hranica medzi nimi. Rozsahy týchto dvoch pojmov sa prekrývajú, majú spoločnú časť a niektoré samostatné prvky.
Politická kultúra je stabilnejším javom a na rozdiel od verejnej mienky, ktorá podlieha pôsobeniu informácií a s nimi spojených emócií. Asi najpresvedčivejším argumentom je, že verejná mienka sa aspoň teoreticky dá z politického systému vylúčiť, s politickou kultúrou to nie je možné, lebo charakterizuje stav spoločnosti.
O verejnej mienke môžeme výlučne hovoriť len vtedy, ak existujú formy spoločenskej artikulácie, spoločnosť môže vyjadrovať záujmy a prejavovať názory.
Predstava o verejnej mienke a jej poznávanie sa zakladá na predpoklade, že má pluralitný charakter. Týka sa to predovšetkým inštitúcií , ktorých fungovanie umožňuje neobmedzeným spôsobom vyjadrovať názory. Táto podmienka vedie k záveru a neoddeliteľnosti spojení verejnej mienky s pluralitným politickým systémom a vo všetkom, čo z neho vyplýva.
Záujem politológie o verejnú mienku a politickú kultúru vyplýva z možnosti určovať ich prostredníctvom diagnózu spoločenskej skutočnosti.











Čo sa týka vnútornej štrukturovanosti PK, V Vaneček rozlišuje 4 samostatné stránky PK:
 Inštitucionálnu
 Pojmovú
 Jazykovú
 Procedurálnu
Inštitucionálna: skúma kvalitu pôsobenia politických strán, hnutí, politických inštitúcií, štátnych orgánov, nátlakových skupín v rámci politických štruktúr vymedzených ústavov

Pojmová: prejav vo vymedzení komunikatívneho, normálneho a estetického obsahu politických kategórií vyjadrujúcich skutočnosti súvisiace s fungovaním politického systému

Jazyková: súbor jazykových prostriedkov poznávania, konfrontácie a zjednocovania politických potrieb, záujmov nárokov a aktivít v procesoch politického života

Procedurálna: spôsob uvádzania politických programov jednotlivcov, sociálnych skupín, politických strán do spoločenskej praxe v súlade s charakterom daného politického systému








Použitá literatúra: kolektív autorov: Úvod do politologie , Bratislava 1991
Karolína Adamova, Ladislav Krížovský : Politologie , Codex, Praha 1997.