V Amerike naviac zákon stanovoval, že bourbon musí zrieť v nových dubových sudoch, teda tieto sa stávali následne prebytočnými. Ukázalo sa, že pre Škótov a ich whisky to malo veľkú výhodu, pretože niektoré ich vlastnosti pozitívne ovplyvňovali kvalitu a zrenie whisky (druh použitého dubu, spôsob konštrukcie, príchuť po sherry, portskom alebo po bourbone). Sudy je možné deliť podľa veľkosti: butt (cca 500 l), hogshead (250-300 l), barrel (cca 180-200 l), squarter (50-80 l) a octave (25 l). V menšej miere sa používajú aj staršie typy sudov: gorda (600 l), pipe (500 l), puncheon (540 l), dump puncheon (460 l), kinderkin (80 l) a anker (40-50 l). Podľa zákona nesmie byť obsah sudov väčší ako 700 litrov.

Väčšina whisky sa pred stáčaním do sudov riedi trochou vody. Whisky vychádzajúce z destilačného kotla obsahuje okolo 70% alkoholu. Neriedená whisky, zrejúca v sude, má potom približne 63% alkoholu. Mnoho páleníc dnes skúša aj iné druhy dubových sudov, nielen klasicky používané sudy po portskom, sherry či bourbone, ale napríklad aj sudy po koňaku, rume alebo sauvignon. Niektoré pálenice nechávajú whisky odležať najprv osem rokov v sude od bourbonu, ktorý jej obvykle dodá ľahšiu príchuť než trebárs sud od sherry a posledných 6-12 mesiacov v sude od koňaku.

Výslednú chuť whisky ovplyvňuje aj doba, ako dlho zrel v sude predchádzajúci produkt. Napríklad aj zrel v sude bourbon 4 roky, bude mať whisky dubovejšiu príchuť a tmavšiu farbu, ako whisky zo sudu, kde zrel bourbon 10 rokov. Chuť bourbonu však do whisky na rozdiel od sherry či portského neprejde. Chuť whisky ovplyvňuje tiež samotná konštrukcia sudu. Pri výrobe sudu sa drevo reže na úzke dosky (tzv. dužiny), ktoré sa niekoľko rokov sušia na vzduchu, aby sa z nich uvoľnilo čo najviac horkých trieslovín. Vysušené dužiny sa máčajú vo vode a skúsený bednár potom každý kus ohýba nad plameňom do požadovaného tvaru. Pri tomto tvarovaní sa opáli práve tá strana dužiny, ktorá príde neskôr do styku s whisky. Opálený vnútrajšok je zdrojom ďalších chuťových a aromatických zložiek. Minimálna doba zrenia škótskej whisky je stanovená na 3 roky, kvalitné whisky však zrejú podstatne dlhšie.

Doba zrenia sa líši aj podľa oblasti, niektoré whisky dozrievajú rýchlejšie avšak dlhšia doba im už neprinesie nič ďalšie, prípadne začnú na kvalite strácať. Pri veľmi dlhom zrení znalci uvádzajú až dobu 25 rokov. Je nutné podotknúť, že whisky zreje len v sudoch, v žiadnom prípade nie vo fľaši. Približne 2 až 5 % whisky sa ročne vyparí behom zrenia v sudoch do ovzdušia. Množstvo tohto úbytku, ktorému sa poeticky hovorí “anjelská daň” závisí od vlhkosti vzduchu v sklade, kde sú sudy uložené a na dreve z ktorého sú sudy vyrobené. Ktosi spočítal, že ročne sa v Škótsku odparí až 20 miliónov galónov whisky, čo iste musí mať dobrý vplyv na kvalitu miestneho ovzdušia.

PLNENIE DO FLIAŠ

Keď whisky dozrie, je správne namiešaná alebo vôbec nenamiešaná, tak sa plní do fliaš. Väčšina kvalitných whisky sa distribuuje na trh po ôsmich až dvanástich rokoch zrenia, pri niektorých značkách sa môžme stretnúť aj s dlhšou dobou zrenia. Pri plnení do fliaš sa whisky najprv filtruje, aby sa zbavila nežiadúcich prímesí. Bežne sa používa filtrovaná za studena – pred filtrovaním sa