Je preto snaha nahradiť tieto technológie odlievaním súčiastok.
Zvýšené nároky na fyzikálno – mechanické vlastnosti týchto súčiastok alebo polovýrobkov je možné však zabezpečiť len použitím vhodnej nekonvenčnej metódy výroby foriem alebo odlievania.
V tejto súvislosti musí zlievač hľadať metódy zvyšovania ekonomickej efektívnosti výroby a zlepšovať kvalitu výrobkov. Pre dosiahnutie optimálnych hmotností a pri minimálnych nákladoch zlieváreň hľadá spôsoby znižovania cien materiálov, paliva a elektrickej energie, používa efektívne spôsoby výroby, vyvinuté na základe poznatkov vedy a techniky a tak znižuje ceny výrobkov.

Cena výrobku predstavuje celkové náklady zahrnuté do jeho výroby a distribúcie. Cena odliatkov prevažne závisí na používanom spôsobe technologického procesu výroby. Preto jednou z dôležitých úloh, ktoré sú pre zlievača postavené, je zvolenie najvhodnejšieho výrobného procesu, ktorý by bol ekonomicky optimálny pre dané výrobné podmienky.















História zlievárenstva :


Zlievarenstvo patrí medzi najstaršie remeslá spolu s hrnčiarstvom a tkaním textílií. Už v dávnych dobách pomáhalo ľuďom využívať prírodné zdroje, vzdorovať nepriateľom a svojim dielom prispelo aj k civilizačnému pokroku a k premenám životného štýlu.
Z hľadiska vývoja najprv vznikali technologické disciplíny, ktoré zabezpečovali výrobu kovov, odliatkov, výkovkov a pod. V súčasnosti sa technológia rozdeľuje na obory : Technológia výroby, kovov – hutníctvo ( metalurgia )
Strojárenská technológia
V staroveku a v stredoveku sa nerozdeľovalo na hutníctvo a zlievarenstvo.
Skupiny ľudí, ktoré vyrábali kov z rudy ho spravidla odlievaním, skujňovaním, či kovaním pretvárali na hotové výrobky. Historický vývoj ľudskej civilizácie a kultúry sa rozdeľuje na tri epochy podľa používaného materiálu : doba kamenná, bronzová a železná.
Prvou zlievárenskou surovinou bola meď, známa v Egypte a na strednom východe Ázie pred viac ako 3000 rokmi pred našim letopočtom. Vek najstarších zachovaných odliatkov je odhadovaný na 5000 rokov. Aj keď najdôležitejším technickým materiálom spolupôsobiacim na utváraní našej existencie bolo a je železo, sú počiatky zlievarenstva spojené s iným kovom, ktorého tavenie a odlievanie si človek osvojil už dávno predtým ako sa mu podarilo vyrobiť prvé liatinové odliatky. Starí Gréci zistili, že prísada cínu k medi ju robí lepšie taviteľnú, tekutejšiu a tvrdšiu, začali tak vyrábať bronz, ktorý sa výborne hodil na zbrane.
Meď sa používala i pri predchodcovi súčasného procesu výroby odliatkov pomocou vytaviteľných modelov. Najstaršie odliatky vznikali tak, že natavený kov bol liaty do hlinených alebo kamenných foriem.
Najrozšírenejším materiálom používaným pri výrobe odliatkov sú zliatiny na báze železa. Do Európy sa technológia výroby liatinových odliatkov dostala až v 15. Storočí.