Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Zlievanie - technologický proces
Dátum pridania: | 06.04.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | dlbvftk | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 063 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 13 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 21m 40s |
Pomalé čítanie: | 32m 30s |
Odlievanie pod tlakom sa vykonáva na tlakových strojoch (lisoch) dvoma metódami :
a) Odlievanie pod tlakom na strojoch s teplou tlakovou komorou
Kov sa taví priamo v stroji a vháňa sa do pripojenej formy cez vstrekovaciu hubicu, buď stlačeným vzduchom alebo častejšie piestovým mechanizmom.
b) Odlievanie na strojoch pod tlakom na strojoch so studenou tlakovou komorou
Tavenina sa udržuje v odporovej peci vedľa tlakového stroja a potrebná dávka pre odliatie jedného odliatku sa nalieva do tlakovej komory.
Výroba odliatkov klasickými technológiami, tj.gravitačným odlievaním do foriem z bentonitových, CT alebo ST – zmesí je veľmi lákavá z technologického aj z ekonomického hľadiska ( lacné suroviny ). Jej nedostatkomi sú malá rozmerová presnosť a drsný povrch odliatkov. Dôsledkom hrubšej a nerovnomernej liacej štruktúry sú nižšie hodnoty mechanickch vlastností. Základným zdrojom uvedených nedostatkov sú spôsoby akými sa formy vyrábajú a odlievajú. Preto boli vyvinuté zlievarenské technológie, ktoré tieto nedostatky odstraňujú. Môžeme ich označiť ako netradičné.
Takýchto technológii sa vyvinul celý rad, ale reálnu aplikáciu našli len tie, ktoré sa prejavili ako ekonomické a zároveň priniesli do zlievarenstva istý progres. Čiže možno ich nazývať ako progresívne zlievarenské technológie. Tieto technológie môžeme rozdeliť do dvoch skupín :
- Progresívne technológie výroby foriem
- Progresívne technológie odlievania
Progresívne technológie výroby foriem :
Na rozdiel od klasického spôsobu výroby zlievárenskej formy mechanickým zhusťovaním formovacej zmesi, väčšina zvláštnych metód výroby foriem sa zhusťovaniu foriem vyhýba a snaží sa docieliť potrebnú pevnosť formy inou cestou, napr. Chemickou, fyzikálnou apod.
U klasického spôsobu formovania zhusťujeme formovaciu zmes na model, ktorý potom musíme od formy oddeliť. Vyberanie modelu z formy je prvým zdrojom nepresnosti odliatku. Formu následne skladáme z dvoch častí, čo je v podstate druhým zdrojom nepresnosti.
U nekonvenčnej metódy výroby foriem sa snažíme deformácii formy pri vyťahovaní modelu vyhnúť. Takmer u všetkých zvláštnych spôsobov výroby foriem je forma tvarove nemenná už v okamihu, keď model opúšťa formu.