Korytnačka Suchozemská

Kde a ako bude korytnačka bývať

Suchozemské korytnačky obyčajne chováme v teráriu, ktoré sa vyrába prevažne zo skla. Vnútro terária prispôsobíme potrebám korytnačky tak, ako sa píše o kúsok ďalej v texte...


Čo budeme potrebovať:

-terárium-veľkosť podľa počtu zvierat
-čistý piesok
-rašelinu
-lampu na ohrev terária
-kameň, korene a inú dekoráciu


Príprava terária...

Terárium je miesto, kde bude vaša korytnačka bývať prevažnú časť svojho života...Terárium býva obyčajne zo skla. Veľkosť terária závisí od počtu zvieratiek -na jedno treba počítať plochu cca 50x70 cm. Výška by mala presahovať dĺžku korytnačky, lebo i keď sa to nezdá, korytnačky vedia výborne liezť - sám som to mal možnosť vidieť...


Samotná príprava terária je nasledovná:

Na spodok terária nasypeme 3-5 cm vrstvu piesku, môžeme pridať do neho aj trocha rašeliny. Do jedného rohu umiestnime misku s vodou a potravou, do ďalšieho rohu dáme korytnačke dačo na lezenie, napr. kamene, drevá, korene atď. ale treba dať pozor, aby všetky veci v teráriu boli oválne, teda aby nemali ostré hrany a špice, aby sa korytnačka neporanila. Na ďalšie miesto umiestnime lampu, ktorá môže pokojne pozostávať z keramického kvetináča, v ktorom je závit so žiarovkou. Denne je dobré svietiť korytnačke tak 8 hodín, a tak jej kúriť. Teplota pod lampou by mala byť 28-32ºC. Ak nedosiahne požadovanú teplotu, vymeňte žiarovku za silnejšiu. Lampa musí byť na kraji terária, lebo korytnačka sa potrebuje občas aj schladiť a na to jej slúži tieň mimo lampy. Substrát čistíme každý deň, raz za mesiac ho treba vymeniť. Pritom umyte dôkladne terárium horúcou vodou.


Aj keď zabezpečíte korytnačke perfekné terárium, je tu možnosť, že korytnačka sa bude pokúšať dostať sa z neho. Bude to kvôli tomu, že chce jednoducho poznať svet, ktorý sa nachádza mimo jej terária. Ak sa bude pokúšať dostať sa von, kľudne ju vyberte a dajte jej pobehať si po byte... Nezabudnite ale pri tom zabezpečiť nebezpečné miesta, ako sú napr. schody, rôzne diery, balkón-aby z neho nevypadla a taktiež zabezpečiť, aby prípadné ďalšie domáce zvieratá neublížili korytnačke. Predovšetkým však dávajte pozor, keď sa budete pohybovať po byte. Hrozí tu riziko, že korytnačku kopnete, alebo pristúpute! Aj keď má pancier, ľahko sa zraní, preto treba dávať pozor! Korytnačky sa rady skrývajú na najneobvyklejšie miesta, preto nebuďte prekvapení, keď ju nájdete spať niekde v rohu izby, alebo v inej pre korytnačku útulnej skrýši...

Možno sa vám stane, ako to bolo u mňa, že keď raz korytnačku vypustíte na prechádzku, už sa jej nebude chcieť vrátiť naspäť do terária, to znamená, že bude chcieť mať voľnosť pohybu, akú v teráriu mať ani nemôže... V takomto prípade sa nič nedeje, na miesto, kde budete korytnačke dávať potravu a vodu, dajte starú plachtu, aby vám korytnačka nezašpinila podlahu a chovajte ju normálne, bez terária. Dajte jej tam aj nejaké tie korene, proste, urobte jej terárium bez terária a bez piesku... na zemi, na plachte...(pozri obrázok dole). Aj keď terárium už nebude, je dobré, ponechať korytnačke lampu-rada sa pod ňou z času na čas ohrieva. Uvidíte, že korytnačka bude mať svoje obľúbené miesto pre spánok a na prechádzky.

!!! Pri takomto chove dbajte na bezpečnosť korytnačky-zabezpečte schody, diery, zvieratá, balkón, elektrické vodiče a rozvádzače, proste všetko, k čomu by sa korytnačka mohla dostať a čo by jej mohlo ublížiť. Týka sa to i miest, do ktorých by mohla korytnačka ľahko vliezť, ale už by sa ťažko z nich dostala...napr. nábytok, pohovky atď . . . !!!

V lete môžete s korytnačkou kludne zájsť von, aby si pobehala po prírode, prípadne sa i nažerie trávy, príp. ďateliny. Nespustite z nej oči!!! Stačí 10 sekúnd a v hlbokej tráve ju už nenájdete... Ak nemáte čas s ňou skočiť von, otvorte jej okno doma, kde svieti slnko a ona sa rada bude dlho vyhrievať na priamom slnku... (na obrázku je moja korytnačka, ako sa vyhrieva). Je to dobré aj kvôli tvorbe dôležitého vitamínu D.


Potrava a kŕmenie

Podvýživa je u korytnačiek veľmi neobvyklá - sú schopné vydržať dlhodobý nedostatok potravy. Ak vypadá korytnačka chudo tak je to väčšinou znakom akútnej dehydrácie a nie podvýživy. Suchozemské korytnačky kŕmime denne - potravu im dávame do plytkej nádoby. Pritom musíme dbať na pestrosť a množstvo potravy, najmä pri tých európskych druhoch, ktoré nechávame prezimovať. Väčšina suchozemských korytnačiek je aktívna cez deň, preto im potravu podávame ráno. Všetky voľne rastúce rastliny, ako aj ovocie a zeleninu pred skŕmením dôkladne umyjeme pochopiteľne nesmú byť pokazené, hnijúce alebo z gumičkami pripadne previazané špagátmi. Veľké listy narežeme na menšie kúsky, ovocie a zeleninu strúhame alebo krájame na menšie kúsky.
V teráriách nesmie chýbať ani plytká nádoba s vodou. Voda nesmie byť príliš studená a musí sa denne vymieňať. Všetky bylinožravé plazy preferujú kvety rastlín pred ich inými časťami, asi preto, že sú energeticky bohatšie pre obsah cukru a zároveň poskytujú bielkoviny v podobe peľu. Ďateloviny sú jedným z najvhodnejších krmív preto, že majú veľmi vysoký obsah vápnika v porovnaní s inou zelenou potravou, a tiež kvôli tomu že vápnik je v ideálnom pomere k fosforu. Korytnačkám podávame potravu, v ktorej prevažuje rastlinná zložka: púpava aj s kvetom, púpavec, žerucha, skorocel, agátový kvet, rozličné trávy, šalát, špenát, kapusta, kel, karfiol, kaleráb, reďkovka (i listy), horčica, cvikla, mrkva, petržlen aj s vňaťou, cukrová repa, uhorky, paradajky, brokolicu, rajčiaky, tekvica, jablká, hrušky, čerešne, višne, slivky, jahody, maliny, marhule, broskyne, hrozno, melón, na plátky nakrájané šupky z melónu, ríbezle, egreše, huby, banán, mladé kukurične šúľky na ktorých si brúsia zobáky.

Lupene šalátu namočíme a "pocukrujeme" rozdivenými škrupinami, a z času na čas môžeme namočiť žemľu (nikdy nie do mlieka!) ale do vodného roztoku kalciumlaktátu (Calcii lactas pentahydricus, vápenatá soľ kyseliny mliečnej rozpustnej vo vode) z prídavkom pár kvapiek Combinalu AD3. Zelenina a ovocie v potrave korytnačky by nemali prevažovať, ale mali by byť len príležitostným doplnkom jedálnička. V zimnom období čerstvé ovocie a zeleninu nahrádzame kompótmi alebo mrazenými produktmi. Okrem toho podávame aj varené rozmiagané zemiaky, varenú ryžu, krúpy, tvaroh, varené vajcia aj so škrupinou. Dôležitá je však i mäsitá varená alebo surová potrava. Korytnačkám dávame na kúsky pokrájané hovädzie mäso (nie je vhodné mastné), srdce, pečeň, obličky. Niektoré druhy suchozemských korytnačiek žerú aj ryby. Potravu im spestrujeme dážďovkami, svrčkami a múčnymi červami. S obľubou žerú zem, piesok, drobné kamienky, ktoré podporujú trávenie. Do zmesi potravy primiešame vitamíny A, B, D, E, z minerálnych látok je najdôležitejší vápnik t.j. rozdrvené kalciové tabletky, sépiová kosť, vajcové škrupiny (dávkovanie závisí od veľkosti a hmotnosti korytnačky) a fosfor. Zmes potrebných vitamínov a minerálnych látok obsahuje vitamínový prípravok Reptovit ale môžeme použiť iné ako je napr. Spofavit, Konvit, Roboran, Roboran H, Plastin, Petaid, Calvit a iné. Môžeme tiež použiť granulované krmivá napr. Tetra Repto Min, Vitakraft, JBL a ďalšie.

Vitamín A - axeroftol sa v potrave vyskytuje v mlieku a v mliečnych výrobkov, vo vajciach a rybom tuku. Vo forme provitamínu sa vyskytuje v listovej zelenine, mrkve, paprike. Vitamín B1 - tiamin (aneurin) sa vyskytuje v ovocí, v mlieku, vo vajciach, v kvasniciach, obilninách, pečienke a pod. Vitamín B2 - riboflavin je obsiahnutý v obilí, vajci, kvasniciach a vo vnútornostiach. Vitamín B6 - riboflavin je obsiahnutý v obilí, vajci, kvasniciach a vo vnútornostiach. Vitamín B12 - cyanokobalamin obsahuje 4% kobaltu. Vitamín D - sa vyskytuje v niekoľkých formách. Je obsiahnutý vo vajcovom žĺtku, mlieku, masle a hlavne v rybom tuku a pod. Pri nedostatku vitamínu D podávame prípravok Combinal D3, plazom v dávke 1 - 2 kvapky na 100 g hmotnosti zvieraťa rozpustenej v pitnej vode. Vitamín E - tokoferol je dôležitý najmä pri rozmnožovaní. V prírode sa vyskytuje v klíčkoch pšenice a kukurici. Prípravok Combinal E podávame plazom v dávke 3 - 5 kvapky na 100 g hmotnosti zvieraťa.


Nebezpečné kŕmenie

Existuje niekoľko druhov rastlín (z nich niektoré patria medzi obľúbenú zeleninu a priamo lákajú k tomu, aby sme ich dávali korytnačkám), ktoré obsahujú vo svojich tkanivách kyselinu šťaveľovú alebo jej soli šťaveľnej. Tiež niektoré druhy ovocia skrývajú v sebe toto nebezpečie. Ako občasná doplnková potrava spravidla nevadí, ale pokiaľ by sme takými rastlinami alebo plodmy kŕmili pravidelne a dlhšiu dobu, môžeme tím dosť závažne ohroziť ich zdravie. Mechanizmus tohoto ohrozenia je nasledujúca. Kyselina šťaveľová (niekedy sa používa aj označenie kyselina oxalová – podľa šťaveľu kyslého, Oxalis acetosa, známeho lesného "trojlístku" z bielymi zvončekovitými kvetmi, sa z tráviaceho traktu dostáva do krvného obehu a do tkaniva živočícha. Ako všetky kyseliny sa viaže s alkalidmy, a tiež s iónmi ľahkých kovov, a to prednostne s iónmi vápnika Ca++. Vzniká štaveľan vápenatý, ktorý je ako nepotrebná splodina z organizmu vylučovaná. V horšom prípade kryštalizujú oxaláty pri zhušťovaní moču v mechúry alebo v ľadvinách a spôsobujú vznik a narastanie oxalátových močových kameňov alebo piesku.

Kryštáliky šťavelanou sú pretiahnuté, ostré a vytvárajú ježaté pichľavé zhluky, takže pôsobenie takého piesku alebo kameňov je pri uložení i pri eventuálnom prechode močovodmi či tretou sú veľmi bolestivé. Podávanie potravy s kyselinou šťaveľovou dochádza k odstráneniu a následnému vylúčeniu vápenatých iónov z krvi. To samozrejme organizmus nahradí uvolnení vápniku z rezerv, najprv z mäkkých tkanív a potom z kostí (a teda i z panciera). Krehká rovnováha medzi príjmom a výdajom minerálov v organizme je tak narušená a pravdepodobne dochádza aj k zmenám hormonálnej regulácie metabolizmu vápnika, ktorá sa prispôsobuje momentálnej potrebe. Krátkodobo to nič závažného neznamená, ale ak trvá tento stav dlhšie, môže dôjsť až k osteodystrofii a rachitíde, u dospelých zvierat potom k zmäknutiu odvápneniu (osteomalacie). Pretože terárijne zvieratá, pokiaľ nie sú aspoň pol roka vo vonkajších teráriách a nemajú dostatočný prísun minerálov v potrave, trvalé balancujú na hranici chýbania vápniku a vitamínu D3, je tento zásah nevhodným kŕmením o to nebezpečnejší. Ktoré rastliny to môžu spôsobiť? Okrem už spomínaného šťaveľa, sú to predovšetkým druhy rodu Rumex (šťovík), rdesno (Polygonum) a reveň (Rheum), pričom veľkosť šťovíky (Rumex obtusifolius, R. alpinus aj.) a rdesno hadí koreň (Polygonum bistorta) obsahujú kyselinu šťaveľovú veľmi málo a je možno ju skrmovať, ale nie dlhodobo a v monodiete. Zo zeleniny má znační obsah kyseliny šťaveľovej špenát (Spinacia sativa) a repa (Beta spp.). Pre možnosť a mieru skrmovania tejto zeleniny, platí že občas a z mierou môžeme spestriť jedálničke korytnačiek, ale opatrne. Kyselinu šťaveľovú obsahujú tiež niektoré kôstkoviny, ako sú slivky a višne. Podobné účinky, aj keď menšie, majú všetky ďalšie kyseliny v potrave. Tak napr. kyselina citrónová viaže vápnik za vzniku citrátov atd. zastúpenými v pomarančoch a v mandarínkach. Toxicita (jedovatosť) čohokoľvek je vždy otázkou miery požitia.


Párenie a rozmnožovanie

Pri párení vznikajú často medzi samcami súboje, pri ktorých navzájom narážajú do seba panciermi. Samček suchozemských korytnačiek obrovskou rýchlosťou prenasleduje samičku, hryzie ju do predných nôh a celou silou naráža do jej panciera, pričom si hlavu vťahuje pod karapax. Často sa pri parení stáva, že samček samičku pri uhryznutí vážne poraní. Hryzenie samcov ma pravdepodobne ten význam, že samička je donútená vtiahnuť si hlavu a predné končatiny pod pancier, pričom sa jej chvost a otvor kloaky uvoľní. To je impulz na párenie. Keď to samec dosiahne, presunie sa cez zadnú časť karapaxu samice, a pazúrmi sa pevne zachytí okraja panciera. V takejto polopostavenej polohe dostáva svoj chvost pod chvost samice, pričom obidva otvory kloaky sa nachádzajú oproti sebe. Samček pri párení vydáva piskľavé a škrekľavé zvuky. Párenie trvá priemerne 5 - 10 minút. K oplodneniu vajíčiek dochádza vo vnútri samice ale sú pripady kedy si samica uchovala sperma vo vnútry tela k neskoršiemu oplodneniu (niekedy aj niekoľko rokov).
Rozmnožovanie korytnačiek sa začína zväčša na jar, keď sa prebudia po zimnom spánku. Všetky korytnačky sa rozmnožujú vajíčkami, ktoré sú prispôsobené len vývoju na súši. Vajíčka korytnačiek sú prevažne biele a chránené pevnou vápnikovou škrupinou. Znášku môže tvoriť 1 až 150 vajec. Ich počet závisí od druhu korytnačiek a veku samice. V priebehu roka môžu byť 0 - 3 znášky. Tvarom a veľkosťou sú vajcia veľmi rozmanitého tvaru. Samička pomocou zadných nôh a chvosta vyhrabáva hniezdo v kyprej pôde, alebo rastlinných zvyškov kde zahrabáva svoje vajíčka. Po znesení vajec sa samička o znášku viac nestará. Mláďaťa sú po narodení sebestačné. Že sa samička chystá klásť vajíčka môžeme poznať podľa toho, že nepríjma potravu, má náhly prírastok na váhe a sklon k častejšiemu hrabaniu - je nekľudná. Občas môže dôjsť u samíc aj k zadržaniu vajec čo môže spôsobiť vážne problémy a niekedy aj smrť. Niekedy sa dajú vajíčka nahmatať aj v trieslach ale pri tejto skúške môže dôjsť k poškodeniu vajcovodou. Vajcia po nakladení okamžite odoberte a premiestnite do inkubátora. Pri prenášaní vajec si môžte na ne napisať čísla v akom poradí boli znesené a označiť vrch vajca, ale nikdy ich neprevracajte, lebo embrya nie su vo vajíčku pevne uchytené a mohli by ste ich zabiť. Počas prvých 24 hodín to nie je až také nebezpečné. Ak by sa Vám náhodou podarilo vajíčko prevrátiť tak ho dajte do pôvodnej polohy. Oplodnené vajíčka sú väčšinou hladké, tvrdé a biele.

Inkubačné obdobie je rozdielne v závislosti od druhu korytnačiek (viď kap.3.Inkubátor a odchov). V chladnejšom lete alebo pri neskorých znáškach sa mláďatá môžu vyliahnuť až na jar nasledujúceho roku. Po skončení embryonálneho vývoja mláďatá narušia škrupinu pomocou vaječného zubu umiestneného na hornej čeľusti. Tento zub sa onedlho po vyliahnutí stratí. Nikdy sa nesnažte vybrať mláďa z vajca. Čerstvo vyliahnuté mláďatá sa podobajú dospelým korytnačkám, ale majú ešte veľký žĺtkový vak, z ktorého čerpajú živiny v prvých dňoch života. Pancier mláďat je ešte mäkký a pestrejšie zafarbený ako u rodičov. Farba vekom stráca na intenzite.


Čo je korytnačka a prečo ju chovať

Suchozemská korytnačka znamená pre mnohých z nás jedinú možnosť chovu nejakého zvieratka...Je tichá, spoločenská a nespôsobuje žiadne alergie...

Je to príjemné milé zvieratko, ktoré si na vás rýchlo zvykne a vy budete mať možnosť pozorovať ju, ako rastie, ako sa správa a tešiť sa z nej...

Zákon zakazuje priniesť si korytnačku len tak z prírody a tak najlepší spôsob, ako získať toto zvieratko, je navštíviť špecializovanú predajňu.


Zimovanie

Letní spánok (aestivácie) je odlišní od zimného spánku (hibernácie). Zimovanie to nie je len zatvorenie očí a len také pospávanie ale pri zimnom spánku je korytnačka studená, nereaguje, srdce a dýchanie je oveľa pomalšie. Prezimovanie možno doporučiť u väčšiny európskych korytnačiek. Zo suchozemských korytnačiek sú to napr.: Testudo hermanni, Testudo graeca, Testudo Horsfieldia, Testudomarginata.

Mnohí si kladú otázku, či sa má zimovať alebo nezimovať. Pre tých, ktorí majú viac korytnačiek a chcú ich rozmnožovať a dočkať sa potomstva a je jasné, že prezimovávať musia. Ďalšia dobrá vec je, že pri zimovaní sa prirodzene likvidujú tukové zásoby čím sa zvyšuje kondícia a životaschopnosť. Tí, ktorý majú len jednu korytnačku a nechcú sa s ňou na 5 - 6 mesiacov rozlúčiť, musia zvážiť sami či budú zimovať, ale určite by jej aspoň kratšie zimovanie prospelo. Môžu skúsiť tiež nezimovať s tím, že korytnačky budú v izbovom teráriu, ktoré je vyhrievané žiarovkou na teplotu aspoň +30°C asi 12 hod. denne. Pokiaľ pri takomto režime korytnačka normálne žerie, je čulá a nesnaží sa zahrabať, tak ju môžeme skúsiť nezimovať. Podľa Highfielda pri dlhodobom nezimovaní korytnačky môže dôjsť k problémom z pečienkou. Korytnačky dávame prezimovávať koncom októbra až začiatkom novembra. Určite nemôžeme dať zimovať korytnačky, ktoré boli alebo sú choré alebo zoslabnuté. Niektorý autori uvádzajú, že mláďaťa do 3 rokov by sa nemali zimovať alebo len krátko. Bohužiaľ s tým nemám žiadne skúsenosti, ale v prírode im nezostáva nič iného len prespať celú zimu.

V niektorých prípadoch korytnačku môžeme dať prezimovať na kratšiu dobu, a to na jeden alebo dva mesiace, a to v mesiaci január a marec. Pri druhoch, ktoré zimovanie nevyhnutne nepotrebujú, sa odporúča krátke obdobie zimného pokoja vytvoriť vypnutím osvetlenia a vyhrievania terária. Pokiaľ máme zdravé zviera, ktoré na jeseň začne javiť známky nervozity, začne hrabať, a snažiť sa niekam zaliezť (prípadne zalezie do svojho domčeka odkiaľ nevylieza), prestáva žrať, je to známka toho, že sa pripravuje k zimnému spánku. Je tiež dobré, ísť k zverolekárovi aby korytnačke pichol preventívnu injekciu, ktorá obsahuje vitamíny a látky proti pliesni, ktoré posila ich imunitu. V období zimného spánku, totiž korytnačky "vypnú" celý imunitní systém. Keby počas zimného spánku prišli do styku s plesňovým alebo kvasinkovým ochorením, nedokážu si s ním poradiť. Môže sa potom stáť, že v rovnakom prostredí päť korytnačiek v pohode prečká zimu a šiesta to už na jar "nerozchodí", pretože mohla byť trochu oslabená, čoho sme si nemuseli ani všimnúť.

Ak máme korytnačku vo vonkajšom výbehu, prenesieme ju dnu, kde ju asi 14 dní už nebudeme kŕmiť, budeme ju často kúpať pri teplote asi +18°C, aby sa vyprázdnila, čo je veľmi dôležité, aby v črevách nezostali žiadne zbytky potravy. Korytnačky tiež hodne pijú, takže im nezabudnite dávať stále čistú vodu. S príchodom jesene t.j. od polovice októbra, začiatkom novembra prijímajú živočíchy stále menej potravy a ich tráviaca sústava sa vyprázdňuje. Vtedy im prestávame podávať potravu. Korytnačky postupne pripravujeme na zimovanie postupným znižovaním teploty v teráriu a keď sú úplne vyprázdnené, vykúpané a apatické asi tak po 2 týždňoch dáme ich do pripravených krabíc alebo debničiek (napr. plechová dierovaná debnička z vajec) vystlaných pieskom, polystyrénovými guličkami, molitanovou drťou, novinami a pod. najlepšie pre každého jedinca zvlášť. Pri vyprázdňovaní pomáhajú 2 - 3 kúpele vo vlažnej vode +25°C až +28°C asi v 3 - dňových intervaloch. Môžeme ich však aplikovať len pri jedincoch chovaných vo vnútorných teráriách, kde tiež postupne znižujeme teplotu. Potom ich začneme ukladať na zimovanie od polovice október a november až do polovice december prípadne slabšie jedince až začiatkom marca postupnepodľa kondície jedincov – najvitálnejší, najväčší a najvypasenejší "balvani" idú zimovať ako prvý až po korytnačky čo sú menej odolné. Ako výstelka nie je vhodný prašný materiál napr. rašelina, piliny, hobliny a tiež ani seno alebo slama, tie by vo vlhkom prostredí mohli začať plesnivieť. Prenesieme ich do pivnice a pozorujeme, či sa zahrabú a budú pokojne spať. Pokiaľ korytnačka zaspí, nebudeme ju rušiť a každých 4 až 6 týždňov skontrolujeme, prípadne prevážime – úbytok hmotnosti až 10% z celkovej váhy je v norme. Tiež skontrolujeme, či je substrát dostatočne vlhký, nie mokrý alebo vyschnutí. Pokiaľ by sa stalo, že korytnačka nezaspí a neustále pobieha, radšej ju vyberieme (asi niečo nebude v poriadku) a dáme do izbového terária.

Najdôležitejšie je nájsť im vhodné miesto k prezimovaniu. Najlepšie je ak máme dobrú pivnicu zo stálou teplotou +4°C až +6°C a z vhodnou vlhkosťou 60 - 80 % (vadí väčší vlhkosť), ale pozor, nesmieme tam skladovať súčasne zemiaky, zeleninu alebo ovocie, ktoré by mohlo plesnivieť a hniť. Takže, ak boli pred tím v pivnici zemiaky, ovocie alebo zelenina, je potrebné ju najprv vybieliť vápnom a riadne vydezinfikovať, aby sa tam nemohli vyskytnúť pliesne. Treba dať tiež pozor na hlodavce aby sa nemali ako dostať k zimujúcej korytnačke. Ak nemáme vhodnú pivnicu, nastáva problém, kam s nimi. Pozor, pivnica na sídlisku, kde prechádza teplovodné potrubie, nie je vôbec vhodná. Myslím, že ďaleko lepšie je skúsiť zimovanie v chladničke. V chladničke to znamená v priestore, kde sa skladuje zelenina, a nie v mraziaku! Je dobré chladničku predtým odmraziť, pokiaľ nemáte automatické odmrazovanie a poriadne ju vymyť a vydezinfikovať. Pozor musíme dávať, aby v chladničke nebola hnijúca zelenina, ale tiež syry z pliesňou napr. hermelín, niva apod., alebo otvorená krabica mlieka v blízkosti zimujúcich korytnačiek. Vo všetkom sa môžu vyskytovať rôzne pliesne a kvasinky, ktoré by sa mohli preniesť na zimujúce korytnačky pre ktoré by to mohlo znamenať ich koniec.

Ďalšiu vec ktorú musíme sledovať, je teplota. Teplota musí mať rozmedzie +4°C až +8°C. Teplota pod 0°C je kritická a zároveň tak teplota nad +10°C nie je vhodná. Musíme sa tiež vyvarovať prudkých výkyvov teploty napr. rozmrazovanie chladničky a opätovné zamrazenie, niekedy stačí väčší nákup do mrazničky, kde vyšší výkon mrazničky zníži teplotu i v chladničke (pokiaľ nemáte dva kompresory). Ďalšia možnosť je presklenný balkón - zimná záhrada napr. zaskleným polykarbonátom 4 mm hrubým. Teplota bola pri mrazoch -20°C vonku -2°C na balkóne. Teplotu dostavíme prípadným pridaním tepelného vyhrievača z termostatom. Korytnačky zimujeme 5 - 6 mesiacov väčšinou od konca októbra do začiatku marca. Po skončení zimovania korytnačkám postupne zvyšujeme teplotu. Tu sa názory líšia, akú dlhú dobu. Pri prebúdzaní korytnačiek postupujeme oveľa rýchlejšie ako pri ukladaní na zimný spánok. Samozrejme, že nemôžeme korytnačku vytiahnuť z chladničky a hneď ju strčiť pod vyhriatu žiarovku, to by bol pre ňu šok.

Niektorý autori uvádzajú - ďalšie dva týždne postupne zvyšovať teplotu a nekŕmiť, a tí druhý zas, že keď korytnačku jeden deň vyberieme a vykúpeme vo vlažnej vode, a na ďalší deň začať svietiť slabšou žiarovkou a skúsiť kŕmiť. Korytnačky hlavne často kúpeme, aby sa napili, pretože po zime sú veľmi dehydrované a potrebujú doplniť vodu. Niektoré už po dvoch dňoch začínajú žrať, iné tak do týždňa. Dôležité je podávať dostatočné množstvo rozmanitej potravy obohatenej vitamínmi. Myslím si, že je dosť neprirodzené, aby zoslabnuté korytnačky po zimovaní, čakali ešte ďalšie dva týždne, aby mohli žrať a aktívne žiť. V prírode, keď sa korytnačka prebudí, tak sa snaží čo najrýchlejšie dostať na slnko, aby sa zohriala a načerpala novú energiu. Po prebudení korytnačky dôkladne pozorujeme a pokiaľ by nežrali ani po týždni, prípadné začali mať nejaké zdravotné problémy napr. výtok z nosu, fučanie, kýchanie je najlepšie ihneď vyhľadať zverolekára, ktorý rozumie korytnačkám.

Ďalšia dôležitá vec po prebudení zo zimného spánku pre rozmnožovanie, je prebudiť najprv samca a nechať ho až bude úplne aktívni a až potom prebudiť samičku. To preto, že pre oplodnenie samičiek je dôležité, aby vajíčka boli oplodnené čo najskôr po prebudení samičky. Pomalí samček, ktorý má dosť starostí sám zo sebou sa hneď nebude zaujímať o samičku. Naproti tomu čulí samček má u čerstvo prebudenej samičky väčšie šance. Samičky kladú vajíčka väčšinou v máji a v júni. Zimovanie, keď je korytnačka pustená voľne v byte na podlahe s tím, že si zalezie pod radiátor občas vylezie a nažerie sa, je vonkoncom neprípustné a bohužiaľ dosť bežne argumentované slovami, že keď chce spať, tak kedykoľvek môže, a že keď hrabe, tak chce ísť vonka a nie byť v teráriu. Tak sa stane, že chudák korytnačka prechodí celu zimu s tím, že ani nespí ani nežerie, nemá vhodnú teplotu, ani nízku na spanie ani vysokú na vyhriatie, čo ju riadne vyčerpá. Korytnačka to síce vydrží jednu, dve a možno i tri zimy, pokiaľ to bude silní jedinec, ale potom sa začnú objavovať zdravotné problémy (napr. nachladnutie, poruchy ľadvín, zápal pľúc a iné…), ktoré končia uhynutím jedinca. Vôbec voľný chov na podlahe, kde je prievan a korytnačka sa nemôže vyhrievať, je nevhodný. Korytnačka tak ako každé iné zviera, potrebuje svoj domček - terárium s vhodným zdrojom tepla. Nedoporučuje sa tiež voľné zimovanie na záhrade, kde sa korytnačka na jeseň sama zahrabe. U nás nie sú také zimy, ktoré by boli priaznivé k zimovaniu. Môže sa totiž stať, že napr. v januári je jeden deň teplota +15°C a na druhý deň nastane prudký pokles pod nulu. Korytnačka sa zohreje, vyhrabe sa von a potom sa už nestačí zahrabať a zamrzne.

Iná príprava na zimný spánok.
- lampy treba nechať normálne svietiť, ale znižujeme príjem potravy a počas jedného mesiaca skracujeme dĺžku dňa. Väčšina plazov spozoruje, že sa dni krátia a prestane toľko žrať.
- najmenej 2 týždne pred znížením teploty prestaňte zviera kŕmiť. Potrava, ktorá zostala v črevách by mohla počas zimného spánku hniť. Aby ste mali istotu že v črevách nezostala žiadna strava tak korytnačku kúpte vo vlažnej vode. Pri tejto procedúre obvykle vylúči všetky zbytky v črevách.
- potom začnite postupne znižovať teplotu buď použitím tlmeného svetla, alebo výmenou žiarovky za menej výkonnú.
- korytnačky sa stávajú malátnejšími a nakoniec sa skryjú do úkrytu. Nekŕmte ich. Nekľudný jedinci nie sú pravdepodobne v poriadku a tak ich radšej nedávajte zimovať.
- postupne tiež znižujte dobu po ktorú svieti svetlo. Presnú dĺžku dňa určite poľa povahy podnebia z ktorého druh pochádza.
- zviera dajte na 8 až 12 týždňov na tmavé miesto so zníženou teplotou a raz alebo dvakrát za týždeň ho skontrolujte. Niektoré druhy občas vykuknú, ale nekŕmte ich.
- po tomto období postupne zvyšujte teplotu. Môže sa stať že zviera nebude po nejaký čas príjmať potravu. Počas tohto obdobia sa vstrebávajú telesné tuky, pričom sa uvolňujú toxíny, ktoré môžu spôsobiť bakteriálne infekcie. Podľa Denarda z roku 1996 je lepšie keď sa teplota zvýši hneď na optimálnu behom niekoľkých dní.
Pri nákupe korytnačky dbajte na serióznosť obchodu, navštevujte overené obchody, alebo skúseného chovateľa, aby ste mali istotu, že dostanete zdravé zvieratko
Letný výbeh

Pokiaľ bývate v dome, ktorý má svoju záhradu, môžete to využiť v prospech vašej korytnačky, a to tak, že v lete jej zriadite výbeh vonku. Korytnačky potrebujú dostatok prirodzeného slnečného svetla. Tak ako ľudia, i ony si vyrábajú D vitamín pomocou UV žiarenia. Ak je vonku priaznivé počasie, môžeme korytnačku nechať prebehnúť sa po balkóne či záhrade. Balkón zabezpečíme, aby korytnačka nemohla vypadnúť, príp. aby neušla. Čo sa týka záhrady, ohrada, v ktorej bude korytnačka, by mala mať oválny tvar, aby sa korytnačka nemohla dostať von tým, že ohradu prelezie. Ohradu môžete vytvoriť napr. z kmeňov stromov, z drevených kolíkov, záleží od vašej šikovnosti a od prostriedkov. Dbajte ale na to, aby v ohrade neboli štrbiny, lebo korytnačka by sa ľahko podkopala a mohla by vám ujsť. Ohrádku stavajte na slnečnom mieste, pretože už vyššie spomínané, korytnačky majú rady slnko - vyhrievajú sa na ňom, ale nezabudneme do nej umiestniť nejaký predmet (napr. peň, kríček), aby mala korytnačka tieň, keby potrebovala schladiť sa. Taktiež dôležitá je voda v lete, preto nezabudnite na napájadlo, ktoré by malo byť primerane plytké korytnačke


Choroby a liečenie

Pri preventívnej prehliadke korytnačky si všimneme najmä tieto časti tela :

kožu a pancier, povrch kože, vráskavosť, plesne, ektoparazity, tvrdosť panciera, deformácie, zodratý plastrón
hlavu a krk - zdravý jedinec pri dotyku okamžite stiahne hlavu a pri prevrátení zostáva hlava v pôvodnej polohe
oko povlaky, výtoky, opuchnutie mihalníc,
Ochorenie tráviacej sústavy

INFEKCIA : nesprávna výživa, nevyhovujúce zloženie kŕmnej dávky, nedostatok biogénnych látok, toxické vplyvy a jednostranná výživa. Poruchy trávenia zistíme v nestrávených zvyškoch potravy, vo výkaloch a podľa zmeny konzistencie výkalov, ktoré sú riedke, vodnaté a hlienovité. Druhým extrémom je zápcha, ktorá vzniká aj v dôsledku nedostatočného pohybu alebo pri poškodení čriev liekmi. Pri zápche môže nastať vyvrátenie kloaky. Pri poruchách tráviaceho aparátu odoberáme výkaly alebo urobíme výter z kloaky na bakteriálne vyšetrenie a na citlivosť zárodkov na antibiotiká, ako aj na parazitologické vyšetrenie, aby sme mohli účinne terapeuticky zasiahnuť.

LIEČENIE : spočíva v úprave diéty. Podávame predovšetkým šalátové listy. Pri úpornej zápche použijeme Latol alebo Lafinol, prípadne umývame kloaku parafínovým roztokom, Zvieraťu zabezpečíme pohyb a denne ho 60 - 90 minút kúpeme vo vlažnej vode.

Všeobecná slabosť
INFEKCIA : príčinou je studená voda, boje medzi jedincami, nedostatok potravy.
LIEČENIE : vyvolávajúcu príčinu musíme odstrániť.

Mechanicky poškodený pancier ošetríme epoxidovými živicami.

Dlhé alebo krátke pazúry ich príčinou je nesprávne upravené dno terária.
Žltkasté zafarbenie celej ústnej dutiny je zapríčinené nedostatkom železa. Zlepšíme výživu a aplikujeme preparáty s obsahom železa.

Zápal očných spojiviek je spôsobené studenou a špinavou vodou, poranením, infekciou a nedostatkom vitamínu A. Zlepšíme zoohygienické pomery, oči ošetríme a aplikujeme vitamín A.

Zodratý plastrón
Jeho príčinou sú hrubé kamienky v teráriu. Korytnačku premiestnime do akvária z plastovej hmoty, ktorého dno vystelieme špongiou. Zviera denne umývame teplou vodou. Pancier natierame ochranou masťou. Udržujeme vyššiu teplotu a vlhkosť prostredia. Denne 1 hodinu necháme zviera kúpať sa, čo podporuje chuť.

Poranenie mäkkých časti (končatín, hlavy, chvosta)
Je poranenie na ostrých predmetoch v akvateráriu alebo vzájomné boje medzi zvieratami. Zvieratá umiestnime jednotlivo, rany vyčistíme repíkovým, alebo harmančekovým odvarom. Aplikujeme Dermazulen - masť alebo antibiotickú masť.

Papagájovitý zobák
Vzniká v dôsledku nadmernej tvorby rohovinovej vrstvy čeľustí. Príčinou je nedostatok tvrdej potravy. Upravíme diétu. Prerastenú časť pristrihneme do správneho tvaru malými kliešťami na nechty, prípadne upravíme pilníkom.

Hnačka
Jej príčinou je dietetická chyba. Dva dni necháme zviera hladovať, ak však nie je veľmi oslabené. Ako nápoj podávame silný ruský čaj. Po dvoch dňoch podávame ryžovú kašu, strúhanú mrkvu a banán s čerstvým vŕbovým lístím. Do krmiva pridávame Tannofil. Výkaly odošleme na laboratórne vyšetrenie.
Ochrnutie predných nôh
(častejšie sa stáva, že ochrnú zadné nohy) k tomu ochoreniu môže dôjsť pri prudkom výkyve teploty počas zimovania. Môže postihnúť prípadne panvu, ktorá namrzla a začali sa na nej robiť výrastky, ktoré tlačili na nervy a jedinec nemôže chodiť. Postihnutý jedinec vôbec nežerie, len pije a občas sa môže pritrafiť aj problém s dýchaním. Pri tomto ochorení je nutné navštíviť zverolekára, ktorý by mu mal podať injekciu s vitamínmi a proti plesniam a kvasinkám + kvapky do nosu na kvasinky, ktoré vyliečia zápal horných ciest dýchacích a potom ďalšie dva mesiace injekcie s hormónmi, najskôr po 48 hodinách a potom po 72 hodinách. Po týždni jedinec začne javiť záujem o potravu a začne sa pomaly hýbať.

Hniloba panciera
Takto postihnuté korytnačky nie sú nijak obmedzené, pokiaľ nedôjde k vzniku otvorených, mokvajúcich rán a k ich druhotnej infekcií z nečistoty. Tiež sa zistilo že hniloba panciera nie je nákazlivá a neumiera sa na ňu. Ale zistilo sa že niektoré jedince časom zomreli, vždy samozrejme na niečo iné (spravidla na zlyhanie ľadvín alebo počas zimovania). Postihnuté zviera vypadá, akoby bola potiahnutá tmavožltým emailom, ktorý na niekoľkých miestach odpadáva, a na týchto "otlčených" miestach sa objavuje bieli poprašok. "Email" je vrchná rohovinová vrstvička panciera, ktorá je odumretá a čiastočne odlúpená od nižšie ležiacich vrstiev, a práve v tejto pukline je "púder", ktorý pripomína poprašok z drobných zrniečok z vosku na tele niektorých mšic a červíkov. Keď ich dáme pod mikroskop, nedá sa v identifikovať nič iného ako amorfná jemná drť asi rohovinového pôvodu.


Začiatok tohoto ochorenia je nutné hľadať v zápalovom procese, ktorý vznikne medzi kosťou a rohovinou na vnútornej strane panciera (najčastejšie na karapaxu), a to buď po páde z výšky, pri surovej manipulácii počas odchytu či transportu, tiež môže ísť o nejakú infekciu. Príčinou môže byť špinavá voda, dietetické chyby, veľmi suché prostredie alebo z iných príčin. Počas tohto zápalu (prípadne nejakými patogenními mikroorganizmami - baktériami, kvasinkami, pliesňami) dôjde k odpadnutiu rohoviny od živej kosti (obr.č.5) a medzi oboma vrstvami potom vzniká niečo na spôsob podliatiny kde sa stretávajú leukocyty a celý zmobilizovaný imunitný systém korytnačky. Biele krvinky a vôbec krv a účinné látky sem prenikajú predovšetkým z najbližších kostí panciera a preto po úspešnom lokálnom zvládnutí zápalu alebo patagenou tu dochádza k hojeniu pomocou kostných buniek (obr.č.6), ktoré tu vytvoria vrstvičku poréznej kosti. Tá zostáva nejakú dobu živá a prekrvená, pokiaľ sa úplné nezregeneruje vrchná vrstva kosti panciera, ktorá produkuje rohovinu. Akonáhle sa tu začne tvoriť sekundárna rohovina, stratí porézna kostná dreň prívod krvi a potrebných látok a začne odumierať. Neskoršie začne "odpadávať" odumretá a odlúčená stará pôvodná rohovina (obr.č.7), za nejakú dobu aj "kostná jazva" pod ňou, a nakoniec sa objavuje nová, sekundárna vrstva rohoviny (obr.č.8). Pre túto novú náhradnú rohovinu býva typické, že je mierne nepravidelne zbrázdená a pokrytá malými i väčšími prehĺbeninami (najčastejšie veľkosti špendlíkovej hlavičky). Na povrchu tejto novej rohovinovej vrstvy po odstránení vrstiev, ktoré ju prekrývajú (stará rohovina, kostná jazva) býva obvykle ten už spomenutý voskovitý poprašok


Liečenie a urýchlenie hojenia, môžeme podporiť tým, že odumreté vrstvy odstránime výrazne tým pomôžeme imunitnému systému korytnačky. Toto ochorenie liečime tak, že postihnuté a odkryté miesta na pancieri korytnačiek potierame koncentrovaným roztokom acriflavinu a hypermangánu. Niekedy sa bežne doporučovalo mastiť pancier nejakým nezávadným tukom (napr. kusom surového loja alebo koží zo špekačky) ale neodporúča sa lebo sa upchávajú pory na pancieri a tím môže dôjsť k druhotným ochoreniam, prípadne sa môže vyvolať aj hniloba panciera.

Acriflavin sa predáva niekedy tiež pod označením Trypaflavin, a to buď v podobe červenohnedého prášku rozpustného vo vode alebo už ako koncentrovaný roztok oranžovohnedej farby. Pri použití sfarbuje postihnuté miesta panciera na žltohnedo pričom má veľmi dobré funkčné a bakteriálne účinky.

Hypermangán (manganistan draselný) je veľmi drastický sterilizačný prostriedok pôsobiaci ako okysličovadlo, takže pri silnejšej koncentrácií živej tkaniny popáli alebo úplne zlikviduje, a tiež zafarbuje na červenohnedú. Roztok je podľa koncentrácie ružový až čiernofialový, kovovo lesklý. Ak je pancier korytnačky postihnutý na viacerých miestach, dochádza časom k vymiznutiu hraníc medzi rohovinovými štítkami a náhradná (druhotná) rohovina vytvára nad zahojenými miestami viac menej nerozdelenú vrstvu. Je samozrejmé, že proces hojenia hniloby panciera môže spôsobiť zmeny na identifikačných znakoch na pancieri.

Ako teda postupovať, keď máme korytnačku, ktorá má hnilobu panciera? Pancier očistíme a osušíme. Mäkké patologicky zmenené časti, odumretú a odumierajúcu sa rohovinu z panciera odstránime vyvarenou pinzetou len tak ako to ide, a pokiaľ tým sprístupníme vrstvy "kostných jaziev", odstránime ich tiež. Prípadne krvácanie vysušíme tampónmi vaty a zasypeme Traumacelom. Všetky postihnuté miesta, pravidelne (aspoň 1x za 3 až 4 dni) potierame žltým (nikdy nie už zeleno fluoreskujúcim) roztokom acriflavinu. Korytnačku chováme v optimálnych podmienkach, spestríme stravu a zlepšíme zoohygienické pomery. Aplikovať môžeme tiež Dermazulen - masť, ktorú necháme pôsobiť 15 minút. Potom necháme korytnačku plávať vo vode teplej +30oC. Ošetrenie opakujeme každý druhý deň, kým sa rany nescelia. Samozrejme že je treba držať korytnačku v čistote a v suchu, aby nemohlo dôjsť k druhotnej infekcií poranených miest na pancieri. Po 2 - 4 rokoch sa potom môžeme tešiť zo zvieratka z úplne obnovenou druhotnou rohovinou.



ústnu dutinu farba slizníc, rany
nos a dýchanie výtoky, trvalé hlučné dýchanie, kýchanie
tráviacu sústavu konzistenciu výkalov, prímesi vo výkaloch - hnis, krvavé vločky

Kloaka v normálnom stave je pevne uzavretá. Kloaka samíc sa po znáške vajec na prechodný čas ľahko uvoľní. Malé, ale hlboké rany na kloake starých samíc predstavujú črevné fistuly spôsobené pravdepodobne trhlinami čreva pri znášaní vajec. Početné povrchové ranky na kloake samcov sú výsledkom kopulačných pokusov.
Zdravá korytnačka má tvrdý nepoškodený pancier bez deformácií. Deformácie panciera spôsobuje nedostatok vápnika, vitamínu D3 a ultrafialového žiarenia. Pri chôdzi zdravá korytnačka dvíha brušnú časť od zeme. Pokiaľ to tak nie je tak má slabé alebo deformované končatiny. Musí byť ostražitá. Väčšina korytnačiek pri dotyku panciera stiahne hlavy aj nohy do panciera. Nohy pri pokusu o ich vytiahnutie by mali klásť odpor. Suchozemské korytnačky by mali mať kašovitý alebo tekutý trus. Suchá a prevísajúca kože je príznakom nadbytku vitamínu A a môže viesť až k otvoreným ranám. Korytnačku treba ošetriť a podávať stravu ktorá neobsahuje vitamín A aj niekoľko mesiacov.

Úspešný chov, znášanie vajec a ich inkubácia v zajatí nie je možná bez podávania vitamínov a nerastných látok. Vitamíny sú zlúčeniny, ktoré organizmus buď nedokáže vôbec vyprodukovať, alebo ich vytvorí len v malom množstve. Pri každom ochorení je v určitom smere a stupni porušený metabolizmus. Zvláštnym druhom porúch metabolizmu sú poruchy vyvolané nedostatkom určitých životne dôležitých látok, ku ktorým patrí tiež avitaminózy a hypovitaminózy. U plazov sa stretávame väčšinou z chorobami zapôsobené úplným či čiastočným nedostatkom vitamínov A, B a D. Zistiť príčiny ochorenia nie je vždy jednoduché zvlášť pri polyvitaminózách alebo hypovitaminózách. Pri podozrení z ochorenia zviera izolujeme od skupiny a zvýšime teplotu prostredia. Všetky korytnačký sú citlivé na prievan.


Zápaly obličiek

INFEKCIA : vznikajú tiež v dôsledku bakteriálnej kontaminácie.


Tuberkulóza

INFEKCIA : spôsobujú mykobaktérie. Jej výskyt je zriedkavý.


Zápal pľúc

INFEKCIA : vyvolávajú najčastejšie stafylokokové, streptokokové infekcie, fyzikálne - chemické faktory a parazity. Pri zápalových procesoch v pľúcnom tkanive sa vytvára zápalový sekrét, ktorý vypĺňa pľúcne alveoly, čím z nich vytláča vzduch a znemožňuje výmenu plynov. K hlavným príznakom patrí serózny, hlienovitý alebo hnisavý výtok z nozdier, kýchanie a vytrvalé ťažké hlučné dýchanie. Priebeh ochorenia je akútny alebo chronický. Všeobecné príznaky ochorenia spočívajú v zmene správaní sa a v nechutenstve.

LIEČENIE : podáva sa Streptomycín alebo Neomycin, lokálne môžeme suchozemským korytnačkám aplikovať do nozdier Framykoin - kvapky.


Salmonelóza

INFEKCIA : vyvoláva viac druhov salmonel. Výskyt tejto infekcie je veľmi častý, ale klinické príznaky sú veľmi zriedkavé. Choroba sa prejavuje len vtedy, keď je zviera oslabené alebo sa dostáva do stresovej situácie. Postihnuté jedince sú často latentnými a trvalými vylučovateľmi salmonel. Diagnóza sa stanovuje kultiváciou. Izolácia je pravdepodobnejšia pri výteri kloaky ako pri vyšetrení trusu.

LIEČENIE : podávame Chloramphenicol v dávke 8mg na 100g ž. h. počas 7 dní alebo Tetracyklín v dávke 25 - 50 mg na 1 kg ž. h. 2 krát denne počas 2 dní. Dôležité je zvýšenie hygieny prostredia a po skončení liečenia vykonanie záverečnej dezinfekcie 2,5 % roztokom chlóramin alebo Dikonit.


Plesňové ochorenia

INFEKCIA : plesne Mucor, Rhizopus, Fusarium a Cephalosporium sa izolovali pri korytnačkách ako pôvodcovia mykotického ochorenia kože.
LIEČENIE : pri kožných zmenách treba aplikovať organické farbivá alebo Tetra fungi stop.

INFEKCIA : plesne druhu Testudo radiata sa pozorovali na koži granulómy (novotvary) veľkosti čerešne.
LIEČENIE : podľa potreby chirurgické odstránenie novotvarov, použitie organických farbív, Tetra fungi stopu, kúpeľ v roztoku kuchynskej soli (NaCl) v koncentrácií 5 -10 g na 10 l vody, alebo 1%o roztoku chlóramínu. 


Parazitárne ochorenia

Ektoparazitózy

INFEKCIA : na koži korytnačiek parazituje asi 15 druhov pijavíc a všetky vývojové štádia kliešťov (Ixodes). Poškodenia, ktoré spôsobujú na koži môžu byť vstupnou bránou bakteriálnej infekcie.
LIEČENIE : povrch kože natierame ricínovým olejom v pomere 1:1 s 96% alkoholom, Chloraethyl, liehom alebo olejom. Kliešte treba najprv usmrtiť a až potom ich vytočiť proti smeru hodinových ručičiek tak, aby v koži nezostala hlavička. Po ich odstránení natrieme kožu lokálne antibiotickou masťou Framykoin ung., Chronicin ung.

INFEKCIA : roztoče(Acarina)sú nebezpečné tým, že prenášajú rozličné baktérie. Lezením po koži vyvolávajú silné svrbenie a spôsobujú obrúsenie pancierovej rohoviny. Veľkosť roztočov je od 0,3 do 1 mm.
LIEČENIE : lokálne požívame parafín a ricínový olej. Usmrtené roztoče z tela korytnačky zmyjeme a terárium dezinfikujeme Ajatinom alebo chlórovými preparátmi (Chloramín, Dikonit).
Endoparazitózy

INFEKCIA : v tráviacej sústave sa vyskytnú bičíkovce alebo meňavky. Črevo postihnutej korytnačky je opuchnuté, zapálené a často sa pri šírení zápalového procesu zrastá s pobrušnicou.
LIEČENIE : používame Clont v 5-násobnej humánnej dávke a zároveň podávame Aureomycin.

INFEKCIA : parazitóza sa prejaví po zimnom spánku, keď sú jedince oslabené, alebo pri masívnej invázii hlístovcov (Nematoda) v tráviacej sústave.
LIEČENIE : podávame per os Telmin v dávke 100 - 200 mg na 1 kg ž.h., Mebenvet alebo Helmirazin v dávke 100 mg na 1 kg ž.h. Liečenie Telminom zopakujeme 4 - krát vždy po 5 dňoch. Pri stanovení liečebnej dávky odpočítame od celkovej hmotnosti 1/3 na hmotnosť panciera.

INFEKCIA : hlístovce (Mrle - Oxyurata) paralyzujú v zadnej časti čreva.
LIEČENIE : používame Pyrvinium v dávke 1mg na 1 kg ž. h.


Nenákazlivé ochorenia

Poruchy látkového metabolizmu

Avitaminózy

INFEKCIA : prejavuje sa zápalom očných spojoviek, rohovky a vnútornej časti gule tieto stavy sa často končia slepotou.
LIEČENIE : aplikovať vitamín A, lokálne aplikujeme výplachy Ophtalom alebo 3% roztokom bórovej vody. Celkove aplikujeme Combinal A. Pri hnisavých výtokoch používame Ophtalmoframykoin ung. Súčasne sa odporúča perorálne aplikovať vitamíny D3, E, C a B - komplex na podporu organizmu.

Vitamín A (axeroftol, retinol) sa predovšetkým vyskytuje ako provitamín v zelených rastlinách. V hotovej forme sa vyskytuje pomerne málo. Z toho vyplýva, že u suchozemských korytnačiek kŕmených rastlinnou potravou nie je taký predpoklad vzniku ochorenia.

Vitamín A je dôležitý pre normálnu funkciu videnia, kože, pečienky, zabezpečuje fyziologickú funkciu, udržanie normálneho stavu výstelky sliznice, poruchy na slizniciach, zvlášť na sliznici viečok a rôznych žliaz, ovplyvňuje činnosť štítnej žľazy, ktorá reguluje zimný spánok. Porucha sliznice viečka sa prejavujú zoslabnutím epitelu a jeho rohovatením. Ochorenie začína zápalom sliznice viečok, neskoršie sa objavuje zhrubnutie sliznice, v konečnom štádiu sa viečka k sebe priblížia natoľko, že postihnutý jedinec vôbec nevidí. Sliznica viečok je málo elastická. Histologickým vyšetrením sa dá preukázať metaplácia buniek Harderovej žľazy. Cylindrický epitel je nahradený viacvrstvovým rohovatejúcim epitelom. Zrohovatené bunky sú vylučovane a miešajú sa so slznou tekutinou, v ktorej sa môžu nachádzať zápalové bunky (ELKAN et ZWART 1967). Tieto zhluky bielych buniek sú uložené tak, že presvitajú cez edematózne presiaknuté viečka. Tieto príznaky sú sprevádzané celkovým zhoršením zdravotného stavu: somnolenciou (letargickou ospalosťou), inapetencií (nechutenstvom) a katarom slizníc tráviacich orgánov.
Nedostatok tohto vitamínu spôsobuje zastavenie rastu mladých zvierat, ochorením očných spojiviek a rohovky a znižuje odolnosť proti rôznym ochoreniam.

Terapia vitamínom A vedie v nekomplikovaných prípadoch, kde zviera ešte normálna príjmu potravu, k regenerácii epitelu v priebehu 14 - 17 dní (IPPEN, SCHRÖDER et ELZE 1985), pričom sčervenalosť očného okolia sa za niekoľko dní stráca. U ťažších prípadoch, kde zviera už nežerie je možné opakovať terapiu vitamínom A po piatich až šiestich týždňoch, aby nehrozilo nebezpečenstvo predávkovania (IPPEN, SCHRÖDER et ELZE 1985). Je však nutné pacienta udržovať v dobrej kondícií a prognózu stanoviť opatrne. ZWART (1977) považuje za optimálnu liečbu dávku 60 000 - 120 000 medzinárodných jednotiek na 1 kg hmotnosti. IPPEN, SCHRÖDER et ELZE (1985) sa domnievajú, že najvhodnejšia je jednorázová aplikácia vitamínu A v dávke 100 000 IU/kg.


Avitaminóza B

INFEKCIA : sa prejavuje malátnosťou, nechutenstvom a neskôr chudnutím, tráviacimi poruchami, zmenami na koži, oslabením farieb a degeneráciou pečene.
LIEČENIE : upravíme diétu a podávame vitamínové preparáty skupiny B.
Vitamíny B: ochorenie z nedostatku vitamínu B, prípadne jeho zložiek, prebieha väčšinou za nervových príznakov ako opistotonus a tortikolis, celkovej slabosti a tráviacich porúch. Ide o komplex faktorov.

Nedostatok vitamínu B1 spôsobuje nervové poruchy koordinácie a obrny, nechutenstvo, pľuzgiere, črevné a srdcové poruchy a pod. Ovplyvňuje metabolizmus glycidov. Taktiež nedostatkom tohoto vitamínu bola spôsobená špecifická neuropatia pri ktorej došlo zapadnutiu očných bulb do očných jamiek. Po troch injekciách thiamin hydrochloridu v dávke 10 mg/kg, podávaného týždenne, nastalo v druhom týždni výrazné zlepšenie. Nedostatok vitamínu B2 spôsobuje zastavenie rastu a kožné zápaly, B3 spôsobuje poruchy na koži, tráviaceho traktu a centrálnym nervom.
Na prevenciu onemocnenia z nedostatku vitamínu B doporučuje IGOLKINA (1975) na jeseň a zimnom období dávku 1,3 mg thiaminu na 1 kg hmotnosti a 1 mg/kg riboflavinu jednorázovo. Ako doplnkovú liečbu navrhuje použitie ultrafialového žiarenia. VOPRŠÁLEK (1989) doporučuje použiť Thiaminu Spofa inj. v dávke 80 - 100 mg/kg po dva dni a podávanie vitamínu B12, 3000 IU/kg v objeme 1-2 ml/kg subkutánné alebo intramuskulárne 2 - 3 x týždne počas dvoch týždňov. U vitamínov skupiny B, ktoré sú vylučované ľadvinami, nie je veľké nebezpečenstvo predávkovania.



Avitaminóza D

INFEKCIA : porucha látkového metabolizmu, ktorú nazývame rachitída. Ochorenie má prevažne chronický charakter a v podstate ide o nedostatočnú mineralizáciu kostného tkaniva. Prejavuje sa zmäknutím panciera, a to najprv plastrónu a potom karapaxu, následkom čoho sa deformuje pancier.
LIEČENIE : do krmiva pridávame Biomin v množstve 2% z dennej kŕmnej dávky. Namiesto Biominu môžeme použiť sterilizované vajcové škrupiny alebo rozdrvenú sépiovú kosť. Preventívne aj liečebne aplikujeme Plastin, ktorý okrem vápnika a fosforu obsahuje aj soli stopových prvkov Mn, Co, Cu, Zn a B. Podávame ho množstve 1 - 4 % z celkovej dennej kŕmnej dávky. Súčastne podávame Combinal AD3 a na 2 minúty denne vystavíme korytnačky horskému slnku. Ultrafialové lúče musia pôsobiť zhora na pancier, aby korytnačke nepoškodili zrak. Mechanicky poškodený pancier ošetríme epoxidovými živicami.
Vitamín D (kalciferol) je chemicky blízky stereoidom. Vitamín D reguluje výmenu vápniku a fosforu v organizme, t.j. usmerňuje vstrebávanie vápnika a fosforu z gastrointestinálneho traktu a ich ukladanie v kostiach a tiež ich vylučovaní. U plazov má význam vitamín D3 (Cholecalciferol) s účinkom podobným ergokalciferolu, potrebného u savcov. Vitamín D3 zlepšuje vstrebávanie vápnika a fosforu; ak je však ich prísun nedostačujúci, nemôže ich nahradiť. Ak je vápnik a fosfor v nesprávnom pomere, vyrovnáva a odstraňuje následky tohto nepomeru.

Príznaky ochorenia: strata apetítu, spomalenie rastu, mäknutie panciera a kostí (rachitída), zväčšenie čeľusti, znížená odolnosť voči vonkajším vplyvom, zmeny na chrupavkových častiach kosti. Najčastejšie postihuje mláďatá alebo tehotné samice.
Terapia vyžaduje veľkú opatrnosť, pretože boli preukázané toxické účinky vitamínu D3; predávkovanie vedie k vyzrážaniu vápnika do rôznych orgánov a tkanív, prípadne ku vzniku kalcinomov v mieste vpichu po opakovanej aplikácií. IGOLKINA (1975) považuje za optimálne pridávať v jarnom období do krmiva vitamín D3 v dávke 143 IU/kg a v zimnom období ožarovanie ultrafialovými lúčmi.

Pri predávkovaní vitamínom D3 sa nadmerne uvoľňuje a vyplavuje vápnik z kostnej dréne, ktorá potom mäkne a tiež dochádza hypervitaminóze. Z práce LINDTA (1968), WALLACHA (1966), IPPENA (1965) vyplýva, že dávka vitamínu D3, 200 000 IU/kg vyvolá u plazov príznaky hypervitaminózy. Uvádzajú, že pri predávkovaní vitamínom dochádza k ukladaniu vápnika do srdca, aorty, ľadvín a žalúdku, deformácia kostry a k problémom gastrointestinálneho traktu. LINDT (1968) uvádza príznaky hypervitaminózy pri dávke 45 000 IU vitamínu D3 na jašteričku o hmotnosti 200 g.


Vitamín C, E

Vitamín C (kyselina askorbová) VOPRŠÁLEK (1989) doporučuje vitamín C ako doprovodnú liečbu pri pokročilej hnilobe tlamy (stomatitis ulcerosa) v dávke 50 mg/kg u hadov. IGOLKINA (1975) doporučuje na jeseň a zimnom období podávať do krmiva 35 mg/kg vitamínu C. Ako dôsledok nedostatku vitamínu C môžu byť zmeny žalúdka a krvácanie zo žalúdočných slizníc.

Vitamín E (alfa-tokoferol) nedostatok tohoto vitamínu spôsobuje neplodnosť a tiež sa prejavuje úbytkom svalov rôzneho stupňa a rozsahu.. Jeho dôsledkom býva i chorobné stučnenie. Ako prevenciu v jarnom období postačí podľa IGOLKINY (1975) pridať do krmiva 0,06 mg vitamínu E na 1 kg živé hmotnosti zvieraťa. VOPRŠÁLEK (1989) doporučuje pri liečbe E-avitaminóz podávať u zvierat o hmotnosti 20-30 g 1,5 mg vitamínu E jednorázovo alebo opakované v týždenných intervaloch.


Nedostatok jódu

INFEKCIA : prejavuje sa ako porucha činnosti štítnej žľazy (tzv. struma) a má negatívny vplyv na látkový metabolizmus.
LIEČENIE : podávame jód alebo Tyreoglobulin.
Jód v stopových prvkoch je dôležitý pre rast a vývoj organizmu a pre látkovú výmenu.
PRÍZNAKY OCHORENIA : štítna žľaza je zväčšená. Táto diagnóza je problematická u korytnačiek, lebo štítna žľaza je umiestnená na srdečnej báze a pri klinickom vyšetrení neprístupná.
TERAPIA : dávky je nutne upravovať tak, aby nedošlo k hyperthyreoidismu alebo k otrave jódom - jodismu. VOPRŠÁLEK (1989) doporučuje mierne jódovanie vody jodidom draselným v dávke 180 - 180 mg na 1 l pitnej vody.


Vápnik a fosfor

Hospodárenie organizmu z vápnikom a fosforom zabezpečuje vitamín D. V krvi plazov je udržovaná konštantná hladina kalcia. Každé narušenie rovnováhy mineralizácie a demineralizácie kostí ako aj zníženie resorbce kalcia vedie k morfologickým zmenám kostry i k ovplyvneniu ďalších funkcií organizmu. Behom rastu môže dôjsť k rachitis. Množstvo zásob kalcia z kosti môže pri predávkovaní vitamínom D viesť až k nadmernej demineralizácie kostí, k hyperkalcémii i hyperfosfsatémii. Pretože nadbytočný fosfor je ľadvinami vylučovan7 rýchlejšie ako vápnik dochádza jednoducho ku kalcifikaci parenchymatózních orgánov.
Z nedostatku vápniku a fosforu ochorejú väčšinou suchozemské korytnačky, ktoré sa živia iba rastlinnou potravou. V týchto prípadoch sa doporučuje obohacovať krmivo prípravkami obsahujúce prvky vápnika a fosforu.


PRÍZNAKY OCHORENIA : nedostatok vápniku a fosforu v krmive sa prejavujú ako tráviace problémy, zúženie kanálku dutých kostí a ich zosilnenie a tiež renální osteodystrofie. Tiež sa objavujú problémy pri vytváraní skeletu korytnačky.
TERAPIA : preparáty, obsahujúce vápnik a fosfor, sa podávajú buď per.os. alebo injekciu - subkutánné alebo intramuskulárne. VOPRŠÁLEK (1989) doporučuje aplikovať subkutánné Glyphostan v dávke 0,1 ml na 200g hmotnosti, 1 - 2 x týždne v sérií desiatich injekcií. Zmesou uhličitanov a fosforečnanu vápenatého u mláďat plazov, živiacich sa rastlinnou potravou (mláďaťa suchozemských korytnačiek a leguánou) môžeme poprášiť mierne zvlhčenú zeleninu alebo ovocie.
Minerálne látky

V telách plazov sú najviac zastúpené zlúčeniny vápnika a fosforu. 99% kalcia obsahujúceho v telách zvierat, je viazané v kostre vo forme hydroxiapatitu (ŠIMŮNEK 1989). Ostatné minerálne látky sú potrebné len v stopových prvkoch. To však neznižuje ich význam v telách zvierat. Prísun týchto látok zaisťuje plnohodnotné kŕmenie. V niektorých prípadoch je však nutné tieto látky dodať telu aj vo forme liečiv. U plazov treba podať doplnky na mierne zvlhčenej zelenine alebo ovocí, pri tom sa vhodne uplatňujú rôzne prísady do krmiva. Z veterinárneho hľadiska sú dôležité predovšetkým ochorenia z nedostatku vápnika a fosforu, stopových prvkov a nedostatok jódu.


Poruchy reprodukcie

INFEKCIA: príčinou je nevhodne vytvorený biotop, nedostatok vitamínov A, D a E, minerálnych látok a obezita, alebo pri silnom zamorení korytnačiek endoparazitmi, po prekonaní bakteriálnych a vírusových infekciách. Pri samiciach v dôsledku chronických zápalov pohlavných orgánov.
LIEČENIE : dôležité je zlepšiť výživu a zoohygienu. Pohlavnú činnosť podporíme Combinalom E.



Otravy

INFEKCIA : prejavuje sa malátnosťou, hnačkami, ochabnutosťou a kŕčmi.
LIEČENIE : odporúča sa diétne kŕmenie a podávanie čaju s glukózou.


Terárium

Terárium pre suchozemské korytnačky má mať väčšie rozmery, pretože aj menšie druhy sa pohybujú viac, ako sa o nich predpokladá. Pre 2 - 4 jedince najmenších druhov odporúčame rozmery terária min. 150 cm x 100 cm x 50 cm. Kostra terária sa zhotovuje z dreva alebo zo zvarovaných kovových uholníkov, ktoré sú natreté základnou a povrchovou farbou. Prednú stenu a strop tvorí spravidla sklo ktoré utesňujeme gitom. Ostatné steny a podlaha môžu byť z dreva, plechu, prípadne zo skla. Časť stropu a jedna bočná stena musia byť zo sita, aby sa zabezpečila dobrá cirkulácia vzduchu. Prístup do terária umožňujú buď posúvateľné sklá prednej steny, alebo bočné dvierka. V súčasnosti sa najčastejšie používajú sklené nádrže. Narezané sklo so zabrúsenými hranami odmastíme a spojíme silikónovým kaučukovým lepidlom (napr. RAX, PERENÁTOR, CENUSYL a pod.). Zlepenú nádrž umiestnenú na rovnej ploche s polystyrénovým podkladom začneme používať najskôr o 24 hodín.

Na vytváranie interiéru sa používajú kamene, bridlice, korene a pod., ktoré pred použitím dôkladne očistíme. Piesok a štrk musíme premyť. Na dno terária môžeme dať jemný riečny piesok, perlibetón, hrubozrný piesok alebo jemný štrk. Na dno umiestňujme zopár väčších i menších kameňov a korene, ktoré slúžia aj ako miesta na úkryty. Väčšiu nečistotu odstraňujeme pravidelným prehrabaním piesku, ktorý vymieňame raz za mesiac. Podľa klimatických zón rozšírenia jednotlivých chovaných druhov rozčleňujme terária na dve skupiny, a to na púštne suché a na tropické vlhké teráriá, s ich niekoľkými variáciami. V teráriu suchozemských korytnačiek pochádzajúcich z púštnych suchých oblastí môžeme pri zadnej a bočnej stene urobiť z kameňov alebo skaliek úzku terasu, medzi ktorú zasadíme sukulenty (Euphorbia sp., Haworthia sp., Aloe sp. a pod.).

Pri tomto type terária udržujeme vysokú dennú teplotu +35°C až +45°C s miernym nočným poklesom t.j. +15°C až +20°C a minimálnou vlhkosťou vzduchu 40 - 80%. Vyhrievame lokálne jednu časť na požadovanú teplotu a druhú časť chladnejšiu, v jednom rohu udržujeme vlhkú. Tiež spodná časť piesku (50 mm – 200 mm) by mala byť mierne vlhká. Zaistíme to obrátené postaveným pohárom na dne teráriá, trubicu siahajúcu nad vrstvu vlhčíme. Na dno dávame kameninovú drvinu alebo hrubozrnný piesok. Steny môžeme vyložiť kôrou, drevom, bridlicami, kameňmi, alebo na vonkajšie sklené steny natreté epoxidovým lepidlom preosejeme cez sito jemný piesok. Do rohu umiestňujeme malú nádobu s vodou. Terárium rosíme len občas, stačí raz za týždeň.

Do terária suchozemských korytnačiek z tropických vlhkých pralesov umiestňujeme na zadnú a bočnú stenu epifytné rastliny (Platycerium sp., Aechmea sp., Neoregelia sp. a pod.). Pri tomto type terária okrem vysokej teploty dennej teploty +27°C až +35°C, v noci je to okolo +25°C je charakteristická vysoká vlhkosť vzduchu t.j. 80 - 90%. Na dno dáme zmes lesnej pôdy s rašelinou, steny vykladáme rašelinníkom. Do rohu umiestňujeme väčšiu nádobu s vodou, alebo z perlibetónu vymodelujeme bazén s výpustným kohútikom na dne. Terárium dva krát denne rosíme. V obidvoch prípadoch musia byť rastliny mimo dosahu korytnačiek. Takto upravené teráriá sú estetickejšie a zároveň sa v nich zlepšuje mikroklíma. Rastliny pre terária by mali spĺňať niekoľko požiadaviek. Mali by mať tuhé lisy, menší nárok na svetlo, výživu a sezónne zmeny teploty a vlhkosti. Z dostupných rastlín môžeme pre teráristov odporučiť z čeľadi: Asclepidaceae - Hoya, Passifloraceae - Passiflora, Moraceae - niektoré druhy rodu Ficus, Bromeliaceae rody Billbergia, Tillandsia, Aechmea, Cryptanthus, Liliaceae - Aloe, Pontederiaceae - Eichhornia, Araliaceae – hedera, Arceae - Acorus, Aglaonema, Diffenbachia, Philodendron, Pothos, Scindapsus.
Vyhrievanie a umelé osvetlenie terária zabezpečuje žiarovka alebo žiarivka, ktorá však nemá osvetľovať celú plochu terária. Na dodržanie rytmu dňa a noci svietime v teráriu asi 10 - 12 hodín, potom osvetlenie vypíname. Najvýhodnejšie je inštalovanie spínacích hodín. No nech je osvetlenie akokoľvek dokonalé, účinok priameho slnečného žiarenia nedokáže nahradiť. Určitú časť terária môžeme vyhrievať vyhrievacím káblom, pričom tepelný zdroj kryjeme keramickým alebo betónovým krytom. Teplota vzduchu musí byť vyššia ako teplota na zemi, pretože to škodí korytnačkam. Do rohu terária treba umiestniť plytšiu hlinenú misku s vodou. Aby sa udržala vlhkosť v teráriách s epifytnými rastlinami (rastliny žijúce na stromoch), postrekujeme ich denne vlažnou vodou. Nedôsledné a nesystematické čistenie terárií má zlý vplyv na zdravotný stav chovaných zvierat a nepôsobí esteticky na okolie. Tuhý substrát v teráriách (hlina, piesok, drvina) v závislosti od stupňa znečistenia meníme v 2 až 3 mesačných intervaloch, pričom dôsledne vyčistíme aj ostatné zariadenie. Vodu v nádobách alebo v bazénikoch meníme denne za odstátu, rovnakej teploty. Nádoby a bazénik treba vždy dobre vymyť. Zvyšky potravy a výkalov odstraňujeme priebežne. Európske suchozemské korytnačky možno chovať aj na upravených loggiach, ale na balkónoch sa chov neodporúča, pretože sú tu viac vystavené pôsobeniu nepriaznivého počasia.


Karanténne terárium

Každý chovateľ by mal mať karanténne terárium, do ktorého umiestňuje choré alebo nové korytnačky. Nové korytnačky najskôr vykúpeme vo vlažnej vode +28oC až +30oC, do ktorej pridáme ako dezinfekčný prostriedok kuchynskú soľ, a to na 10l vody 1 malú lyžičku. Určitý čas sledujeme jej správanie, vonkajšie poranenia, zdravotný stav, prijímanie potravy a výkaly. Karanténne priestory sa musia dať čistiť, dezinfikovať, nemajú mať nijaké dekorácie. Najlepšie vyhovuje celosklená nádoba, drevo a materiály podobných vlastností neodporúčame. V karanténnych teráriách sa živočíchy odporúča držať podľa možnosti oddelenie, čím sa predíde prípadnej hromadnej nákaze. Pri čistení karanténnych terárií a pri manipulácii so zvieratami treba používať gumené rukavice, alebo si ruky dezinfikujeme Ajatinom a dôkladne umyjeme teplou vodou. Suchozemským korytnačkám dávame na dno piesok, drevené hobliny alebo pijavý papier, ktorý najmenej raz denne vymieňame. Dno môže byť aj sterilné. V teráriu je len nádoba na vodu a potravu, ktorú tiež denne vymieňame a nádoby dezinfikujeme. Aspoň raz týždenne akvárium dezinfikujeme Ajatinom alebo chlórovými preparátmi (Chloramín, Dikonit), ktoré necháme 10 - 15 minút pôsobiť. Nádrž potom dôkladne vymyjeme. Teplota v teráriu by sa mala pohybovať okolo +28oC. Karanténa čerstvo importovaných živočíchov z odchytu má trvať 2 - 3 mesiace, a karanténa živočíchov získaných výmenou alebo kúpou do 1 mesiaca.