Zoznam slovenských miliardárov
Ako sa prepracovali k peniazom? Ako uvažujú? Čo pri tom zažívajú a na koho myslia?
Andrej Babiš (54)
Najbohatším slovenským biznismenom je Andrej Babiš, i keď ten svoj agrochemický koncern Agrofert pôvodne pred pätnástimi rokmi rozbiehal v Česku. Dnes jeho impérium zahŕňa vyše dve stovky firiem, čoraz viac sa angažuje aj na Slovensku.
Sám o sebe hovorí, že na žiadne výstrelky boháčov si nepotrpí. Svoje Audi A8 si zväčša šoféruje sám. A neprepadol ani golfu, ale jeho športom je tenis.
Tento šport najviac sponzoruje aj jeho firma. O svojom majetku a čelných umiestneniach v rebríčkoch boháčov hovorí nerád. Podľa neho je to dobré len na to, že vedia o ňom ľudia v núdzi a môžu sa na neho obrátiť. Komu a koľko dal na charitu však nezverejňuje.
Nerád poskytuje novinárom rozhovory. Asi aj ako odvetu za to, že ho spájajú s ovplyvňovaním politikov, najmä počas éry českých sociálnych demokratov.
Známa je kauza lobovania u bývalého českého premiéra Stanislava Grossa, aby sa český štátny petrochemický kolos Unipetrol dostal do rúk poľského PKN Orlen. A. Babiš na to však reaguje tým, prečo by on nemohol povedať politikom svoj názor, čo je dobré pre ekonomiku štátu, ak je jeho Agrofert v Česku najväčšou privátnou skupinou podnikov, platí miliardové dane a dáva prácu vyše dvadsiatim tisíckam ľudí. Ale akékoľvek podplácanie a korumpovanie politikov odmieta.
Agrofert dnes patrí medzi najväčšie firmy aj v stredoeurópskom regióne. A pritom ho začal budovať úplne od nuly. Štartoval so štyrmi zamestnancami v kancelárii, kde bola aj sprcha a posteľ.
Prišlo k tomu po tom, čo musel opustiť dlho budovanú kariéru v bratislavskom podniku zahraničného obchodu Petrimex. Lebo vraj zavadzal slovenským chemikom, ktorí s politickou podporou sprivatizovali celú tuzemskú chémiu.
Odišiel do Prahy a začal skupovať chemické podniky, keď sa ocitli v ekonomických problémoch. A ako satisfakciu cíti to, že neskôr už mohol byť pri tom, keď globalizáciou vysilení slovenskí privatizéri začali svoje chemičky predávať silnejším koncernom. Agrofert získal tak bratislavský Istrochem, ako aj šalianske Duslo.
Jeho firma však nie je len o českej a slovenskej chémii. Chemičky má aj v Nemecku a Číne. A časom takisto prenikol aj do iných biznisov.
V Česku i na Slovensku má poskupovaných hneď viacero poľnohospodárskych podnikov, skladov obilia, mlynov, pekární a hydinární. Podniká aj v predaji osív či poľnohospodárskych strojov. A. Babiš tak vybudoval poprepájaný konglomerát firiem siahajúci od výroby hnojív až po dodávku hotových potravín na pulty obchodov.
Tí, ktorí iba zdola sledujú raketový rast jeho investícií, tvrdia, že A. Babiš sa už dostal za hranicu toho, čo jeden človek môže fyzicky zvládnuť. On totiž nie je žiaden tímový hráč, všetko dôležité si nosí vo svojom hrubom zápisníku.
Ale tento vorkoholik svoje impérium ani náhodou nehodlá predávať. Najviac vraj musí teraz rozmýšľať o tom, ako viac strategických kompetencií presunúť na svojich najlepších manažérov.
Ľudovít Černák (57)
Bývalý minister hospodárstva a známy národniar Ľudovít Černák z prvej vlády Mikuláša Dzurindu odišiel sám za kauzy okolo Nafty Gbely a Priemyselnej banky. Rozbehol podnikanie a stal sa z neho známy oživovateľ upadajúcich firiem.
Ozdravil viacero krachujúcich strojárskych podnikov a na nohy začal stavať aj najslávnejší domáci futbalový klub Slovan Bratislava. Sám na internetovej stránke svojej firmy Sitno Holding seba a svojich manažérov porovnáva s dávnymi sitnianskymi rytiermi, ktorí sa prebúdzajú, keď je Slovensko v nebezpečenstve.
Hovorí, že to síce môže znieť nadnesene či smiešne, ale vo viacerých firmách, ktoré už iní odpísali, on zachránil alebo vytvoril šesť - až sedemtisíc pracovných miest. Doteraz najviac zarobil na oživení a neskoršom odpredaji spracovateľa medi Kovohuty Krompachy.
Na rozbehnutie podnikania mal pred ôsmimi rokmi ako tromf predchádzajúcu manažérsku kariéru v žiarskych hlinikárňach. A navyše ako politik získal aj plno dôležitých kontaktov.