Výroba prvých áut značky Ferrari začala veľmi skromne v roku 1947. V tom istom roku boli skonštruované len tri autá - boli to športové autá Tipo 125C. Auto Tipo 125C si odbilo svoj pretekársky debut 11. mája roku 1947 na menších pretekoch v Piacenze. Na štarte sa mali objaviť dve autá Ferrari, a za volantmi mali sedieť Nino Farina a Franco Cortese, ale Farina deň pred pretekmi odstúpil, nebol spokojný s výkonom auta. Cortese jazdil veľmi dobre a do posledných dvoch kôl sa držal vo vedení, potom ale musel odstúpiť kvôli ťažkostiam s palivovým čerpadlom. O dva týždne neskôr, pri pretekoch na okruhu Caracalla v Ríme, sa žiadne technické problémy neobjavili a Cortese ľahko zvíťazil. To bol začiatok série víťazstiev, ktoré nikto nečakal, dokonca ani sama Scuderia. Tieto úspechy neboli len Cortesovým dielom, ale aj Nivoly Nuvolariho. Nivola opät' začal s Enzom dobre vychádzať a nechal sa presvedčiť, aby pretekal na novom Ferrari. Bol na nové auto tak zvedavý, že prekonal svoje rozpory s Enzom. V roku 1947 začal u Ferrari pracovať mladý muž Aurelio Lampredi. Prišiel od Piaggria, výrobcu lietadiel, ktorý tiež vyrábal skútre Vespa. Lampredi ukončil len technickú školu, nebol mechanik, ale mal veľký talent a skoro ukázal svoju technickú zručnosť.

Nedlho po svojom prvom pretekárskom aute Ferrari skonštruoval prvý automobil s kompresorom pre súťaže o Veľkú cenu. Auto malo okamžite úspech. Francúz Raymond Sommer s ním vyhral turínsku Veľkú cenu, čo bolo pre tím veľké povzbudenie. Čo sa týka ďalšieho vývoja, Scuderia Ferrari sa veľmi rýchlo stala jedným z najvýznamnejších pretekárskych tímov. Enzo v tíme prevzal úlohu vtedy veľmi unikátnu: bol návrhárom, technickým aj športovým riaditeľom, zdrojom inšpirácie - všetkým naraz. Samozrejme je treba dodať, že mu pritom napomáhali aj jeho skúsenosti pretekárskeho jazdca - mohol tak mat' pochopenie pre ostatných členov tímu a chápať aj požiadavky pred ktorými stáli. Netrvalo dlho a objem motora sa zmenil, nové modely sa volali Tipo 159 a Tipo 166. Podvozok však zostal prakticky bez zmien. V roku 1948 Clemente Biondetti a Giuseppe Navone vyhrali s autom Tipo 1GGS preteky Mille Miglia. Bolo to prvé víťazstvo medzinárodného významu. Nasledovalo ďalších päť' víťazstiev Ferrari tak isto dosiahli úspech v dvadsaťštyri hodinových pretekoch, napríklad v Le Mans v roku 1949 (Chinetti a lord Selsdon) a v Spa (Chinetti a Jean Lucas). V tejto dobe sa okruhovým pretekom dostávala veľká publicita a tieto víťazstvá pomohli tomu, že sa Ferrari tešilo stále väčšej medzinárodnej popularite.
Na konci štyridsiatich rokov a na začiatku päťdesiatich rokov sa Scuderia aj niekoľkokrát zúčastnila pretekov Carrera Panamericana. V tejto dobe však Formula 1 začala dostávať' tvar a Enzo Ferrari sa začal omnoho viac zaujímať práve o túto formu pretekania.